Slovenský cyklistický zväz podľa oficiálnej štatistiky zorganizoval v uplynulom roku už 61. ročník cyklistických pretekov Okolo Slovenska. V úvodnom komentári jubilejného 60. ročníka sa objavila informácia, že po prvý raz sa preteky neuskutočnili v roku 1954, ako sa celé desaťročia tvrdilo, ale oveľa skôr, už v roku 1942. Pravdou je aj to, že v nasledujúcich rokoch sa toto podujatie nepodarilo zorganizovať a na svoje znovuobnovenie muselo čakať až do polovice 50. rokov.
Na prvý ročník najvýznamnejších cyklistických pretekov na Slovensku sa muselo zabudnúť. Nie preto, že ho zorganizovala armáda, ale preto, že sa uskutočnil v čase existencie Slovenského štátu a spájať významné udalosti s týmto obdobím bolo dlhé roky neprípustné. Pripomeňme si, za akých okolností sa toto podujatie zrodilo a kto je autorom tejto myšlienky. V skratke sa pozrieme aj na to, akým vývojom prešla cyklistika na Slovensku pred uvedenými pretekmi.
Počiatky cyklistiky na Slovensku
Prvý cyklistický klub na Slovensku založili v Sabinove v roku 1898. V tom istom roku zorganizoval tento spolok aj prvé cestné preteky Sabinov – Miškovec. Ešte pred vznikom Československa si organizovaná cyklistika našla svojich priaznivcov v Bratislave, Košiciach, Komárne, Prešove a Malackách. Po vojne prišiel nový impulz, na ktorom sa v nemalej miere podieľali českí vojaci, žandári, učitelia a úradníci, ktorí začali na Slovensku zakladať telovýchovné organizácie a športové kluby. V aktivitách uvedených subjektov nechýbala ani cyklistika. Za najvýznamnejšie je možné považovať ČsŠK Košice a ČsŠK Prešov.
K slovu sa prihlásili aj slovenskí cyklistickí nadšenci, ktorí založili kluby Maratón Trnava a Štefánik Rača. Mimoriadne populárna bola cyklistika vo Federácii robotníckych telovýchovných jednôt – FRTJ. Na Slovensku si cyklistické odbory založili miestne organizácie FRTJ v Žiline, Ružomberku, Martine a vo Zvolene. Cyklistické odbory vykonávali činnosť aj v kluboch národnostných menšín. Na Slovensku bol činný napríklad: maďarský Jó barát Komárno, židovský Hakoah Košice a nemecký Erste Pressburger Radfahrverein. Organizačne cyklistiku zastrešovala Československá ústredná jednota velocipedistov – Čs.Ú.J.V. Vytvoriť jednotnú organizáciu sa ale Čs.Ú.J.V. nepodarilo. Najmä cyklistické odbory FRTJ vykonávali svoju činnosť viac ako autonómne. Samostatné aktivity vykonávali aj vojenské cyklistické jednotky. Na Slovensku bola takáto jednotka dislokovaná v Nových Zámkoch.
K najpopulárnejším pretekom tohto obdobia patrili: Bratislava – Trnava, Bratislava – Malacky, Bratislava – Senec – Bratislava, Košice – Prešov a Sabinov – Prešov. Uvedený zoznam signalizuje, že športová cyklistika sa rozvíjala najmä na západnom a východnom Slovensku. Ešte pred vznikom Slovenského štátu boli rozpustené všetky telovýchovné organizácie, vrátane FRTJ. Po tom na základe Viedenskej arbitráže Slovensko stratilo 10 400 km2 územia spoločne s druhým najväčším mestom Košice, ktoré bolo baštou športu na východe, vrátane cyklistiky. Pod kritickú situáciu sa podpísal aj nútený odchod českých športových funkcionárov a športovcov. Nezanedbateľným bol aj fakt, že výroba bicyklov a cyklistického materiálu bola v medzivojnovom období koncentrovaná v západnej časti spoločného štátu.
Momentka počas pretekov. Vedľa cyklistov je sprievodné auto (z archívu autora)
Bicykel namiesto „Führera“
Hoci prvé slovenské športové zväzy boli zakladané krátko po vyhlásení autonómie, v prípade cyklistiky sa tak stalo až 23. marca 1941. Za náčelníka Slovenského cyklistického zväzu (vtedy sväzu) – SCS bol zvolený Ján Hauskrecht a za podnáčelníka mjr. Eugen Budinský, ktorý zastával funkciu pobočníka ministra národnej obrany gen. Ferdinanda Čatloša. Neskôr po jeho odchode na východný front ho vo funkcii nahradil Alojz Lenár. Ďalšími funkcionármi zväzu boli: druhý podnáčelník Karol Müllner, tajomník František Prerovský, pokladník Mikuláš Holán, archivár Karol Pechý, zapisovateľ Adolf Tesár a revízori Eugen Krapt a Pavol Michalovič. Cyklistika bola počas 2. svetovej vojny na Slovensku málo rozvinutým športom. Hoci počet cyklistov sa v roku 1943 evidoval na stotisíc, počet klubov združených v CSS bol na začiatku roku 1944 len šesť a všetky vykonávali činnosť na západnom Slovensku. Jedným z nich bol od roku 1942 aj odbor cyklistiky Oddielu armádnych pretekárov, ktorý bol na verejnosti známy pod skratkou OAP.
Tento do tej doby pre armádu netypický útvar bol založený na priamy podnet ministra národnej obrany gen. Ferdinanda Čatloša, ktorý si uvedomoval význam športu pre propagáciu armády na verejnosti. OAP vo svojich radoch koncentroval najlepších športovcov Slovenska vykonávajúcich prezenčnú službu. Zostavu cyklistického odboru OAP tvorili najmä športovci nemeckých cyklistických spolkov v Bratislave. Dôvod bol nielen vo výkonnosti, ale aj v skutočnosti, že vývoj na frontoch sa nevyvíjal podľa predpokladov a čoraz väčšej skupine slovenských Nemcov sa nechcelo položiť život za „Führera“. Preto volili službu v slovenskej armáde. Navyše zaradenie do OAP znamenalo nielen možnosť vyhnúť sa bojovému nasadeniu, ale navyše venovať sa počas prezenčnej vojny obľúbenému športu.
Výjazd vojenskej hliadky zo Žiliny (z archivu autora)
Bratislava – Prešov a späť
Krátko po vzniku cyklistického odboru OAP prišiel otec najlepšieho cyklistu Slovenska Karol Müllner (druhý podnáčelník zväzu) s myšlienkou zorganizovať cyklistický závod „Okolo Slovenskej republiky“. S týmto nápadom sa obrátil na telovýchovného referenta Ministerstva národnej obrany SR pplk. pech. Jozefa Benedika, ktorý si návrh osvojil a obrátil sa na nadriadených, ktorí súhlasili. Tento postoj armády k cyklistike vyplýval zo skutočnosti, že podobne ako v predošlom období aj v slovenskej armáde boli cyklistické jednotky. Zaradené boli podľa jazdeckých predzvedných oddielov – JPO, dislokovaných v Bratislave a Michalovciach. Cyklistické skupiny mali aj pešie pluky.
Ovládanie jazdy na bicykli bolo zaradené do výučby telesnej výchovy na Vojenskej akadémii v Bratislave. Hlavným organizátorom pretekov sa tak stalo ministerstvo národnej obrany, ktoré mu vypomáhal SCS a Slovenský Červený kríž, ktorý okrem zdravotného zabezpečenia poskytoval po celej trati občerstvenie. Preteky dostali oficiálny názov „Cyklistické preteky okolo Slovenskej republiky – Veľká cena OAP“. Vypísané boli pre kategóriu A: seniori, B: juniori a C: vojakov – hliadkové preteky. Pretekov sa mohli zúčastniť príslušník OAP, športového klubu alebo členovia Hlinkovej gardy – HG a Hlinkovej mládeže – HM. Preteky pre A a B kategóriu sa uskutočnili podľa medzinárodného cyklistického poriadku. V priebehu pretekov mal súťažiaci možnosť vymeniť akúkoľvek súčiastku na bicykli s výnimkou rámu. Za nedokončenie etapy sa považovalo, ak pretekár došiel do cieľa po dvoch hodinách po víťazovi etapy.
Preteky boli naplánované na 9. – 14. augusta 1942 a mali päť etáp:
I. 9. 8. 1942: Bratislava – Žilina 214 km
II. 10. 8. 1942: Žilina – Poprad 147 km
11. 8. 1942: Odpočinok v Poprade
III. 12. 8. 1942: Poprad – Prešov – Poprad 180 km
IV. 13. 8. 1942: Poprad – Zvolen 186 km
V. 14. 8. 1942: Zvolen – Bratislava 187 km
Osobitné smernice boli vydané pre C kategóriu. Všetky telesá, ktoré mali cyklistické jednotky, boli povinné postaviť hliadky v počte 1 + 6. Hliadka mala predpísanú výstroj. V prípade veliteľa hliadky to bola uniforma, poľná čapica, prilba na bicykel, pištoľ s ôsmimi nábojmi, plynová maska, taška na mapy a ďalekohľad. U členov hliadky to bola uniforma, poľná čapica, prilba na bicykel, plynová maska, opasok, torbička, puška, bodák, 15 ostrých nábojov a poľná fľaška.
Každá hliadka si mohla zobrať náhradné súčiastky podľa uváženia. Menšie defekty musela hliadka odstrániť vlastným úsilím. V prípade väčšieho poškodenia mohol veliteľ hliadky požiadať o pomoc usporiadateľa. V priebehu I. a III. etapy musela hliadka absolvovať streľbu. Každý člen hliadky mal päť nábojov do skupiny terčov nekryte ležiacich figúr. Na II. a IV. etape dostala hliadka bojovú a taktickú úlohu, ktorú musela správne vyriešiť a veliteľ musel zaslať situačné hlásenie.
Bodovanie hliadok bolo nasledujúce. Čas hliadky v jednotlivých etapách bol prerátaný na body, k nim sa pripočítal výsledok streľby a výsledok klasifikácie bojového hlásenia. Okrem toho sa z celkového výsledku odrátali trestné body, ktoré udeľoval sudcovský zbor. Trestné body boli udeľované za:
- Nedodržanie hliadkovej formácie. Hliadka na trati nesmela byť natiahnutá na viac ako 200 m,
- Nedodržanie príchodu celej hliadky do cieľa v limite 20 s,
- Nevojenské správanie veliteľa a členov hliadky,
- Križovanie trate iným hliadkam, alebo rušenie poriadku druhých hliadok,
- Vypadnutie člena hliadky v dôsledku defektu alebo úrazu. V hliadke mohli vypadnúť maximálne štyria členovia. Pri väčšom počte bola hliadka diskvalifikovaná.
Štart vojenskej hliadky cyklistických pretekov Okolo Slovenskej republiky (z archívu autora)
Cyklisti vo vojenskej výstroji
Dobová slovenská tlač venovala pretekom pomerne veľkú pozornosť. Niektoré periodiká označili preteky ako slovenské „Tour de France“. Celkovým víťazom pretekov v kategórii A sa stal Karol Müllner, aktuálne príslušník OAP, ktorý zvíťazil v štyroch etapách a potvrdil svoje suverénne postavenie v slovenskej cyklistike. Na druhom mieste skončil Rafael Krampl z OAP a tretím bol talentovaný junior Ján Pischňák z EPRV, ten zvíťazil aj v kategórii B. V kategórii C, kde bolo hodnotených desať hliadok, zvíťazila 6. hliadka JPO č. 1, ktorá získala 3 734 bodov. Na druhom mieste bola hliadka JPO č. 2 s počtom bodov 3 681 a tretia 8. hliadka JPO č. 1 s počtom bodov 3 340.
Cyklisti z HG a HM sa pretekov nezúčastnili. Podľa štatistiky popularity športov v HG a HM uverejnenej v roku 1941 sa v prípade prvej organizácie cyklistika vôbec nevyskytuje a v prípade druhej skončila s 15 % na 15. mieste. Ponuka zúčastniť sa pretekov pre uvedené organizácie tak vyšla naprázdno. Najmä HG plnila v tomto období iné „úlohy“. Na Slovensku práve vrcholila prvá vlna deportácií židovského obyvateľstva.
Ak zoberieme do úvahy, že bicykle ani zďaleka nepripomínali tie dnešné, alebo skutočnosť, že vojenské hliadky museli štartovať vo vojenskej výstroji a plniť rôzne úlohy, nebolo absolvovanie 914 km dlhých pretekov žiadnym výletom. V nasledujúcom roku sa už preteky neuskutočnili. Na frontoch 2. svetovej vojny nastal zásadný obrat. Napriek tomu, že Slovensko bolo vo vojne, SCS vyvíjal pomerne čulé domáce a zahraničné aktivity. Každoročne organizoval SCS majstrovstvá Slovenska a celý rad domácich pretekov. K najpopulárnejším patrili: Bratislava – Malacky – Bratislava, Rača – Malacky – Rača, Rača – Trnava – Rača a Rača – Nitra – Rača. Zo zahraničných bol pre slovenskú reprezentáciu najúspešnejšie podujatie, ktoré sa uskutočnilo 8. septembra 1943 v Chorvátsku, kde K. Müllner vyhral preteky O cenu Záhrebu. Po odchode K. Müllnera do zálohy začiatkom roku 1944 odštartovalo družstvo OAP novú sezónu, no po nevydarenom úvode, ale i v súvislosti s reorganizáciou OAP dňa 22. mája 1944 ukončilo svoju činnosť. Krátko na to vypuklo Slovenské národné povstanie.
