SME
Piatok, 27. november, 2020 | Meniny má MilanKrížovkyKrížovky

28. OKTÓBER 1918: Deň, keď vznikla republika

Krátko pred 28

Krátko pred 28. októbrom 1918 bola rakúsko-uhorská armáda v rozklade, utrpela porážku na talianskom fronte a pred kolapsom stála aj samotná habsburská monarchia. Jej vedúci predstavitelia sa ešte všemožne snažili zachrániť rozpadajúci sa štát. Bolo neskoro, vznik Československa sa čoraz viac stával realitou. Československá národná rada v Paríži bola uznaná zahraničím za československú vládu a na území Čiech sa snažil sústrediť moc vo svojich rukách Národný výbor.


Ustanovujúca schôdza Národného výboru československého sa konala 13. júla 1918. „Československý“ sa menoval napriek tomu, že v tomto čase bol ešte bez slovenských zástupcov. Názov však demonštroval, že Slovensko je pevnou súčasťou úvah o budúcom usporiadaní štátu.

Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Skryť Vypnúť reklamu

Aj v prevolaní k národu, ktorý tento výbor v rovnaký deň vydal, sa hovorilo o „československom štáte“. Tridsaťosemčlenný Národný výbor bol zložený z delegátov politických strán podľa výsledkov volieb do ríšskej rady z roku 1911, do jeho čela sa postavil Karel Kramář.

Táto pozícia mu pripadla nielen vďaka jeho všeobecne uznávanej autorite, bol aj živým symbolom, ktorý stelesňoval odpor voči Rakúsku. Za svoju odbojovú činnosť počas vojny bol odsúdený na smrť a až po nástupe nového cisára Karola I. ho v rámci širokej amnestie z väzenia prepustili. (Na smrť bol odsúdený aj ďalší z budúcich „mužov 28. októbra“, Alois Rašín).

Obecný dom v Prahe, kde Národný výbor vydal svoj prvý zákon o vzniku československého štátu. Foto: Shutterstock

 

Bez Slovákov to nepôjde

V septembri 1918 sa rakúska vláda už značne obávala o osud habsburskej ríše, a preto sa rozhodla pristúpiť k zásadnému kroku, ktorým malo byť nové štátoprávne usporiadanie monarchie. To obsahovalo autonómne postavenie národov v rakúskej časti štátu. Z tohto dôvodu bola 26. septembra adresovaná ponuka autonómie aj českým politikom.

Skryť Vypnúť reklamu

Atraktívna mohla byť pred niekoľkými rokmi, nie však v čase, keď Rakúsko-Uhorsko čelilo vojenskej porážke. Českí predstavitelia preto o tri dni neskôr odpovedali odmietavo a nie práve najzdvorilejšie. Množili sa prejavy pohŕdania voči rakúskej vláde a vyhlásenia o tom, že rakúska vláda už nie je žiadny partner do diskusie a jej vyhlásenia a návrhy už českých politikov nezaujímajú.

Keďže ponuka autonómie nepriniesla očakávaný výsledok, rozhodla sa rakúska vláda a cisár Karol I. ku kroku, ktorý mal podľa ich názoru uspokojiť aspoň amerického prezidenta Woodrowa Wilsona. Cisár sa snažil nakloniť si predstaviteľov štátov Dohody a vystupoval preto ako človek, ktorý je schopný kompromisov, neželá si vojnu, ktorú on osobne nerozpútal a je preto ochotný odovzdať národom monarchie rozsiahle práva. V českom prostredí preto vznikla reálna obava, že Dohoda napokon nebude pokladať rozbitie Rakúsko-Uhorska za jeden zo svojich hlavných vojnových cieľov.

Skryť Vypnúť reklamu

Perspektíva autonómie si u českých predstaviteľov nenašla podporu z dvoch hlavných dôvodov. Nechceli sa totiž uspokojiť so životom vo federalizovanom Rakúsku. Veď existovala už veľmi reálna šanca, že vznikne nový a úplne samostatný štát. Druhý dôvod ani dôvodom byť nemusel, keby ho českí politici nepokladali za zásadný a nehodlali z neho ustúpiť; súčasťou nového samostatného českého štátu malo byť aj Slovensko, mal to byť teda československý štát.

A keďže projekt federalizácie monarchie sa týkal len rakúskej časti a uhorská vláda o niečom podobnom nechcela ani počuť, ani predstava samostatného českého štátu bez Slovenska nebola už pre českých predstaviteľov prijateľná.

Na ponuku cisára Karola z 18. októbra odpovedal preto Národný výbor hneď na druhý deň ráznym odmietnutím a dokonca protestom: „Národný výbor s najväčšou rozhodnosťou protestuje proti najnovšiemu pokusu roztrhnúť jednotu národa československého... Národný výbor... trvá na stanovisku, že s Viedňou nie je pre český národ žiadneho jednania o jeho budúcnosti...

Skryť Vypnúť reklamu

Národný výbor preto pred tvárou celej svetovej verejnosti protestuje rozhodne proti tomu, aby zo strany maďarskej bolo svetu nahovárané, že naši slovenskí bratia nechcú s národom, ktorého sú nerozlučnou vetvou, tvoriť jeden národný a štátny celok.“ V tej chvíli to bolo kľúčové stanovisko.

Českí politickí zástupcovia ním vlastne vyhlásili, že bez Slovenska a Slovákov neprijímajú žiadne predstavy o novom štátnom usporiadaní.

Pražská vojenská posádka sľubuje 15. novembra 1918 vernosť Československej republike. Foto: Shutterstock

 

O Rakúsko-Uhorsku rozhodnú jeho národy

V  rovnakom čase uskutočnil zahraničný odboj dôležitý taktický ťah, a to vytvorenie dočasnej československej vlády na čele s T. G. Masarykom a ministrami Edvardom Benešom a M. R. Štefánikom. Túto vládu okamžite uznalo Francúzsko a hneď nato aj ostatné spojenecké vlády. Jej prvým dôležitým krokom bolo prijatie Washingtonskej deklarácie.

Skryť Vypnúť reklamu

Medzitým rakúsko-uhorská vláda netrpezlivo čakala na odpoveď prezidenta Wilsona ohľadne ponúknutého prímeria. Z jej pohľadu však prišla nepriaznivá odpoveď. Wilson konštatoval, že žiadny krok rakúskej vlády nebude postačujúci, ak s ním nebudú súhlasiť národy monarchie; teda o osude ríše rozhodnú jej národy, nie vláda. Odpoveď rakúsko-uhorskej vlády z 27. októbra, ktorú podpísal minister zahraničia Gyula Andrássy, a je preto známa ako Andrássyho nóta, konštatovala, že sa zhoduje s názorom amerického prezidenta o právach národov, a to najmä o právach Čechoslovákov a Juhoslovanov.

Na základe týchto udalostí sa rozhodol Národný výbor konať. Urýchlene sa snažil získať moc a suverenitu nad českým územím a využiť zmätok v rakúskych úradoch, ktoré v kľúčových dňoch a hodinách nemali jasné pokyny ako postupovať. Pri preberaní moci a kompetencií Národným výborom sa tak predstavitelia rakúskych štátnych úradov mohli domnievať a aj sa domnievali, že jeho jednotlivé kroky sú v súlade s plánovanou federalizáciou ríše a premenou českých krajín na spolkový štát v rámci Rakúska.

Skryť Vypnúť reklamu

Karel Kramář predstavoval živý symbol odporu proti monarchii (wikipedia.org)

 

Praha na nohách

28. októbra, deň po Andrássyho nóte, sa začali pražské ulice plniť demonštrujúcimi občanmi. Požadovali československý štát. Ľudia strhávali a ničili štátne symboly Rakúsko-Uhorska a volali na slávu nového štátu. Prvoradou snahou vedúcich predstaviteľov Národného výboru bolo predísť násilnostiam a rabovaniu.

Akékoľvek incidenty tohto druhu by vytvárali zlý dojem pred predstaviteľmi víťazných dohodových štátov, veď predsa budúce usporiadanie povojnovej Európy bolo v ich rukách. Snažili sa preto rovnako predísť aj krvavým stretom s rakúskou štátnou mocou.

Jedným z najdôležitejších opatrení v týchto chvíľach bolo prevzatie Vojnového obilného ústavu novým československým štátom. Ten predsa musel zodpovedať aj za zásobovanie vojska a obyvateľstva. Úradníci v službách rakúskej vlády to opäť prijímali a chápali ako realizáciu cisárskeho manifestu o federalizácii monarchie. Ďalej bolo potrebné získať správu nad novým československým územím a v prvom rade jeho budúcim hlavným mestom.

Skryť Vypnúť reklamu

Keďže pražský miestodržiteľ ešte ráno 28. októbra odcestoval do Viedne, navštívili na poludnie štyria vedúci predstavitelia Národného výboru Antonín Švehla, Alois Rašín, František Soukup a Jiří Stříbrný jeho zástupcu. Títo muži sa neskôr, spolu s Vavrom Šrobárom, ktorý sa k nim v ten istý deň pridal, stali známi ako „muži 28. októbra“ (predseda Národného výboru Kramář sa v Prahe nenachádzal, keďže bol v tej dobe vo Švajčiarsku na rokovaniach so zahraničným odbojom).

Miestodržiteľstvo po rokovaniach kapitulovalo a vyhlásilo, že nebude brániť politickým prejavom verejnosti a jeho snahou je len zabezpečiť bezpečnosť osôb a majetku. Podobne postupovala aj zemská správna komisia, ktorá vyhlásila, že sa dáva do služieb nového štátu.

Muži 28. októbra však ešte stále nemali vyhraté. Obrovské davy ľudí v uliciach nemohli pražské bezpečnostné zložky a vojenské posádky v meste len tak prehliadnuť. Našťastie, vojenskí velitelia dostali rozkaz, aby sa predišlo incidentom a za každú cenu sa pokúsili zabrániť krviprelievaniu. Do chodu udalostí pritom vstupoval ďalší neprehliadnuteľný faktor.

Skryť Vypnúť reklamu

Vojaci, ktorí sa v tom čase v Prahe nachádzali, mali, pochopiteľne, plné zuby vojny. Bez ohľadu na svoju národnosť sa túžili dostať domov, prejavovali preto väčšie sympatie k Národnému výboru, ktorý túto ich nádej podporoval, než k vlastným veliteľom.

Tí ich naopak chceli udržať v posádkach. Mnohí vojaci českej národnosti sa navyše začali otvorene pridávať k davom a začali strhávať rakúske štátne symboly.

Ďalšie udalosti nasledovali v rýchlom slede. Hneď po tom, čo Vavro Šrobár pricestoval do Prahy, sa aj on zapojil do činnosti Národného výboru, stal sa tzv. „piatym mužom 28. októbra“. I jeho meno bolo tak spolu s podpismi štyroch českých politikov pod všetkými zákonmi, ktoré Národný výbor v prvých hodinách a dňoch vydal.

Bolo mimoriadne dôležité, že pri vyhlásení Československa bol prítomný aj slovenský zástupca; demonštrovala sa tým národná a štátna jednota. Večer o šiestej hodine sa tak Národný výbor zišiel v pražskom Obecnom dome a vydal prvý zákon, ktorý vstúpil do dejín ako „zákon zo dňa 28. októbra 1918 o zriadení samostatného štátu československého“.

Skryť Vypnúť reklamu

V nasledujúcich dňoch a mesiacoch bol treba vynaložiť ešte veľa úsilia, aby československá vláda získala faktickú moc nad celým územím republiky (a najmä Slovenskom). 28. október 1918 bol však zavŕšením spoločného úsilia, stal sa dňom vzniku Československej republiky.

Viac o vzniku Československa sa dočítate v stále dostupnej HR 10/2018

Skryť Vypnúť reklamu

Najčítanejšie na Historická revue

Inzercia - Tlačové správy

  1. Rozbiehať biznis v čase korony? Ide to
  2. Bývanie v meste predlžuje život
  3. Slovensko spoznalo najlepšie farmy minulého roka
  4. Fakty o batériách, ktoré ste nevedeli
  5. Zodpovedné podnikanie je témou aj pre slovenské spoločnosti
  6. Počúvaním hluku chránime váš sluch
  7. Porsche Unseen: Tajné projekty dizajnérskej kuchyne, časť druhá
  8. Európsky výskum po roku 2020: Čo nás čaká
  9. Slnko a teplo aj cez sviatky: Do Egypta sa vracajú dovolenkári
  10. Helske očarila nemeckých dôchodcov
  1. Porsche Unseen: Tajné projekty dizajnérskej kuchyne, časť druhá
  2. Slnko a teplo aj cez sviatky: Do Egypta sa vracajú dovolenkári
  3. Počúvaním hluku chránime váš sluch
  4. Európsky výskum po roku 2020: Čo nás čaká
  5. Helske očarila nemeckých dôchodcov
  6. Tipy na cenovo výhodné vianočné darčeky, ktoré aj potešia
  7. Bývanie v meste predlžuje život
  8. Európsky výskum po roku 2020: Čo nás čaká
  9. Slovensko spoznalo najlepšie farmy minulého roka
  10. Fakty o batériách, ktoré ste nevedeli
  1. Slovenská firma reformuje tradičné multimiliardové odvetvie 28 611
  2. Budíte sa počas spánku? Toto sú hlavné príčiny 20 074
  3. Kaufland na Slovensku testoval novinku, ktorú zavádza v Európe 13 195
  4. Bezpečná dovolenka v exotike: Maldivy sú prešpikované zážitkami 12 405
  5. Novodobý slovenský Baťa. Zamestnancom stavia domy 8 439
  6. Mercedes-Benz opäť nadizajnoval budúcnosť 8 264
  7. Viete, aká je skutočná cena smartfónu? Číslo vás prekvapí 8 029
  8. Čo ovplyvňuje chuť kačacieho mäsa? Tieto dve veci 7 761
  9. Nástrahy online vyučovania, o ktorých sa nehovorí 7 465
  10. Príbehy vyhorených, tandem okolo Bödöra a nová trať v Bratislave 6 919
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Pred Vianocami sa do škôl vráti nanajvýš zopár tisíc žiakov

Ministerstvo chystá na december len pokus, či sa školy vôbec dajú preventívne testovať.

Na snímke minister školstva, vedy, výskumu a športu Branislav Gröhling (SaS.
Okresný súd v Žiline vymeral 17-ročnej Judite za obzvlášť závažný zločin vraždy nepodmienečný trest odňatia slobody 12 rokov a štyri mesiace.

Koronavírus: PCR testy odhalili viac ako 1800 nakazených, zomrelo 22 ľudí (minúta po minúte)

Celkovo sa novým koronavírusom na Slovensku nakazilo už viac ako stotisíc ľudí. Pandémia si vyžiadala 771 životov.

Ilustračné foto.
Dnes píše Matúš Ritomský

Dobrovoľnosť na pandémiu nestačí

Prakticky žiadna demokratická krajina sa v boji s pandémiou nedokázala zaobísť bez vynucovania pravidiel.

Publicista Matúš Ritomský.

Neprehliadnite tiež

Vedúcou osobnosťou pri prvotnom šírení kresťanstva medzi pohanmi bol Žid Pavol z Tarsu

Vedúcou osobnosťou pri prvotnom šírení kresťanstva medzi pohanmi bol Žid Pavol z Tarsu, učený farizej a privilegovaný rímsky občan.

Americkí prezidenti: októbrové vydanie HR

Každé štyri roky média i verejnosť po celom svete aspoň na krátky čas zaujme jedna otázka – kto bude nadchádzajúcim prezidentom Spojených štátov amerických? Už dlhší čas asi nikto, bez ohľadu na jeho sympatie či antipatie, nepochybuje, že prezidentské voľby v tejto krajine nie sú len úzko národnou americkou záležitosťou, ale je to udalosť, ktorá má aj globálny význam

Monsterprocesy v Československu: septembrové vydanie HR

Ak sa máme pozrieť na obdobie konca 40

Bola atómová bomba jediným možným riešením?

Pred 75 rokmi skončila vojna v Tichomorí

Najvytrvalejší spor, ktorý sa týkal vojny v Tichomorí, vypukol hneď po jej jadrovom zavŕšení