Na základe antropologického výskumu kostrových pozostatkov dnes tušíme, že Karol IV., narodený 14. mája 1316, bol urastený muž robustnej postavy, vysoký asi 173 cm. Od mladosti sa nevyhýbal turnajom, v ktorých niekedy vystupoval inkognito, ani bitkám. Súdiac podľa počtu legitímnych potomkov (a jedného nelegitímneho chlapca) bol aj zdatným manželom a otcom.
Prvé vážne zranenia, ktoré na lebke vidno ako pomliaždenie tváre, Karol utrpel pravdepodobne v bitke pri Kreščaku (1346). Luxemburský šľachtic Ján z Rodenmacheru odviezol zakrvácaného princa z bojového poľa do cisterciánskeho kláštora Ourscamp pri Nyone, kde bol náležite ošetrovaný.
Záhadné nešťastie rímskeho kráľa
Pred prvou morovou vlnou, ktorá sa od roku 1347 šírila Európou, Karol zostal uchránený. Na jeseň roku 1350 však 34-ročného Karola ochromila neznáma zdravotná indispozícia. Od októbra 1350 do januára 1351 bol pripútaný na lôžko, jeho rekonvalescencia trvala asi do leta 1351.
České kroniky o chorobe mlčia, cudzí kronikári videli príčinu kráľovho oslabenia v jede, ktorý mu mali prichystať českí páni (podľa Matyáša z Neuenburgu), či v nápoji lásky, ktorým ho možno chcela stimulovať jeho mladá nevesta (Matteo Villani). Novšie antropologické bádanie, hlavne Emanuel Vlček a Jiří Ramba, však upozornilo na vážne poranenie krčných stavcov a dve zlomeniny prednej časti dolnej čeľuste, spojené s odlomením ich kĺbových výbežkov.
Ak nálezy na chrbtici a dolnej čeľusti spolu súvisia, môžeme predpokladať, že Karolov úraz vznikol pádom jazdca na tvrdú zem a páčením krku o okraj okružia brnenia. Možnou príčinou bol tupý úder do brady, aký bol pravdepodobný pri údere turnajovou kopijou.
Vylúčený však nie je ani úraz pri love, pri krátkej jazde, prípadne pádom zo schodov. Zarážajúce je mlčanie prameňov, ktoré chorobu označujú len obecne (napríklad pojmom dyscrasia – chorobná skladba telových kvapalín). Liečenie možno súvisí so správou italského kronikára Villaniho o tom, že Karolovi – azda kvôli napriamovaniu krčnej chrbtice – vraj boli trhané vlasy.
Hypotéza Jiřího Rambu o vzniku tohto úrazu či jeho liečbe v Itálii nie je vzhľadom na Karolov itinerár v septembri či októbri 1350 pravdepodobná, Karol sa asi zranil v Prahe alebo okolí. Kronikári mohli mať najrôznejšie dôvody, prečo o úraze nepísať, takže ani Rambova domnienka o úmyselnom zatajení úrazu nie je preukázateľná.
Pozoruhodná je však zmienka kronikára Villaniho o tom, ako si Karol počas audiencií vyrezával drievka či prúty nožíkom – cvičenie jemnej motoriky a sily prstov totiž mohlo mať rehabilitačnú funkciu. Vďaka svojim lekárom a silnej vôli k návratu do života vtedy prežil, aj keď mu zostali nahrbená krčná chrbtica a nepravidelný skus.
Treba pripomenúť, že možno ešte počas choroby Karol IV. začal písať (respektíve diktovať) latinskú legendu o sv. Václavovi a svoj vlastný životopis, možno aj koncipoval články svojho zákonníka Maiestas Carolina. Z vážneho úrazu si určite odniesol vyššiu mieru opatrnosti.
Foto: Shutterstock
Dna a osudný úraz
Ako iní mocní ľudia tej doby, ktorí konzumovali mäsitú stravu s nadbytkom soli a korenia, aj Karol IV. v neskorších rokoch trpel dnou, ktorá mu veľmi znepríjemňovala pohyb. Je možné, že kvôli úľave od tejto choroby zachádzal do Karlových Varov.
V roku 1377, vo veku 61 rokov, sa so svojím synom Václavom vydal do Francúzska, kde strávil zhruba pol roka. Zápisky o Karolovej návšteve uvádzajú, kedy sa cisár presúval kvôli bolestivej dne na nosidlách a kedy bol schopný kráčať, alebo ísť na koni.
Niekedy na začiatku novembra 1378, v 62 rokoch, si zlomil krček ľavej stehennej kosti, čo je bežné, bohužiaľ, aj ťažko liečiteľné zranenie starších osôb. Zlomenina ho pripútala na lôžko, následkom čoho dostal zápal pľúc. V dôsledku tejto choroby v sobotu 29. novembra 1378 na Pražskom hrade skonal.
