Z neprehľadného chaosu urobil poriadok, z nesúvislých poznatkov vytvoril systém, z často podceňovanej domény niekdajších alchymistov urobil vedu. Presne pred 150 rokmi, 6. marca 1869 Dmitrij Ivanovič Mendelejev predstavil svoju slávnu periodickú tabuľku chemických prvkov.
Dmitrij Ivanovič sa už ako najmladší zo 17 detí manželov Mendelejevovcov prejavoval ako bystrý, nadaný, veľmi inteligentný chlapec, čo mu otvorilo cestu k štúdiu v zahraničí. Najskôr študoval na štátnej univerzite v Petrohrade.
Smrť oboch rodičov v už mladom veku a následne aj tuberkulóza, z ktorej sa dlho liečil na Kryme, ho na istý čas v jeho rozlete pribrzdili. Nad všetko ostatné však u neho vynikala ešte jedna charakterová črta – vytrvalosť. Vďaka nej sa dostal z najhorších problémov, vrátil sa do Petrohradu, kde začal svoju vedeckú kariéru. Neskôr študoval a podieľal sa na výskume plynov v Paríži a v Heidelbergu.
Dmitrij Mendelejev (1834 - 1907) na fotografii z roku 1897.
Zdroj: wikipedia.org
Atómová váha na papieri
Hoci Mendelejev istý čas pôsobil aj za hranicami rodného Ruska, väčšinou sa zdržiaval v Petrohrade a v Rusku. V neveľmi známom ruskom vedeckom periodiku vyšla aj jeho štúdia Súvislosť medzi vlastnosťami atómových hmotností prvkov, v ktorej po prvý raz formuloval aj tzv. periodický zákon, ktorý v zásadných črtách platí dodnes.
Prvky sú podľa neho usporiadané podľa atómovej hmotnosti a vlastnosti prvkov sa opakujú v určitých periódach v závislosti od vzrastajúceho protónového čísla. Počet protónov v atóme prvku sa stal neskôr známym ako atómové číslo.
Svoj objav práve 6. marca 1869 po prvý raz prezentoval aj pred Ruskou chemickou spoločnosťou. K sláve tohto profesora Petrohradskej univerzity ale prispel až nemecký časopis Zeitschrift für Chemie, kde sa objavila aj Mendelejevova tabuľka prvkov.
Kritici jej spočiatku vyčítali jeden základný nedostatok, obsahovala aj prázdne políčka. Mendelejevov systém bol totiž natoľko prepracovaný, že predpokladal nutnosť výskytu aj ďalších a dovtedy neznámych základných chemických prvkov.
Nasledujúce roky mu dali za pravdu – prišiel objav germánia, gália, skandia a mnohých ďalších prvkov. Prvky majú navyše presne tie vlastnosti, aké im na základe svojho periodického zákona prisúdil Mendelejev.
Z chaotickej a nezrozumiteľnej chémie sa tak odrazu stala logická a súvislá architektúra, ktorá je vášňou pre každého, kto sa tomuto vednému odboru venuje. Aj preto sa hovorí, že to, čo Newton znamenal pre fyziku, Darwin pre biológiu, to Mendelejev znamenal pre chémiu.
Mendelejevova periodická tabuľka, verzia z roku 1871.
Zdroj: wikipedia.org
Prototyp strapatého génia
Dmitrij Ivanovič Mendelejev bol skutočne pozoruhodný muž. Súčasníci často spomínali na jeho charakteristický zjav vlasatého a bradatého ruského mužíka, z ktorého sa každý vlas a chlp ježil osobitným spôsobom. Strihal sa vraj len raz za rok nožnicami na ovce.
No na svojich prednáškach dokázal strhnúť aj ľudí, ktorý sa o chémiu zvyčajne nezaujímali. Dokázal prepájať poznatky z viacerých vedných odborov a dokázal ilustrovať aj ich praktické využitie. Venoval sa tak ako jeden z prvých výskumu o pôvode ropy a možnostiach jej priemyselného spracovania.
Bol to zároveň človek, ktorý pracoval neúnavne a tvrdo. Publikoval až 400 vedeckých prác, medzi nimi aj obrovskú učebnicu Základy chémie. K jeho najväčšiemu objavu - periodickej tabuľke prvkov – ho tiež doviedla usilovná práca. Pomohol mu však aj malý zázrak.
Socha D.I. Mendelejeva v areáli Slovenskej technickej univerzity, autor Karol Lacko.
Zdroj: wikipedia.org
Riešenie prišlo vo sne
Mendelejev sa celou problematikou usporiadania základných chemických prvkov zaoberal pomerne dlhú dobu. Aby si preto prácu zjednodušil, na 63 kartičiek si vypísal 63 vtedy známych prvkov aj s ich vlastnosťami a atómovou hmotnosťou.
Dlhý čas si ich rozkladal a ukladal ako pasiáns, hľadal medzi nimi akúkoľvek súvislosť či poriadok. Stále bezvýsledne. Až raz – 17. februára 1869 – podľa vlastných slov nad svojimi kartičkami z vyčerpania zaspal a vo sne sa mu zjavila ona slávna periodická tabuľka, v ktorej bolo odrazu všetko na správnom mieste. Ihneď po prebudení si všetko zapísal na papier.
Hoci periodická tabuľka prvkov prešla za posledných 150 rokov ešte viacerými úpravami a počet prvkov z pôvodných 63 narástol na 118, jej podstata – tak ako ju predstavil Mendelejev – sa nezmenila. Chémia ako ju dnes poznáme, by bez nej nebola možná.
