Rím proti Kartágu - augustové vydanie

Milí čitatelia,

2. augusta roku 216 pred n. l. sa odohrala bitka pri Kannách, v ktorej kartáginský vojvodca Hannibal na hlavu porazil oveľa väčšiu rímsku armádu. Táto udalosť, od ktorej nás delí už 2 235 rokov, je považovaná za jednu z najťažších porážok Ríma v celých jeho dejinách a zároveň za skvelý príklad Hannibalovho vojenského talentu, o ktorom sa dodnes vyučuje na vojenských akadémiách ako o jedinečnom príklade úspešnej obkľučovacej taktiky.

I keď vtedy po Hannibalovom triumfe pri Kannách sa zdalo, že Rím smeruje k celkovej porážke vo vojne, dnes už vieme, že to bolo presne naopak – znamenal koniec kartáginského vojnového šťastia. Tak či onak, Hannibalova smelá výprava do Itálie je najznámejšou epizódou dlhého vojenského konfliktu, ktorý vošiel do dejín staroveku pod názvom púnske vojny (Rimania nazývali Kartágincov Poeni, Puni). Rozhodovalo sa v nich o nadvláde nad západnou časťou Stredomoria. Bojovalo sa na mori aj na súši, narazili na seba veľké pozemné armády aj početné flotily vojnových lodí. Najskôr Vám priblížime príbeh Kartága, ktoré začínalo ako malá fenická kolónia na dnešnom tuniskom pobreží, no začiatkom 3. storočia pred n. l. malo trikrát viac obyvateľov ako Rím a bolo vládcom mocnej námornej ríše. Rím, ktorý v tom čase ovládol južnú Itáliu, stále častejšie narážal na kartáginské mocenské záujmy. Jablkom sváru sa stal ostrov Sicília, na ktorom sa odohrávala väčšina bojov prvej púnskej vojny (264 – 241 pred n. l.). Zo Sicílie sa prenesieme do Hispánie (dnešného južného Španielska), kde Kartágo po prehratej vojne s Rímom presunulo svoju moc. Práve odtiaľ vyrazil Hannibal so svojou armádou vrátane bojových slonov do Itálie, kde sa rozhodol poraziť Rím na jeho vlastnej pôde. Prinášame vám príbeh tohto výnimočného vojaka a stratéga, ktorý je právom považovaný za jedného z najväčších vojvodcov staroveku. Aj keď Hannibal nakoniec neuspel, zaslúži si obdiv a úctu ako málokto v dejinách.

Tretia púnska vojna sa už odohrávala len na africkej pôde a vyvrcholila obliehaním Kartága a jeho krvavým koncom v roku 146 pred n. l. Na záverečné dejstvo súperenia stredomorských mocností sa pozrieme aj prostredníctvom článku o Scipiónovi Aemilianovi, ktorý ako veliteľ rímskeho vojska pri definitívnej porážke Kartága neváhal použiť tie najbezohľadnejšie vyhladzovacie metódy.

Nemilosrdné vyhladenie Kartága, uskutočnené v tom istom roku ako skaza Korintu, vyvolalo hrôzu v celom civilizovanom svete Stredomoria. Aj keď Rimania hovorili o svojej politike ako o „novej múdrosti“, každý, kto nepodľahol rímskej propagande, vtedy mohol vidieť rímsku dobyvačnosť v jej otvorenej, cynickej a krutej podobe.

Vážené čitateľky, vážení čitatelia, želám Vám zaujímavé a podnetné čítanie.

Peter Valent,

manažér redakcie