SME
Štvrtok, 8. december, 2022 | Meniny má Marína

Osem statočných: Kto v ZSSR sa postavil v roku 1968 za Československo?

Päť krajín Varšavskej zmluvy uskutočnilo 21

Päť krajín Varšavskej zmluvy uskutočnilo 21. augusta 1968 zákernú vojenskú inváziu do Československa. Agresívne konanie Sovietskeho zväzu a jeho spojencov sa stretlo vo svetovom spoločenstve s ostrou kritikou. Na druhej strane v ZSSR bol najrozhodnejším vystúpením proti vstupu vojsk do Československa tichý protest hŕstky sediacich demonštrantov, ktorý sa odohral 25. augusta na Lubnom mieste na moskovskom Červenom námestí.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou


Demonštrácia je všeobecne známa pod názvom „Protest ôsmich“. Len osem demonštrantov z celej mnohomiliónovej krajiny sa nezľaklo teroru a väzenia a vyjadrilo svoj odmietavý postoj. Prinášame ich mená a zamestnania:

SkryťVypnúť reklamu

Konstantin Babickij – mladší vedecký pracovník Inštitútu ruského jazyka a literatúry Akadémie vied ZSSR,

Taťjana Bajevová – študentka Historicko-archívneho inštitútu,

Larisa Bogorazová-Bruchmanová – staršia vedecká pracovníčka Všezväzového vedecko-výskumného inštitútu technických informácií,

Natália Gorbanevská – inžinierka Štátneho inštitútu pre projektovanie divadelných konštrukcií,

Vadim Delone – v tom čase bez práce, básnik a spisovateľ,

Vladimír Dremljuga – bez zamestnania,

Pavel Litvinov – fyzik,

Viktor Fajnberg – sprievodca v Pavlovskom paláci v Leningrade.

Treba si uvedomiť, že väčšina z protestujúcich pracovala na prestížnych miestach a veľmi dobre si uvedomovali, že účasť na manifestácii ich vyjde draho, počítajúc do toho aj stratu pracovnej pozície. Nezľakli sa však!

SkryťVypnúť reklamu

Lubné miesto, kde 25. augusta 1968 protestovalo 8 sovietskych občanov proti okupácii Československa (wikipedia.org)

V ten deň panovalo v Moskve pekné počasie. Na Červenom námestí bolo množstvo turistov. O 12. hodine rozložilo osem demonštrantov svoje transparenty v blízkosti Leninovho mauzólea. Prekvapení okoloidúci na nich mohli čítať tieto heslá: „Strácame dobrých priateľov.“, „At’ žije svobodné a nezávislé Československo!“, „Hanba okupantom!“, „Ruky preč od ČSSR!“ a „Za vašu i našu slobodu!“ V priebehu niekoľkých sekúnd pribehla ku skupinke demonštrantov najmenej desiatka  strážcov Červeného námestia a agentov KGB v civile.

Takto opísala priebeh udalostí jedna z účastníčok protestu: „Dvanásť hodín. Poludnie. Sadli sme si. (...) Zo začiatku, prvých tri až päť minút, nás nechápavo obklopili diváci. Nataša držala v natiahnutej ruke vlajočku ČSSR a hovorí o slobode, o Československu. Dav je však hluchý... Zrazu sa ozval hvizd a od mauzólea sa rozbehlo šesť-sedem vysokých mužov v civile, vo veku 26 – 30 rokov. S pokrikom Predali sa za doláre! nám z rúk vytrhli heslá a po krátkom naťahovaní aj vlajočku. Jeden z nich, s volaním Bi Židov!, kopol Fajnberga do tváre. Kosťa sa ho pokúšal prikryť vlastným telom. Objavila sa krv! Vyskočila som od hrôzy. Ďalší mlátil Pavlíka taškou. Publikum sa súhlasne prizeralo, iba jedna žena sa rozhorčila: Kvôli čomu ich bijete?.

SkryťVypnúť reklamu

Celý protest netrval dlhšie ako päť minút. Milicionári sa s demonštrantmi predrali davom prizerajúcich sa a natlačili ich do bledomodrej Volgy. Jeden zo zatknutých ešte stihol pred otvorenými dverami automobilu vykríknuť: „Nech žije Československo!“. Prizerajúci sa dav, ohlúpnutý sovietskou propagandou, ich považoval v tom lepšom prípade za chuligánov a vôbec nechápal, čo im títo mladí ľudia chcú svojím správaním odkázať.

Jeden zo zadržaných transparentov hlásal: "Za vašu i našu slobodu"

 

Hneď po uväznení demonštrantov začalo ich vyšetrovanie. Súdu sa nepodarilo zistiť, aký transparent držal ten-ktorý z demonštrantov. Snahy advokátov demonštrantov však boli márne a 9. až 11. októbra 1968 boli odsúdení za „šírenie ohováračských výmyslov, ktoré hanobia sovietsky spoločenský a politický systém“ a za „skupinový čin, hrubo narúšajúci verejný poriadok“.

SkryťVypnúť reklamu

Vadim Delone bol odsúdený na dva roky a 10 mesiacov odňatia slobody, Vladimír Dremljuga na tri roky odňatia slobody, Konstantin Babickij, Larisa Bogorazová a Pavel Litvinov na niekoľko rokov strávených vo vyhnanstve. Viktor Fajnberg sa musel proti svojej vôli podrobiť psychiatrickému vyšetreniu. Bol uznaný za nepríčetného a musel absolvovať nútenú liečbu v Leningradskej špeciálnej psychiatrickej nemocnici, kde strávil štyri roky. Tento druh represií (nedobrovoľná liečba v psychiatrickej liečebni) bol častou praktikou v Sovietskom zväze v 60. a 70. rokoch 20. storočia. Celé vedecké inštitúty sa zaoberali „pozorovaniami“ psychických ochorení, aby v nemocničných oddeleniach skryli aktívnych občanov, ktorí nesúhlasili so sovietskym režimom.

Natáliu Gorbanevskú, najskôr ako matku trojmesačného syna, prepustili. V decembri 1969 však bola zatknutá druhýkrát, vyhlásená za duševne chorú a na tri roky umiestnená do psychiatrickej väzenskej nemocnice. Taťjana Bajevová sa podľa účastníkov mítingu na akcii nezúčastnila, jednoducho sa ocitla v nesprávnej dobe na nesprávnom mieste. Trestné stíhanie proti nej bolo zastavené, no prežitá skúsenosť ju nasmerovala k disidentskej činnosti.

SkryťVypnúť reklamu

Poslední žijúci členovia osemčlennej skupiny statočných (sprava) Pavel Litvinov, Viktor Fajnberg a Taťjana Bajevová čakajú na prevzatie ocenenia Gratias Agit 2018 v Prahe 8. júna 2018. Slovenský prezident Andrej Kiska v roku 2014 udelil Natálii Gorbanevskej (do rúk jej syna) a Viktorovi Fajnbergovi štátne vyznamenanie Rad Bieleho dvojkríža II. triedy a medailu prezidenta SR za výnimočný prejav odvahy a solidarity. (TASR/AP)

Väčšina z ôsmich statočných žien a mužov po absolvovaní svojich trestov emigrovala zo Sovietskeho zväzu na Západ, kde pokračovali v politickej činnosti.

Ich solidárny čin s českým a slovenským národom nezmizol do zabudnutia. Naopak, stal sa pre mnohých príkladom. Václav Havel ich ocenil takto: „Občania protestujúci v auguste 1968 na Červenom námestí proti okupácii Československa vojskami Varšavskej zmluvy prejavili ľudskú solidárnosť a najväčšie osobné hrdinstvo. Ich skutok si vysoko cením aj preto, lebo veľmi dobre vedeli, čo môžu očakávať od sovietskej moci. Pre občanov Československa sa títo ľudia stali svedomím Sovietskeho zväzu, pod vedením ktorého sa bez váhania uskutočnilo podlé vojenské napadnutie suverénneho štátu a spojenca.“

SkryťVypnúť reklamu

Demonštrácia z 25. augusta 1968 predstavuje jednu z kľúčových udalostí vo formovaní disidentského hnutia v Sovietskom zväze. Jej protagonisti dokázali, že aj v totalitnej spoločnosti, kde absolútna väčšina občanov mlčí alebo sa bojí nahlas vyjadriť, čo si myslí, sa nájde malá hŕstka ľudí, pre ktorých je pravda a solidárnosť s druhými viac ako ideológia a strach.

SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie na Historická revue

Inzercia - Tlačové správy

  1. Plánujete budúci rok kúpu kosačky ?
  2. Šéf sporiteľne: Synovia ma inšpirujú, čo čítať a koho sledovať
  3. Kapor a rezne vo sviatočnom menu? Poradíme, čo s použitým olejom
  4. Vďaka kvalitným privátnym značkám na nákupoch zaručene ušetríte
  5. Nový spoločník v živote? Podporíte ním deti, ktoré to potrebujú
  6. Aby na Vianoce nič nechýbalo
  7. Nový vlakový cestovný poriadok z vášho regiónu v denníku SME
  8. Fénix - Kultúrna pamiatka roka 2023: Keď história opäť ožíva
  1. Objavte miesto, kde v objatí troch riek vzniká výnimočné víno
  2. Auto na prenájom môže byť výhodné aj pre živnostníkov
  3. BILLA spolu so zákazníkmi pomôže aj pred Vianocami jednorodičom
  4. Plánujete budúci rok kúpu kosačky ?
  5. Vďaka kvalitným privátnym značkám na nákupoch zaručene ušetríte
  6. Kapor a rezne vo sviatočnom menu? Poradíme, čo s použitým olejom
  7. Nový spoločník v živote? Podporíte ním deti, ktoré to potrebujú
  8. Auto do 14-tisíc už nekúpite. Zvážte radšej prenájom
  1. Polovicu dovolenky zaplatíme od pondelka za Vás 15 717
  2. Strážia ho divé opice. Gibraltár vás prenesie do Británie 7 615
  3. TRNKA: Esetov veľa nevznikne a ani ten jeden nemá Slovensko istý 5 920
  4. Nový vlakový cestovný poriadok z vášho regiónu v denníku SME 5 281
  5. Vyberte si knihy s príbehom. Čo sa oplatí čítať na Vianoce? 5 002
  6. Deti cestujú do exotiky zadarmo 4 285
  7. Štvrtý diel komiksu Posledný Follower v denníku SME 3 274
  8. Predaj osobných automobilov Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s. 3 142
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Premiér Eduard Heger počas rozpravy počas vyslovovania nedôvery jeho vláde. Vpravo Richard Sulík, ktorého SaS návrh na odvolanie podala.

Parlament začal vo štvrtok odvolávať vládu.


3 h
Opatrenia proti šíreniu koronavírusu sa vo viacerých okresoch od pondelka sprísnia, reštaurácie budú prázdne.

Nižšia DPH mnohých nezachráni a tri mesiace sú aj tak málo.


4 h
Peter Schutz.

Iniciatívu SaS môžu viacerí „noví liberáli“ z OĽaNO vziať ako poslednú príležitosť zachovať si tvár.


3 h
Heinrich Reuss bol vraj na čele teroristickej skupiny.

Nemecká polícia zadržala 25 ľudí, ktorí chystali prevrat.


6 h

Neprehliadnite tiež

V Božskej komédii sa odrážajú postavy a život stredovekého Talianska


a 1 ďalší 1. dec

Jánošík bol súčasťou doby, ktorá priala kriminalite, korupcii a kde peniaze znamenali slobodu.


a 1 ďalší 13. nov

Krutosť a fyzické tresty boli na konci 16. storočia súčasťou každodenného života


8. nov

Eštébáci využili prvé mesiace demokracie na zbavovanie sa dôkazov.


a 1 ďalší 30. okt
SkryťZatvoriť reklamu