Oravská priehrada patrí s rozlohou 33,5 km2 medzi najväčšie vodné plochy na území Slovenska. Na mieste priehrady sa kedysi nachádzalo päť obcí. Prečo vlastne museli zaniknúť?
Postavením priehrady zaniklo niekoľko obcí – Oravské Hámre, Slanica, Lavkovo, Ústie a Osada. Okrem nich voda zakryla časť Námestova a Bobrova. Hlavným dôvodom na stavbu priehrady boli časté záplavové vlny, ktoré sužovali tunajších obyvateľov. Príčinou povodní bolo odlesnenie kotliny z čias valašskej kolonizácie.
Slanický ostrov - pozostatok zaplavenej obce Slanica (wikipedia.org)
Z histórie zatopených obcí
Oravské obce sa rozprestierali v kotline, cez ktorú tiekla Biela a Čierna Orava. Viedla tadiaľ obchodná cesta z Uhorska do Poľska. Preto sa šľachta rozhodla túto oblasť kolonizovať pastiermi oviec, ktorí sa tu usádzali na základe Valašského práva. Postupom času prešli týmto územím rôzne udalosti – vojny, reformácia, choroby, prírodné nešťastia a následne hlad. Nedostatok pracovných miest i prírodných surovín mal za následok vysťahovalectvo. To znamenalo, že sa z Oravy postupne stala najzaostalejšia oblasť. V období rokov 1923 – 1934 ju opustilo asi 3 500 ľudí. Obyvatelia sa živili poľnohospodárstvom, roľníctvom, ale predovšetkým výrobou a predajom plátna.
Zrejme najznámejšou zatopenou obcou je Slanica, rodisko Antona Bernoláka. Prvá zmienka o nej pochádza z roku 1564, kedy valasi žiadali o odpustenie daní kráľa Ferdinanda I. V roku 1870 žilo v Slanici 1 068 ľudí, v roku 1930 už len 329. Ústie bolo prvou dedinou na Orave, ktorá dostala Valašské právo. Prvý raz bolo o Ústí počuť v roku 1550, kedy Ferdinand I. rozšíril práva a výsady udelené už Matejom Korvínom. Počas II. svetovej vojny bol v obci Ústie zriadený pracovný tábor pre civilných utečencov z Ukrajiny. Lavkovo je späté históriou s obcou Štefanov, ktorá patrila rodine Kubínyiovcov. Vlastnili ho do roku 1605, kedy ho odkúpili Thurzovci. Od 18. storočia sa pre obrovskú chudobu Lavkovo nemohlo vyvíjať ako samostatná obec, a tak sa pričlenilo k Dolnému Štefanovu. Dedinka Osada (Stankovo) sa v dejinách objavuje prvý raz v roku 1609. Kvalitné plátno z nej sa predávalo i na Dolnej zemi. V II. svetovej vojne bola Osada vypálená nemeckými vojakmi. Zvláštne postavenie mali Oravské Hámre. Tie založili pri potoku Jelešná v roku 1614 Michal a Gál Hamerníkovci s povolením Juraja Thurza. Postupom času ťažba železa pre nedostatok rudy upadla, hoci od roku 1837 sa znova dolovala a spracovávala. Počet obyvateľov v roku 1940 dosiahol 166.
Stavba Oravskej priehrady bola vo svojej dobe impozantným dielom a stále na začiatku masívnej industrializácie Slovenska (wikipedia.org)
Stavba priehrady
Prvotné myšlienky vybudovať priehradu vznikli už v dobe Uhorskej monarchie. V roku 1870 bol vytvorený projekt železobetónovej priehrady, ten sa ale nerealizoval. V pláne z čias I. svetovej vojny sa počítalo s vybudovaním zemnej hrádze, ktorú pre nedostatok skúseností Ministerstvo verejných prác zamietlo. Nakoniec zvíťazil plán železobetóno-vej priehrady. Prvé stavebné práce sa začali v októbri 1941 medzi Prašivým vŕškom a Uhliskom. Čoskoro museli byť zastavené z dôvodu objavenia prameňa minerálnej vody, ktorý rozrušoval betón a hlbokozlomovej poruchy, ktorú vypĺňala mäkká ílová zemina. Projekt upravili v roku 1943. Práce sa obnovili a 2. mája 1953 slávnostne spustili prvú turbínu. Priehrada vznikla bez ťažkých stavebných strojov. Múr dlhý 300 m pozostáva z 25 samostatných blokov, jeho päta meria 65 m. Hĺbka pri múre dosahuje 35 m. Celá stavba zhltla 113 000 kubíkov betónu a vyšla na 420 miliónov korún.
Slanicky ostrov so zachovaným Kostolom Povýšenia sv. Kríža je spomienkou na doby minulé (wikipedia.org)
Pamiatka na minulosť
Jedinú spomienku na osídlenie Oravskej kotliny predstavuje Slanický ostrov, kedysi dominanta Slanice. Kostol, ktorý stojí na bývalom kopci, po vzniku priehrady chátral. Preto v ňom oravskí výtvarníci vytvorili múzeum, kde v spolupráci s Oravskou galériou vznikli expozície Slovenská tradičná ľudová plastika a maľba a Oravská kamenárska tvorba. V hrobke Klinovských bola umiestnená expozícia zatopených obcí. Slanický ostrov umenia otvorili 3. júla 1971. Pri kostole umiestnili sochu A. Bernoláka, ktorá pôvodne stála v záhrade jeho rodného domu.
Na prelome 80. a 90. rokov bola nádrž kvôli údržbe vypustená. Pôvodní obyvatelia pri návšteve našli kde-tu zachované obvodové steny a strechy domov, vchody do pivníc či studní. Mohli naposledy navštíviť suchou nohou svoje rodisko. Rodisko, do ktorého sa už nikdy nevrátia. No navždy zostanú spomienky na krásnu prírodu a detstvo v ich mysli. Tie im už nikto nikdy nevezme.
Liptovská Mara - vodné dielo, ktoré spolu s okolitou prírodou vytvára pôsobivý obraz (wikipedia.org)
Ďalšie slovenské vodné diela podľa rozlohy:
Vodné dielo Gabčíkovo (46 KM2): Je súčasťou Sústavy vodných diel Gabčíkovo – Nagymaros, ktorá sa začala stavať už v roku 1977 spoločne s Maďarskom. Jeho hlavnou úlohou je ochrana pred povodňami. V prevádzke je od roku 1992. Do dejín sa zapísalo „konfliktom“ s Maďarskom, ktorý musel riešiť súdny dvor v Haagu. Súčasťou diela je napríklad Vodné dielo Čunovo, ktoré slúži sčasti ako areál vodných športov, a stupeň Gabčíkovo, ktorý tvoria vodná elektráreň a plavebné komory. Tie majú rozmery 34 x 275 metrov, rozpätie hĺbky je od 4,5 m do 23,3 m.
Zemplínska šírava (32,9 km2): Bola vybudovaná na povodí rieky Bodrog. K jej základným charakteristikám patrí maximálna dĺžka 11 km, maximálna šírka 3,5 km, priemerná hĺbka 9,5 m, maximálna hĺbka 14 m. Postavená bola v rokoch 1961 – 1965. Hlavným prítokom je rieka Laborec. Šírava slúži okrem rekreácie na plavbu, zavlažovanie, zdroj pre priemysel či ochranu pred povodňami. Kvôli jej výstavbe bola preložená štátna cesta na trase Jovsa – Michalovce. Presídliť sa museli obyvatelia z obce Malé Zalužice a čiastočne z obcí Kaluža, Klokočov a Kusín.
Liptovská Mara (21,6 km2): Patrí medzi najväčšie priehrady na rieke Váh. Vybudovaná bola v období rokov 1969 – 1975. Zatopených bolo 11 obcí úplne (Liptovská Mara, Liptovská Sielnica, Paludza, Parížovce, Sokolče (rodisko víťaza Stanley Cupu 1961, Stana Mikitu), Vrbie, Ráztoky, Nižné a Vyšné Dechtáre, Demčín, Čemice), päť čiastočne (napríklad Bobrovník, Liptovský Trnovec, Benice). Teleso zemnej priehrady je v korune dlhé 1,35 km. Známy je blízkou archeologickou lokalitou Havránok.
Veľká Domaša (15,1 km2): Táto vodná nádrž, vybudovaná v okrese Vranov nad Topľou, vznikala v rokoch 1962 – 1967 v doline Ondavy. Slúži hlavne ako zásobáreň úžitkovej vody. Dĺžka Domaše dosahuje 13,8 km, maximálna šírka je takmer 3 km a maximálna hĺbka 25 m. Celkovo zaniklo šesť dedín – Dobrá nad Ondavou, Kelča (tá bola neskôr novopostavená na brehu priehrady), Petejovce, Trepec, Veľká Domaša a Valkov.
Nosice pri Nimnici – Priehrada mládeže (5,7 KM2): Táto priehrada sa začala stavať v roku 1949, definitívne ju dokončili v roku 1958. Dosahuje dĺžku 12 km a šírku jeden kilometer. Do nádrže sa vmestí celkovo 36 miliónov kubických metrov vody. Priehradný múr je vysoký 36 metrov a dlhý pol kilometra. Priehrada dostala názov podľa školskej výchovy mladých ľudí pre industrializáciu Slovenska, ktorá sa osvedčila už pri stavbe Trate mládeže. Zaujímavo vyznieva fakt, že v roku 1950 sa na jej stavbe vystriedalo takmer 13 000 mladých brigádnikov. Čiastočne zatopené boli dediny Okrut a Podvažie.
Sĺňava (4,3 km2): Nachádza sa v severnej časti Podunajskej nížiny na rieke Váh pri známom meste Piešťany. Stavba sa realizovala medzi rokmi 1956 – 1959. Zaplavili sa mŕtve ramená rieky, lužné lesy a nivné lúky. Dĺžka dosahuje 6,4 km a šírka 2 km.
Ružín (3,9 km2): Ružín leží na rieke Hornád. Využíva sa pre priemysel a na tepelnú energetiku. Jeho dĺžka je 11 km. Miestami dosahuje hĺbka až 60 m.
Priehrada - film
Dnes už historická snímka Priehrada z roku 1950 (réžia Paľo Bielik) patrí medzi filmy, ktoré výborne vystihujú ducha doby v umení. Na jednej strane zachytáva dôležitý medzník pri spriemyselňovaní Slovenska, stavbu Oravskej priehrady, a na strane druhej využíva tento námet k politickej agitácii. Práve stavba priehrady sa totiž stáva prostriedkom, kde režisér rieši, samozrejme, v socialistickom duchu spojenie vrstiev robotníctva a roľníctva v prospech spoločného cieľa. Títo napokon prekonávajú nástrahy kulaka a púšťajú sa do diela, ktoré bude v prospech všetkých obyvateľov. Súčasný divák by pravdepodobne neocenil politického ducha, ktorý je takpovediac v pozadí filmu. Tvorcov a protagonistov filmu však treba oceniť za spôsob, akým sa vysporiadali s témou, pričom ku kvalite snímky prispela určite aj režisérova dôverná znalosť dedinského prostredia. Práve stavba Oravskej priehrady sa tak stala námetom, ktorý umožnil Bielikovi natočiť film s veľkou výpovednou hodnotou, ktorý však v sebe nezaprie ducha budovateľských rokov z čias socializmu.
