SME
Štvrtok, 8. december, 2022 | Meniny má Marína

Vytúžený mier zvaný Vestfálsky

Občas ju označujú za prvý globálny konflikt

Občas ju označujú za prvý globálny konflikt. Tridsaťročná vojna priniesla utrpenie, ktoré bolo také veľké, že sa jej dlhé storočia pred ňou ani po nej nič nevyrovnalo.


Presne pred 370 rokmi sa ale začala po celej Európe šíriť dobrá správa a v chrámoch sa z vďaky slúžilo slávnostné Te Deum. Práve 24. októbra 1648 v nemeckých mestách Münster a Osnabrück prijali a podpísali zástupcovia európskych mocností vytúžený mier, známy ako  Vestfálsky.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Správa o defenestrácii v Prahe obletela v roku 1618 celý svet (wikipedia.org)

SkryťVypnúť reklamu

 

Kto, proti komu a za čo bojoval?

Na prvý pohľad boli v pozadí vleklého konfliktu spory medzi katolíkmi a protestantmi či otvorená náboženská nenávisť medzi nimi. Obe strany akoby zastupovali aj jednotlivé európske krajiny – kým v prvom prípade to bola tzv. Katolícka liga na čele s Habsburgovcami a im podliehajúcim Rakúskom, Bavorskom a ďalšími juhonemeckými krajinami, no tiež silným Španielskom, proti nej stála koalícia predovšetkým severonemeckých protestantských krajín, Dánsko, Anglicko, holandské provincie a stále silnejúce Švédsko, ktoré práve táto vojna vyniesla do pozície novej európskej veľmoci.

Príčinou vleklej vojny však nebol iba náboženský fanatizmus, ale aj celkom prozaický pragmatizmus, túžba po moci a po peniazoch. Prečo by sa inak katolícke Francúzsko, ktoré zmasakrovalo vlastných protestantov, t. j. hugenotov počas Bartolomejskej noci, postavilo proti katolíckym Habsburgovcom a spojilo sa preto i s protestantskými krajinami?

SkryťVypnúť reklamu

Už viac tomu začneme rozumieť, keď si uvedomíme, že zahraničnú politiku Francúzskeho kráľovstva vtedy viedol lišiacky a bezohľadný kardinál Richelieu.  Vojna sa pritom začala celkom nenápadne – Pražskou defenestráciou v roku 1618, českým stavovským povstaním a bitkou na Bielej hore o dva roky neskôr. Lokálny konflikt českých pánov proti cisárovi Ferdinandovi II. však nakoniec zatiahol do vojny takmer celý kontinent.  

Kráľ Gustav II. Adolf v bitke pri Breitenfelde (wikipedia.org)

 

Koniec z úplného vyčerpania

Vleklý konflikt vstúpil aj do oblastí, ktoré s ním na prvý pohľad nemali nič spoločné. Významným vedľajším bojiskom tridsaťročnej vojny boli dve protihabsburské povstania Štefana Bočkaja a Gabriela Betlena v Uhorsku. Z dovtedajšej európskej periférie sa prihrnulo do vojny s prekvapivou razanciou aj Švédsko, ktoré viedol mimoriadne schopný vojvodca a kráľ Gustáv II. Adolf. Niektoré boje sa preniesli dokonca až na severoamerický kontinent. Napriek tomu na konci každej vojenskej kampane sa pomer síl opäť vrátil k mocenskému patu. Po dlhých tridsiatich rokoch sa k nemu pridalo aj absolútne ekonomické a morálne vyčerpanie každej z bojujúcich strán. Vojna strašným spôsobom postihovala najmä civilné obyvateľstvo. To bolo terorizované neustálymi nájazdmi, obliehaním a plienením, rekvirovaním potravín a násilnosťami najrôznejšieho druhu. Aby toho nebolo málo, hladných a oslabených ľudí pravidelne kosili morové epidémie. Na konci 40 rokov 17. storočia boli preto niektoré oblasti v Čechách či v nemeckých krajinách takmer ľudoprázdne.

SkryťVypnúť reklamu

Súdobá kresba s názvom "Vešanie" od Jacquesa Callota ilustruje útrapy obyvateľstva, 1632 (wikipedia.org)

Zbytočná vojna v mene Božom

Prvé nesmelé pokusy o rokovania sa konali ešte v roku 1641 v Hamburgu, neúspešne. Znepriatelené strany však rokovali viac než vlažne. Stále kalkulovali so zmenou pomerov na bojiskách a teda s eventuálne lepšou vyjednávacou pozíciou. Mnoho času ubehlo, kým sa napokon dohodli, že sa stretnú vo vestfálskych mestách Münster a Osnabrück. Aj preto neskorší mier vstúpil do dejín ako Vestfálsky.

Potom, čo sa v roku 1644 zástupcovia všetkých znepriatelených strán vôbec stretli, dlhých 6 mesiacov trvali vyjednávania o zasadacom poriadku. Miera vzájomnej nevraživosti bola taká veľká, že si dali záležať na každej ceremónii či symbolike. Až potom mohli začať rokovania, ktoré sa natiahli až do roku 1648. Počas nich sa neustále bojovalo a drancovalo.

SkryťVypnúť reklamu

Výsledná dohoda napokon uznala stav vecí z roku 1624 a zaviedla status quo vo veciach náboženskej slobody. Len ako tretie náboženstvo bol uznaný kalvinizmus. Všetkými bola zároveň prijatá zásada „cuius regio, eius religio“, teda „koho kráľovstvo, toho náboženstvo“. Inými slovami, tam kde stále vládli katolícki panovníci, sa postavenie rímskej cirkvi ešte upevnilo a opačne. V rozdelení Európy na katolícku a protestantskú časť sa nič zásadné nezmenilo.

Autorka jednej z dnes už klasických prác o tridsaťročnej vojne Cecily V. Wedgwoodová  preto tento konflikt označila za „morálne škodlivý“, „nezmyselný“ a „vo svojich dôsledkoch zbytočný“. A hoci je to možné povedať v zásade o každej vojne, v prípade tohto vleklého konfliktu to platilo ešte viac.

SkryťVypnúť reklamu

Oslava podpísania mieru v Münster, obraz Bartholomea van der Helsta (wikipedia.org)

 

Vestfálsky systém a opatrná cesta k rozumu

Zmenili sa ale mocenské pomery na starom kontinente. O svoje dominantné postavenie predovšetkým v rímsko-nemeckej ríši prišli Habsburgovci, naopak výrazne narástla moc Francúzska a Švédska. Mier však zaviedol celkom nový poriadok do medzinárodných vzťahov a diplomacie. Vznikli pojmy ako štátna suverenita a legitimita vzájomných hraníc, čo viedlo k vzniku medzinárodného systému zloženého so samostatných subjektov s vlastnou vnútornou suverenitou aj v takých otázkach, akou bola náboženská sloboda. Navyše, nebolo možné sa už riadiť Božím zákonom, pretože práve jeho výklad a „obrana“ Európu rozdeľovali  a v konečnom dôsledku devastovali. Holandský učenec Hugo Grotius preto prišiel s termínom prirodzeného práva, vychádzajúceho zo schopnosti dedukcie ľudského rozumu, ale aj zmyslu pre kompromis. Zrodila sa tak nová Európa zvrchovaných štátov, ktoré sa navzájom dokážu rešpektovať.

SkryťVypnúť reklamu

Vestfálsky systém rozhlodala postupne až priemyselná revolúcia v 19. storočí, silnejúci globálny obchod a napokon svetová vojna, ktorá poukázala na potrebu nadnárodných hráčov v medzinárodnej politike.

 

Viac o tridsaťročnej vojne sa viac dočítate v stále dostupnej HR 2/2014.

SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie na Historická revue

Inzercia - Tlačové správy

  1. Šéf sporiteľne: Synovia ma inšpirujú, čo čítať a koho sledovať
  2. Plánujete budúci rok kúpu kosačky ?
  3. Vďaka kvalitným privátnym značkám na nákupoch zaručene ušetríte
  4. Kapor a rezne vo sviatočnom menu? Poradíme, čo s použitým olejom
  5. Nový spoločník v živote? Podporíte ním deti, ktoré to potrebujú
  6. Aby na Vianoce nič nechýbalo
  7. Fénix - Kultúrna pamiatka roka 2023: Keď história opäť ožíva
  8. Nový vlakový cestovný poriadok z vášho regiónu v denníku SME
  1. Auto na prenájom môže byť výhodné aj pre živnostníkov
  2. BILLA spolu so zákazníkmi pomôže aj pred Vianocami jednorodičom
  3. Plánujete budúci rok kúpu kosačky ?
  4. Vďaka kvalitným privátnym značkám na nákupoch zaručene ušetríte
  5. Kapor a rezne vo sviatočnom menu? Poradíme, čo s použitým olejom
  6. Nový spoločník v živote? Podporíte ním deti, ktoré to potrebujú
  7. Auto do 14-tisíc už nekúpite. Zvážte radšej prenájom
  8. Aby na Vianoce nič nechýbalo
  1. Polovicu dovolenky zaplatíme od pondelka za Vás 15 707
  2. Strážia ho divé opice. Gibraltár vás prenesie do Británie 7 613
  3. TRNKA: Esetov veľa nevznikne a ani ten jeden nemá Slovensko istý 5 917
  4. Vyberte si knihy s príbehom. Čo sa oplatí čítať na Vianoce? 4 997
  5. Nový vlakový cestovný poriadok z vášho regiónu v denníku SME 4 876
  6. Deti cestujú do exotiky zadarmo 4 284
  7. Štvrtý diel komiksu Posledný Follower v denníku SME 3 271
  8. Gizka Oňová: Pre mnohých som ideálna babka a lichotí mi to 3 100
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Neprehliadnite tiež

V Božskej komédii sa odrážajú postavy a život stredovekého Talianska


a 1 ďalší 1. dec

Jánošík bol súčasťou doby, ktorá priala kriminalite, korupcii a kde peniaze znamenali slobodu.


a 1 ďalší 13. nov

Krutosť a fyzické tresty boli na konci 16. storočia súčasťou každodenného života


8. nov

Eštébáci využili prvé mesiace demokracie na zbavovanie sa dôkazov.


a 1 ďalší 30. okt
SkryťZatvoriť reklamu