Pre toho, kto sa aspoň trocha zaujíma o architektúru a históriu, moravskú metropolu Brno nesymbolizujú len stavby, ako Katedrála svätého Petra a Pavla alebo Hrad Špilberk. Okrem stáročia stojacich stavieb toto mesto totiž ponúka aj mnoho príkladov modernej architektúry 20. storočia.
Vymenovať všetky významné stavby z tohto obdobia by si vyžadovalo omnoho viac priestoru, preto vám predstavíme aspoň niektoré z nich, a síce brnianske vily, ktoré sú v súčasnosti prístupné verejnosti a návštevníkmi najviac vyhľadávané.
Vila Löw-Beer
Secesná vila z roku 1904 stojí v mestskej časti Černá Pole na Drobného ulici 22. Na tomto mieste sa pôvodne nachádzali dva pozemky s vinohradom a záhradou, ktoré začiatkom 20. storočia kúpil továrnik Moritz Fuhrmann, aby si na nich dal postaviť vilu v secesnom štýle. V jednoposchodovej vile sa pôvodne nachádzali štyri byty. Rastlinné motívy, typické pre secesiu, boli použité nielen na priečeliach vily, ale aj na stenách, stropoch, keramickej dlažbe a liatinovom zábradlí schodiska.
V roku 1913, zhruba tri roky po Fuhrmannovej smrti, ju kúpil textilný podnikateľ židovského pôvodu Alfred Löw-Beer (1872 – 1939), po ktorom je dnes pomenovaná. V 30. rokoch dal vilu čiastočne prestavať, čím prišla o väčšinu svojho pôvodného vybavenia. Löw-Beerovci ju obývali do roku 1939, keď sa rozhodli opustiť republiku zo strachu pred nacistickými perzekúciami.
Osudy vily boli pohnuté. V roku 1940 sa dostala pod správu Gestapa, po vojne bola znárodnená a v rokoch 1962 – 2012 v nej sídlil Domov mládeže. Dnes je majetkom Juhomoravského kraja a v správe Muzea Brněnska, ktoré v nej sprístupnilo expozíciu dejín architektúry a životného štýlu meštianstva v Brne na prelome 19. a 20. storočia. V záhrade Vily Löw-Beer sa nachádza zrekonštruovaná budova tzv. colnice, ktorá slúži ako priestor pre výstavy a kaviareň.
Domov, hodný architekta
Druhou zaujímavou stavbou v secesnom slohu, avšak trocha odlišného rázu, je vila slovenského architekta, dizajnéra a etnografa Dušana Samuela Jurkoviča (1868 – 1947) z roku 1906. Odlišuje sa jednak lokalizáciou v blízkosti prírody a tiež kombináciou prvkov viacerých slohov. Jurkovič pôvodne kúpil dlhú parcelu a na dnešnej ulici Jana Nečase 2 v Brne-Žabovřeskoch si postavil vilu so záhradou, čím chcel do tejto lokality prilákať ďalších záujemcov o bývanie. Jeho vila slúžila ako súkromný byt, ateliér a priestor pre tematické výstavy. Aj jej slávnostné otvorenie poňal ako výstavu architektúry a umeleckého priemyslu. Architektonicky sa v nej spájajú stredoeurópska ľudová architektúra, britská moderna a viedenská secesia. Moderne riešené priestorové členenie vily sa odvíja od centrálnej schodiskovej haly, ktorej úlohou bolo spájať spoločenskú časť na prízemí so súkromnou na hornom poschodí.
Jurkovičov zámer s pozemkami napokon nevyšiel. Keď sa v roku 1919 sťahoval do Bratislavy, vilu predal, pričom od medzivojnového obdobia niekoľkokrát zmenila majiteľa. Posledný ju predal v roku 2006 a dnes je v správe Moravskej galerie v Brně, ktorá ju v roku 2011 sprístupnila verejnosti. Vo vile môžete navštíviť stálu expozíciu, venovanú dielu Dušana Jurkoviča, a príležitostné výstavy na tému architektúry a dizajnu.
Svetoznáma Vila Tugendhat
Treťou z verejnosti prístupných je vila, ktorá patrí k základným dielam modernej architektúry, konkrétne funkcionalizmu. Koncom 20. rokov spomínaný podnikateľ Alfred Löw-Beer daroval svojej dcére Grete a jej manželovi Fritzovi Tugendhatovi ako svadobný dar hornú časť pozemku Vily Löw-Beer, aby si tam postavili vlastné sídlo. Projekt modernej funkcionalistickej vily bol zverený progresívnemu nemeckému architektovi Ludwigovi Mies van den Rohe (1886 – 1969), ktorý sa čiastočne podieľal aj na jej vnútornom vybavení (vrátane dnes už legendárnej stoličky Brno).
Vila, ktorej návrh bol niekoľkokrát upravovaný kvôli odlišným predstavám majiteľa a architekta, bola dokončená v roku 1930. Stojí na dnešnej Černopolnej ulici 45 na svahu s výhľadom na panorámu s mnohými brnianskymi pamiatkami. Obytné miestnosti sú situované práve v časti s výhľadom na mesto a zvažujúcu sa záhradu ako miestnosti na poschodí, pričom smerom z ulice sú na úrovni terénu. Spoločenská miestnosť sa nachádza až pod nimi. Jej bohato presklený priestor (dve veľké čelné okná z takmer nelesknúceho sa skla bolo možné spustiť pomocou elektromotorov až pod úroveň dlážky) bol rozdelený len zaoblenou priečkou z makassarského ebenu pre variabilný jedálenský stôl a drahou ónyxovou stenou, ktorá pri západe slnka prepúšťala do pracovne za ňou svetlo rôznych odtieňov. Vo vile, okrem jej čistého dizajnu a ušľachtilých materiálov, bolo možné nájsť množstvo na tú dobu pokrokových prvkov, ako systém vetrania a vykurovania, zásuvky pre elektrinu a telefón, zapustené v dlážke, a predovšetkým 29 nitovaných stĺpov s profilom v tvare kríža, ktoré nesú celú konštrukciu stavby namiesto stien.
Tugendhatovci si však prepych modernej vily užili len krátko. Už v roku 1938 emigrovali kvôli svojmu židovskému pôvodu. Rok nato sa v nej usadilo Gestapo, neskôr konštruktér a priemyselník Walter Messerschmidt. Počas náletu na Brno pred koncom vojny boli výbuchom bomby rozbité takmer všetky okná hlavnej obytnej časti. V roku 1945 vilu zabrala Červená armáda, ktorá v nej ubytovala nielen vojakov, ale aj kone, čo malo za následok zničenie pôvodného interiéru a vybavenia. Po vojne slúžila ako súkromná škola rytmiky a tanečnej gymnastiky, potom ju využíval Státní ústav léčebného tělocviku na rehabilitáciu detí s chybami vývinu chrbtice. Našťastie v roku 1963 sa vila stala kultúrnou pamiatkou a v 80. rokoch sa dočkala rekonštrukcie, ktorej úroveň však bola kritizovaná. V prvej polovici 90. rokov bola využívaná na komerčné a reprezentatívne účely, známe sú zábery s Václavom Klausom a Vladimírom Mečiarom, ktorí tu v roku 1992 rokovali a aj podpísali dohodu o rozdelení ČSFR. Dnes vila patrí Muzeu města Brna, ktoré ju po dôslednejšej rekonštrukcii sprístupnilo verejnosti. V roku 2001 sa Vila Tugendhat stala štvrtou modernou stavbou, zapísanou do zoznamu UNESCO.
V Brne sa, samozrejme, nachádza mnoho ďalších zaujímavých a historicky cenných ukážok architektúry 20. storočia. Z tých, ktoré sú tiež prístupné verejnosti, spomeňme napríklad funkcionalistickú Vilu Stiassni z roku 1929 alebo funkcionalistický dom s Kavárnou ERA z roku 1927, ktorá aj dnes slúži svojmu účelu.
Ak pri návšteve moravskej metropoly zájdete do niektorej zo spomínaných víl, alebo si ešte predtým vyhľadáte informácie o ďalších skvostoch architektúry, ktoré ponúka, určite nebudete ľutovať malú odbočku od jej turisticky najnavštevovanejších lokalít.
