Nebyť Jána Pavla II., dejiny Poľska by sa možno uberali iným smerom, a nielen tie. Z perspektívy času je možné vidieť, akú ohromnú zásluhu na rozpade komunizmu mal práve jeho pontifikát. Jeho cieľom bolo prinavrátiť náboženskú slobodu do východnej Európy a zjednotiť náš kontinent.
Zvolenie Jána Pavla II. znamenalo šok pre komunistickú moc. Už od začiatku si v Kremli uvedomovali, že tento pontifikát bude znamenať veľké ohrozenie pre celý systém.
Okrem iného o tom svedčí správa, ktorú mesiac po zvolení Karola Wojtyłu za pápeža Moskva zaslala šéfom spravodajských služieb socialistických krajín východnej Európy.
Karol Wojtyła po zvolení za pápeža Jana Pavla II. na balkóne baziliky sv. Petra vo Vatikáne v r. 1978. (zdroj: wikimedia.org)Čo tušil Andropov
Dokument obsahoval obšírnu charakteristiku osoby kardinála a tiež presne prognózoval najdôležitejšie smerovania jeho úradu.
Sovietski analytici, ktorí sa opierali okrem iného o informácie poľských bezpečnostných orgánov, správne predvídali, že od tejto chvíle budú rokovania predstaviteľov komunistických krajín so Svätou stolicou náročnejšie. Do čela cirkvi „sa totiž postavil biskup, ktorý dobre pozná reálie socialistického štátu“.
Už 13. novembra 1979 preto sekretariát Ústredného výboru Komunistickej strany Sovietskeho zväzu, a teda i jeho riadiace grémium, schválilo šesťbodový dokument s názvom Smernice opatrení proti politike Vatikánu vo vzťahu k socialistickým krajinám.
Vypracovali ho šéf KGB Jurij Andropov a jeho zástupca Viktor Čebrikov. Išlo o politickú direktívu, zaväzujúcu inštitúcie socialistického štátu k aktivitám, ktoré mali diskreditovať osobu Jána Pavla II. a útočiť na jeho činnosť.
