Hoci sa mesto Plzeň preslávilo vo svete predovšetkým svojím pivovarom Plzenský Prazdroj a aj Škodovými závodmi, ktoré už v časoch rakúsko-uhorskej monarchie tvorili podstatnú časť priemyselnej produkcie, za povšimnutie rozhodne stojí aj jeho kultúrne a architektonické dedičstvo. Až v posledných rokoch Plzeň objavila a s úspechom predstavila ďalšiu svetovú značku, ktorá je spojená s menom architekta Adolfa Loosa.
Adolf Loos (1870 – 1933) býva považovaný za priekopníka či zakladateľa moderného poňatia architektúry. Jeho prácu je možné vidieť predovšetkým vo Viedni, kde strávil podstatnú časť svojho života. Vari najznámejším dielom, ktoré tam po sebe zanechal, je slávny, až puritánsky čistý a ornamentov zbavený obchodný dom Goldman & Salatsch na Michalskom námestí pred bránami Hofburgu.
Interiér v dome rodiny Brumelovcov
Raumplan
Už ako mladík Adolf Loos koncom 19. storočia strávil niekoľko rokov v Spojených štátoch amerických, konkrétne v Chicagu, odkiaľ si priniesol aj zásadne nový pohľad na architektúru. Ten nekorešpondoval s vtedy preferovanou ornamentálnou a ozdobnou secesiou, ktorá ovládala kultúrny prejav vtedajšej viedenskej spoločnosti. Preferoval naopak čistú funkcionalitu diela a jednoduchú formu, v ktorej by mohla naplno vyznieť krása použitých materiálov.
Práve nová Československá republika so svojím zmyslom pre modernú architektúru po 1. svetovej vojne poskytla tomuto vizionárovi príležitosť, aby naplno realizoval svoje predstavy. Tie Adolf Loos rozpracoval v koncepcii tzv. raumplanu, v ktorom odmietal klasické vnútorné členenie budov na jednotlivé podlažia, ale veľkosť a teda aj výšku každej miestnosti prispôsoboval jej určeniu a potrebám majiteľa. V Loosovom dome by sme tak niekedy márne hľadali prvé či druhé poschodie, ale nachádzali skôr jedinečné viacúrovňové priestory, ktorých reprezentatívnu vzorku tvorí práve súbor ôsmich plzenských interiérov. Vďaka postupnému úsiliu reštaurátorov v ostatných rokoch ich verejnosť konečne môže objavovať.
Salón v byte rodiny Krausovcov patrí k najkrajším Loosovým plzenským interiérom
Židovský architekt?
Adolfovi Loosovi sa zvykne mylne prisudzovať údajný židovský pôvod. Dôvodom je zrejme fakt, že často pracoval pre bohaté židovské rodiny, ktoré oceňovali jeho novátorský prístup v architektúre. Inak to nebolo ani v bohatej a prudko sa rozvíjajúcej Plzni. Po prvý raz sem Adolf Loos pricestoval v roku 1907 na pozvanie rodiny Hirschovcov a načrtol tu pre ňu rekonštrukciu ich bytu na Plachého ulici 6.
Podstatnú časť svojich interiérov v Plzni ale realizoval už v povojnovej Československej republike. Spájajú sa predovšetkým s troma židovskými rodinami – Voglovcami, Krausovcami a Brummelovcami. Azda najlepšie zachovaný a teda aj najcennejší Loosov plzenský projekt predstavuje práve dom Jána a Jany Brummelovcov na Husovej ulici 58 z roku 1927. Adolf Loos vtedy kompletne prebudoval pôvodnú stavbu, odstránil všetky ozdobné prvky na fasáde a pripojil hranolovú prístavbu. Na prvom poschodí sa dodnes zachoval kompletný byt vrátane pôvodného Loosom navrhnutého nábytku. Návštevníci tak dodnes môžu obdivovať krásu a účelnosť takéhoto ideálneho bývania.
Obzvlášť cenné sú Loosove salóny či jedálne, často doplnené mramorovými pilastrami a vzácnym travertínovým obkladom, dovezeným zo Slovenska. Pocit z veľkorysého priestoru znásobujú obrovské zrkadlá, zabudované v protiľahlých stenách miestnosti. Inokedy ho zasa dopĺňa príjemný drevený obklad na stenách či strope. Aj to bol dôvod, prečo sa jeden z týchto pôvodne „židovských“ bytov počas protektorátu premenil na nacistickú úradovňu.
Pohnutý osud rodín a ich bytov
Adolf Loos už sa nešťastného osudu svojich interiérov a ich majiteľov nedožil. Zomrel na následky dlhoročného syfilisu v sanatóriu Kalksburg pri Viedni v roku 1933. Následky Mníchovskej dohody, no neskôr hlavne nacistickej okupácie Čiech a Moravy sa dramaticky preniesli aj do života rodín, ktoré kedysi dávali Adolfovi Loosovi prácu. Väčšina z nich skončila v koncentračných a vyhladzovacích táboroch. Obzvlášť smutný bol osud rodiny Krausovcov. Manželovi Vilémovi sa síce ešte v roku 1939 podarilo vycestovať do Veľkej Británie, no nestihol už presťahovať svoju manželku a deti. Celá jeho rodina tak zahynula vo vyhladzovacích táboroch. Ich byt na Bendovej ulici 10 zabavili nacisti a hoci po vojne bol ovdovenému Krausovi odovzdaný späť, už čoskoro ho vyvlastnili komunisti.
Neuveriteľná zhoda šťastných náhod však zachránila aspoň manželov Brummelovcov a do veľkej miery aj ich byt. Obaja oddelene prešli niekoľkými koncentračnými tábormi a po vojne sa opäť šťastne zišli. Ich dom prežil aj obrovský spojenecký nálet na neďaleké Škodove závody v roku 1945, no takmer neprežil vyvlastnenie a dlhú komunistickú epochu, keď bol prebudovaný na niekoľko bytových nájomných jednotiek a zdevastovaný. Koncom 70. rokov mu dokonca hrozila úplná deštrukcia, keďže na jeho mieste sa mala rozširovať neďaleká autobusová stanica. Akoby zázrakom prežil aj túto poslednú pohromu.
Adolf Loos na začiatku 30. rokov v Plzni zanechal po sebe až 13 vzácnych interiérov, ktoré odrážajú jeho vrcholnú tvorbu v závere života. Nacistickú okupáciu a komunistickú devastáciu napokon prežilo osem z nich. Až v ostatných rokoch sa vďaka aktivitám pamiatkarov, mesta Plzeň či Západočeskej galérie podarilo obnoviť a sprístupniť aspoň časť tohto dedičstva. Návštevníci Plzne tak dodnes môžu obdivovať puritánsku krásu priestorov, ktorej akoby sa ani nedotklo dramatické 20. storočie.
O možnostiach návštevy a prehliadkových trasách Loosových interiéroch v Plzni, ale aj viac sa dočítate na:
www.adolfloosplzen.cz
www.visitplzen.eu
