Článok pokračuje pod video reklamou
Článok pokračuje pod video reklamou
14. júla si celé Francúzsko, ako každý rok, bude pripomínať svoj najvýznamnejší štátny sviatok – Deň dobytia Bastily. Práve táto udalosť presne pred 230 rokmi odštartovala celý rad politických, ale aj spoločenských a sociálnych zmien, ktoré zvykneme označovať termínom Francúzska revolúcia a ktoré v ďalšom historickom období mali bezpochyby globálny dopad. Jej symbolika je dodnes prítomná nielen v samotnej francúzskej trikolóre či národnej hymne – slávnej Marseillaise, ale predovšetkým v politickom hesle, ktoré v dejinách ideí urobilo jednu z najpozoruhodnejších kariér. Slová sloboda – rovnosť – bratstvo sa rozšírili do celého sveta, a to do takej miery, že ich musí poznať každý viac či menej uvedomelý občan.
Napokon aj predstava, že vláda už viac neodvodzuje svoju legitimitu od Božej vôle, ale vychádza z ľudu, nadobudla svoju definitívnu podobu a svoj politický program práve v dramatickom období, ktoré odštartoval rok 1789. Francúzska revolúcia spočiatku priniesla Európe nádej, že sa podarí skoncovať so starými poriadkami, s privilégiami šľachty a duchovenstva, že sa podarí zrovnoprávniť všetky vrstvy obyvateľstva na základe zákonov a ústavy, ktoré opäť budú platiť pre všetkých a bez rozdielu, pričom na prvé miesto budú klásť základné ľudské práva a slobody.
Príbeh revolúcie je však aj rozprávaním o tragickom osude francúzskeho kráľovského páru a násilí, ktoré reprezentuje ďalší z jej neodmysliteľných symbolov – gilotína. Uvoľnenie dovtedy neochvejných pravidiel a noriem, dlhodobá frustrácia väčšiny spoločnosti a nová generácia politických vodcov, ktorí vo svojich požiadavkách išli omnoho ďalej, než umiernení reformátori a stúpenci konštitučnej monarchie z počiatkov revolúcie, to všetko viedlo k tomu, že revolúcia sa pre mnohých stala synonymom hrôzovlády a teroru, zosobneného jakobínskou vládou a postavou Maximiliána Robespierra. Revolúcia sa tak stala nepriateľom číslo jeden v celej monarchistickej Európe, ktorá napriek tomu nedokázala jej oheň včas uhasiť.
Tieto dve tváre Francúzskej revolúcie – idealistická s humanistickým posolstvom o rovnosti všetkých ľudí, ale tiež radikálna a násilná s bilanciou tisícok popravených politických nepriateľov – dodnes vyvolávajú protichodné hodnotenia a postoje. O to viac nás teší, že na nasledujúcich stranách Vám môžeme ponúknuť strhujúce čítanie o udalostiach, ktoré zmenili nielen Francúzsko, ale spoluvytvárali aj náš moderný svet.
Jaroslav Valent
zodpovedný redaktor HR
