Letecký útok na Coventry sa stal synonymom hrôz 2. svetovej vojny. V noci zo 14. na 15. novembra 1940 bombardovalo 449 lietadiel Luftwaffe anglické priemyselné a zbrojárske centrum.
Aj po takmer ôsmich desaťročiach udalosť vyvoláva vášne. Podľa niektorých teórií totiž britskí predstavitelia vopred vedeli o nemeckom zámere zničiť Coventry, neprijali však účinnejšie opatrenia, aby zabránili stovkám civilných obetí. Nacisti neskôr používali pre ničivé nálety cynický termín – coventrizácia.
Na jeseň 1940 Londýnčania každú noc prežívali strach. Hitler splnil svoje hrozby, keď 4. septembra v berlínskom Športovom paláci sľuboval sfanatizovanému davu tony bômb, ktoré dopadnú na britské hlavné mesto. Londýnom sa opakovane nieslo kvílenie sirén, tmavou oblohou prechádzali svetlomety, vo vzduchu vybuchovali protiletecké granáty a smrteľný náklad z nemeckých bombardérov devastoval a zabíjal.
Aj britské stroje ničili ciele na území Tretej ríše, napríklad v noci zo 7. na 8. októbra lietadlá typu Wellington a Whitley zhodili na Berlín 50 ton trhavých bômb. Niekoľko strojov Kráľovského letectva 8. novembra vypustilo obsah bombovníc nad Mníchovom. Traduje sa, že táto udalosť priviedla Führera do nepríčetnosti.
Nielen že najväčšie mesto Bavorska bolo baštou strany NSDAP, ale 8. november znamenal pre nacistických pohlavárov nesmierne dôležitý dátum. Presne 17 rokov predtým sa Hitler a jeho spoločníci v Mníchove pokúsili o neúspešný prevrat, ktorý do histórie vošiel ako tzv. pivný puč.
Zničené Coventry navštívil aj ministerský predseda Churchill. Dodnes kolujú dohady, či mohol zabrániť stovkám civilných obetí. Foto: wikipedia.org
Britská výhoda
Velitelia bombardovacích jednotiek neskôr oznámili svojim podriadeným, že „Führer ani Hermann Göring nedopustia, aby útok na stredisko nacistického hnutia zostal bez trestu“. Britské velenie navyše od istého zajatého príslušníka Luftwaffe získalo informácie, podľa ktorých nemecké letectvo v najbližšom období malo uskutočniť operáciu obrovského rozsahu.
Jej krycie meno Sonáta mesačného svitu (Mondscheinsonate) naznačovalo, že prebehne v noci, pravdepodobne v čase splnu. Briti predpokladali, že cieľom ničivého náletu budú Londýn a mestá Norwich a Ipswich na východe Anglicka.
Štáb Kráľovského letectva prijal opatrenia na zintenzívnenie letov nočných stíhačov, bombardovania nemeckých letísk a používania rádiových navádzacích staníc. Balónová priehrada okolo strategicky dôležitých miest bola posilnená, počas útoku na Coventry sa však ukázalo, že žiadny z nepriateľských strojov neletel pod jej úrovňou.
Kryptológovia dešifrovacieho centra v Bletchley Parku, osamelom vidieckom sídle severne od Londýna, 14. novembra okolo tretej hodiny popoludní zachytili nemeckú správu. Naznačovala, že k Sonáte mesačného svitu dôjde už počas najbližšej noci.
Dodnes vojenskí historici vedú spory o tom, či bol vtedy jasný aj cieľ útoku. Dôstojník Kráľovského letectva Frederick W. Winterbotham po vojne tvrdil, že okamžite po rozšifrovaní správy sa spojil s kanceláriou ministerského predsedu. Až o niekoľko hodín prišla Churchillova odpoveď.
Šéf vlády podľa Winterbothama zakázal varovať obyvateľov Coventry a prikázal iba pohotovosť pre protileteckú obranu. Nemci totiž nevedeli, že Briti dokážu čítať správy šifrovacieho stroja Enigma. Náhla evakuácia mesta by túto britskú výhodu prezradila. Podstatná časť historikov sa však prikláňa k možnosti, že cieľ blížiaceho sa náletu britské vojenské špičky nezistili, navyše evakuácia by bola nanajvýš problematická.
Masové bombardovanie britských miest dostalo pomenovanie Blitz. Trvalo od septembra 1940 do mája 1941. Foto: wikipedia.org
Bezvetrie a jasno
Nemeckí stratégovia si vybrali Coventry zo samozrejmých dôvodov. Mesto bolo centrom produkcie munície, celkovo tu sídlilo až 27 dôležitých podnikov zbrojnej výroby. V Coventry sa vyrábali automobily značiek Jaguar, Triumph či Rover, ale aj torpéda a letecké motory.
Podstatnú časť jeho obyvateľov tvorili robotníci a nemeckým bombám boli vystavené aj rozsiahle obytné štvrte. Bombardéry s hákovými krížmi na chvostoch útočili na Coventry aj dva mesiace predtým, no tentokrát historické mesto v kraji West Midlands malo byť zrovnané so zemou.
Dvadsať minút po siedmej hodine večer sa skaza začala. V čele nemeckého roja letelo desať strojov typu Heinkel He 111 zo značkovacej eskadry KG 100 (Kampfgeschwader 100), vybavené navádzacím systémom X-Gerät, ktorý využíval navádzací lúč a trojicu signálov. Na mesto zhodili prvé zápalné bomby.
Ďalšie lietadlá Heinkel He 111, ale aj stroje Junkers Ju 88 či Dornier Do 17, z dôvodu mohutného požiaru už nemali s orientáciou problém. Útočníci sa zlietavali z troch rôznych smerov – od zátoky Wash na východe Anglicka, ostrova Wight pri južnom pobreží a prístavu Brighton.
Mali skvelé podmienky, osudná noc totiž bola úplne bezveterná a navyše jasná. Žiaru horiaceho mesta letci videli zo vzdialenosti 240 kilometrov. Stroje, označené čiernymi krížmi, štartovali zo základní v západnom Francúzsku a keďže ich cieľ bol vzdialený iba približne 400 kilometrov, viaceré mohli vzlietnuť aj druhýkrát.
Bomby na Coventry. Nemecký propagandistický obrázok na obale časppisu pre mládež. Foto: wikipedia.org
Svedectvo zdola aj zhora
„Domy okolo sa rúcali. Práve som smerovala k továrni na motory, kde bol veľký kryt. Museli sme dostať von zranených ľudí. Obišli sme niekoľko nemocníc, no všade bolo plno,“ spomínala šoférka sanitky Noreen Dalglishová. Ako obrovský problém sa ukázali byť nedostatočné zásoby vody v Coventry a jeho okolí.
Nemecké bombardéry zámerne zasiahli vodovodnú sieť, takže požiarnici nemali šancu uhasiť oheň v uliciach. „Na konci Corporation Street postávala skupina hasičov. Muži síce mali k dispozícii techniku, no bola im zbytočná. Z hadíc iba kvapkalo. Z domov sálala horúčava a nikto nemohol nič robiť. Nebola voda. Zostávalo iba stáť, pozerať sa na horiace trosky a snažiť sa zachrániť ľudí v núdzi,“ pokračovala v rozprávaní Noreen.
„Obloha bola červená ako krv a ja som sa nesmierne bála. Utekala som aj s inými ľuďmi medzi horiacimi budovami, ktoré sa borili. Pripadala som si ako v tom slávnom filme o skaze Pompejí,“ hovorila ďalšia z preživších.
Dochovali sa však aj svedectvá z druhej strany. „Náš veliteľ bol pokojný a pilotovi dával posledné inštrukcie. Trochu viac doprava, ešte trochu, áno, teraz letíme správne – vravel. Stále sme sa približovali, až sa pred nami ukázal desivo krásny obraz. Plamene šľahali vysoko, nad celým mestom a jeho okolím sa tiahol hustý dym.
Jedno mimoriadne silné ohnisko požiaru vedľa nespočetne veľa ďalších prezrádzalo, že sme zasiahli nejaký rozsiahly priemyslový objekt. Zrazu sme boli nad cieľom, protilietadlová delostrelecká obrana zúfalo strieľala a okolo lietali blesky explodujúcich granátov. Vypustili sme bomby, stroj sa zatriasol.
Dole vyšľahla žiara nových explózií, jasná ako deň. Boli sme prvým strojom jednej skupiny nemeckých bombardovacích lietadiel, ďalšie leteli pred nami, nová vlna zase nasledovala za nami, až do svitania. Denné svetlo napokon odhalilo škody v Coventry v plnom rozsahu,“ spomínal člen posádky jedného z bombardérov niekoľko mesiacov po útoku v správe, vydanej Vrchným velením Wehrmachtu.
Ruiny katedrály zo 14. storočia sú dodnes svedectvom tej hroznej noci zo 14. na 15. novembra 1940. Foto: wikipedia.org
Obraz skazy
Protileteckú obranu mesta Coventry tvorilo 24 ťažkých diel, rozmiestnených na šiestich rôznych stanovištiach. Obsluha zbraní pálila neustále, až do vyčerpania munície, no dokázala zostreliť iba jedno lietadlo – ľahký bombardér typu Dornier Do 17.
Všetci štyria členovia posádky pod velením Oberleutnanta Oswalda Preissa zahynuli. Kvôli silnému jasu nad mestom sa do stíhacej obrany zapojili aj piloti denných strojov, avšak neúspešne.
Nemecká Luftwaffe poslala do akcie viac než 550 lietadiel. Nie všetky doleteli až nad Coventry. Z technických dôvodov sa 18 bombardérov vrátilo späť na základne, 19 strojov bombardovalo náhradné ciele a 65 sa do akcie napokon nezapojilo. V noci totiž nenašli ani Coventry, ani iný vhodný cieľ.
V priebehu 11 hodín dopadlo na priemyselné mesto približne 503 ton vysoko explozívnej munície, 56 ton zápalných bômb a desiatky padákových mín. Toto boli obzvlášť zákerné zbrane, keďže až 70 percent ich hmotnosti tvorila vysoko výbušná trhavina. Bez zvuku klesali k zemi a po kontakte sa tlaková vlna šírila v okruhu 100 metrov.
O štvrť na sedem ráno sirény oznámili, že nebezpečenstvo pominulo. Ľudia vyšli z krytov, aby za denného svetla videli celý obraz skazy. Stred mesta takmer prestal existovať, viac než 60-tisíc budov bolo zničených alebo poškodených. Na ruiny sa zmenilo okrem iných stavieb aj 28 hotelov, 121 škôl a, čo bolo pre britský vojenský priemysel najhoršie, aj tri štvrtiny miestnych tovární.
Vo viacerých fabrikách sa produkcia zastavila na niekoľko mesiacov. Mnohé vozidlá mestskej hromadnej dopravy bomby premenili na hromadu plechu, na vyše 100 autobusoch tlaková vlna povybíjala okná. Všetky električkové trate zablokovali trosky domov, električky ulicami Coventry už viac nejazdili.
Najsmutnejšie však vyznieva vysoký počet obetí, keďže počas Sonáty mesačného svitu zahynulo 554 obyvateľov a až 865 ľudí utrpelo ťažké zranenia. Vyše 400 zuhoľnatených tiel nebolo možné identifikovať, a preto pozostatky týchto ľudí skončili v hromadných hroboch.
„Nálet, ktorý trval od súmraku až do úsvitu, premenil časti mesta na peklo a stál 1 000 životov a ranených. Nemecké bombardéry zničili srdce tohto kedysi pokojného mesta v strednej Británii. Z prekrásnej slávnej katedrály postavenej z červenohnedého pieskovca je zbúranisko,“ hlásila 15. novembra agentúra Associated Press.
Autor správy pokračoval: „Počas celej noci sa otriasali úzke uličky mesta Coventry, ktorými pred tisíc rokmi prechádzala na svojom žrebcovi odvážna šľachtičná Godiva. Strmhlavé bombardéry hrmeli, pumy svišťali a vybuchovali, paľba protilietadlového delostrelectva rachotila.“
Historické Coventry sa v priebehu noci zmenilo na obrovské zborenisko. Foto: wikipedia.org
Spokojný Goebbels
Novinové články a zápisky reportérov veľmi jasne približujú nálady, ktoré vládli v meste. „Počas tej hroznej noci sme videli viac prejavov hystérie, paniky a strachu, než počas uplynulých dvoch mesiacov vojny. Ženy nariekali, krívali, omdlievali na ulici a so slzami útočili na strážnikov. Niektorí ľudia sa bili o miesto v autobuse, ktorý odchádzal z mesta,“ písal o ľudskom zúfalstve denník Mass Observation.
Smutný pohľad sa naskytol aj Hilde Marchantovej, ktorá si počas vojny písala denník. „Už sedem kilometrov od mesta bolo cítiť pach spáleniska. Čím sme boli bližšie k centru Coventry, zápach silnel a vzduch štípal v hrdle i pľúcach. Cez zavreté dvere prenikali do auta sadze, trosky ešte tleli a v uliciach bolo stále teplo, ako uprostred leta. Oči okoloidúcich sa červenali od dymu a prachu, títo ľudia ledva reagovali na klaksón nášho auta,“ zapísala si Hilda deň po útoku. Hasiči dostali požiare pod kontrolu až počas nasledujúcej noci.
Nemecký útok, zorganizovaný veliteľmi Luftwaffe Albertom Kesselringom a Hugom Sperrlem, vyvolal medzi nacistickými pohlavármi pocit spokojnosti. Minister propagandy Joseph Goebbels nadšene rozprával o „coventrizácii s vysokým morálnym účinkom“.
„Po zlepšení poveternostnej situácie sa Luftwaffe podarilo zasadiť protivníkovi, ako odvetu za britské nálety na Mníchov, mimoriadne ťažkú ranu,“ stálo vo vyhlásení Vrchného velenia Wehrmachtu. V skutočnosti sa však morálka civilistov v britských mestách nezlomila a, ako uvádza americký historik William Lawrence Shirer, napokon výrazne neklesla ani zbrojárska produkcia.
V priebehu roka 1940 v britských továrňach zmontovali celkovo 9 924 lietadiel, zatiaľ čo vo fabrikách na území Nemeckej ríše postavili „len“ 8 070 strojov. Trosky budov pochovali aj stovky obchodov, britská vláda preto nariadila okamžite doviesť do Coventry 100-tisíc bochníkov chleba a cisterny s pitnou vodou. Mesto neskôr navštívil kráľ Juraj VI. a povzbudzoval obyvateľov.
Na rade sú Nemci
Ničenie britských miest pokračovalo aj počas ďalších mesiacov, už o pár dní neskôr Luftwaffe podnikla ťažký nálet na Londýn, počas ktorého zomrelo 484 ľudí. V uliciach Birminghamu zahynulo 228 osôb. Podľa historika Martina Gilberta sa počet obetí nemeckých bombardérov vyšplhal iba za november 1940 na 4 588.
Už 16. novembra 1940, teda dva dni po udalostiach v Coventry, bomby zabíjali aj v Nemecku. Posádky britských bombardérov nad Hamburgom kvôli silnej oblačnosti nenašli vojenské objekty, napriek tomu však náklad vypustili, za čo 233 Nemcov zaplatilo najvyššiu daň.
Nepriateľské bombardéry ešte niekoľko krát hučali nad Coventry, celkovo zomrelo okolo 1 250 civilistov z tohto mesta. Posledným rozsiahlym náletom bol útok na Londýn z 10. mája 1941, neskôr sa Hitlerova pozornosť upriamila na Sovietsky zväz. Počas nemeckých vzdušných útokov vo Veľkej Británii celkovo zahynulo okolo 43-tisíc obyvateľov, z toho asi polovica v hlavnom meste.
Na bombardovanie mesta Coventry svojím spôsobom doplatili aj tisíce nevinných nemeckých civilistov. Vražedná akcia letectva nacistickej ríše poslúžila spojeneckej vojenskej propagande ako symbol barbarstva Nemcov. Predstavitelia britských leteckých síl priebeh útoku dôkladne študovali a nové poznatky neskôr použili pri plánovaní plošných náletov na veľkomestá Tretej ríše.
Maršal Arthur Harris, ktorý sa stal hlavným veliteľom bombardovacieho letectva, neskôr vyslovil veľavravnú vetu: „Vďaka Coventry si Briti osvojili zásadu, že počas náletu treba spôsobiť toľko požiarov, že ich žiadne hasičské zbory nezvládnu!“ Harris organizoval neskoršie kobercové nálety na nemecké mestá, ich obete sa počítali na tisíce. Dodnes preto patrí k najkontroverznejším spojeneckým veliteľom. Na koniec ešte jeden fakt – Coventry je sesterským mestom českých Lidíc.
