SME
Nedeľa, 17. január, 2021 | Meniny má NatašaKrížovkyKrížovky
OBCHOD S NARKOTIKAMI A ZLOŽITÉ AMERICKO-MEXICKÉ VZŤAHY

Drogové vojny v Mexiku

Na juh od americko-mexickej hranice, dlhej 3 169 km, prebieha už po mnoho rokov  krutá vojna

Na juh od americko-mexickej hranice, dlhej 3 169 km, prebieha už po mnoho rokov  krutá vojna. Hlavným motívom všetkých bojujúcich strán konfliktu je kontrola nad obchodom s drogami, smerujúcimi do USA. Každý mesiac si násilnosti vyžiadajú stovky obetí. Problémy, ktorým dnes čelí Mexiko sú pritom i rozbuškou v jeho vzťahoch so Spojenými štátmi. Ako sa to všetko začalo?


Tradícia pašovania drog v Mexiku má svoje korene na opačnom konci Tichého oceánu. Práve odtiaľ, z Číny, sa 
v 70. rokoch 19. storočia importoval ópiový priemysel do Mexika. Čínu v masovom meradle zoznámili s ópiom britskí obchodníci, ktorí s vidinou veľkých ziskov dovážali túto drogu na lodiach z Indie. Keď boli evidentné zhubné následky užívania ópia pre čínske obyvateľstvo, cisárska vláda jeho dovoz zakázala. Briti však porazili Čínu v dvoch tzv. ópiových vojnách a donútili ju neklásť prekážky dovozu ópia a akceptovať z toho vyplývajúce vážne sociálne dôsledky. Výsledkom toho bolo, že počet fajčiarov ópia 
v Číne narástol v rokoch 1842 – 1881 päťdesiatnásobne.

Skryť Vypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
Skryť Vypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Skryť Vypnúť reklamu

Pašovanie drog

Počas najväčšieho ópiového šialenstva, v 70. rokoch 19. storočia, začali čínski migranti prichádzať aj do Mexika, väčšina z nich ako lacná pracovná sila pri budovaní prvých železníc v krajine. Mnohí z nich ako fajčiari ópia priniesli so sebou aj semená ópiovej rastliny a začali s pestovaním hneď, ako dorazili do Mexika. Čoskoro vyrástol trh 
s ópiom na oboch stranách americko-mexickej hranice.

V roku 1909 však Spojené štáty americké zakázali dovoz a konzumáciu ópia. Tento krok stál pri zrode veľmi výnosného obchodu – cezhraničného pašovania drog. Ďalší americký zákaz – prohibícia alkoholu v 20. rokoch 20. storočia – však zásadne zmenil mexický biznis s pašovaním ópia. Medzi rokmi 1909 a 1933 bol 
v rukách etnických Číňanov, ale počas obdobia prohibície v USA (1920 – 1933) ho zatienili produkcia a pašovanie alkoholu, ktoré už rozbehli a kontrolovali pôvodní Mexičania. Keď sa prohibícia skončila, ich lukratívny biznis zrazu stratil zmysel. Vzápätí však objavili vhodnú náhradu – Číňanmi kontrolovaný obchod 
s ópiom.

Skryť Vypnúť reklamu

Číňania boli v Mexiku bohatou a nepopulárnou etnickou menšinou a bývalí pašeráci alkoholu využili všeobecný protičínsky sentiment, aby proti nim podnietili masové násilie. Tieto útoky ich oslabili natoľko, že domáci pašeráci mohli úplne prevziať kontrolu nad operáciami s ópiom.

Mexický obchod s drogami pokračoval vo vytváraní slušných ziskov. Dobre sa mu darilo aj počas 2. svetovej vojny, keď sa ópium vo veľkom konzumovalo v amerických ozbrojených silách na tlmenie bolesti. Ale až v 60. rokoch sa stal skutočne masívnou záležitosťou.

Revolúcia „hippies“ v USA zmenila pašovanie marihuany a neskôr heroínu na obrovský biznis. Práve táto transformácia americkej mládeže, spôsobená populačnou explóziou, nevídanou prosperitou a rýchlou expanziou univerzitného vzdelávania, bola prvým impulzom, ktorý nasmeroval vývoj až k súčasnej neľútostnej vojne v Mexiku. Ťažko si predstaviť väčší kontrast medzi príčinami (revolúcia „hippies“ so svojimi ideami lásky a mieru) a dôsledkami (masakry a masové stínanie hláv ako každodenná súčasť dnešného konfliktu). Vývoj na sever od spoločnej hranice mal vždy rozhodujúci vplyv na históriu a charakter drogového priemyslu v Mexiku. Predovšetkým vnútropolitické a finančné ohľady značne zväzovali ruky americkej vláde, aby podstatnejšie znížila domáci dopyt po drogách. Namiesto toho sa americké úrady zamerali na potieranie pašeráctva a na intervencie v zahraničí s cieľom redukovať produkciu drog.

Skryť Vypnúť reklamu

USA – slon v porceláne

V roku 1971 americký prezident Richard Nixon vyvinul tlak na tureckú vládu, aby potlačila výrobu tureckého ópia. Tento krok však ešte viac povzbudil produkciu ópia v Mexiku. O päť rokov neskôr americké lietadlá rozprášili jed na stovky štvorcových míľ mexických marihuanových polí. Priekupníci drog v USA však zareagovali veľmi pohotovo a jednoducho začali dovážať marihuanu z Kolumbie, čo pomohlo vzniknúť kolumbijským drogovým kartelom. Prezident Ronald Reagan bol potom v roku 1982 nútený použiť vojenské prostriedky, aby zabránil pašovaniu kolumbijských drog na Floridu. Aj táto taktika sa však minula účinkom, keď Kolumbijčania jednoducho zmenili pašerácke trasy a začali dovážať kokaín do USA cez Mexiko. Americké úrady čoskoro zistili, že ustrážiť vyše 3 000 kilometrov dlhú hranicu s Mexikom je oveľa zložitejšie, ako kontrolovať pobrežie Floridy. Udalosti rokov 1971, 1976 a 1982 ukázali, že snahy Američanov potláčať obchod s drogami výlučne na strane dopytu sú odsúdené na neúspech.

Skryť Vypnúť reklamu

Revolúcia „hippies“ v USA zmenila pašovanie marihuany a neskôr heroínu na obrovský biznis. Práve táto transformácia americkej mládeže  bola prvým impulzom, ktorý nasmeroval vývoj až k súčasnej neľútostnej vojne v Mexiku.

K posilneniu moci drogových gangov v Mexiku prispeli Američania aj svojím liberálnym zákonodarstvom v oblasti vlastníctva zbraní. Americká ústava dáva svojim občanom právo vlastniť zbraň. To uľahčilo pašovanie nekontrolovateľného množstva zbraní z USA do Mexika. Dá sa preto povedať, že zbrane z Ameriky prispeli podstatnou mierou k eskalácii napätia, ktoré vyústilo až do vypuknutia ozbrojeného konfliktu v Mexiku.

Svoje neblahé ovocie priniesla aj americká politika, uplatňovaná voči Mexiku a Strednej Amerike, v období studenej vojny. Jej hlavným cieľom bolo potláčať ľavicové sily v Latinskej Amerike. Za týmto účelom vycvičila CIA špeciálne vojenské jednotky, ktoré bojovali v celej sérii tzv. špinavých vojen (dirty wars) proti ľavicovým oponentom v mnohých krajinách Strednej a Južnej Ameriky. Keď sa však studená vojna skončila, ich existencia stratila svoje opodstatnenie. Bývalí členovia aspoň z dvoch týchto špeciálnych jednotiek – jednej z Mexika, druhej z Guatemaly, prebehli k mexickým drogovým kartelom. Aj vďaka ich účasti drogový konflikt prerástol počas šiestich rokov do skutočnej vojny.

Skryť Vypnúť reklamu

Krvavé premeny Mexika

Kombinácia vnútropolitických faktorov v Mexiku a širokej podpory demokratických reforiem zo strany USA viedla v roku 2000 k prelomovej zmene v mexickej najvyššej politike. Po 70 rokoch pri moci stratila Revolučná inštitucionálna strana (PRI) účasť na vláde v krajine. Dovtedy Mexiko fakticky fungovalo ako štát jednej strany. Od revolúcie z rokov 1910 – 1917 až do konca 20. storočia sa totiž všetko politické dianie odvíjalo pod dohľadom PRI. Strana celé roky kumulovala moc vo svojich rukách prostredníctvom obsadzovania úradov a korupcie. Tento spôsob vládnutia však aspoň dočasne dokázal udržať kriminalitu pod pokrievkou tým, že sa vyhýbal rivalite a konfliktom. S príchodom viacpartajného systému a demokracie sa táto pomerne stabilná situácia narušila. Noví politici sa rozhodli rázne obmedziť moc drogových kartelov. Vojenský tlak zo strany vlády narušil aj krehkú rovnováhu medzi súperiacimi kartelmi a výsledkom je rýchle rozšírenie sa násilia.

Skryť Vypnúť reklamu

Ale ani enormný dopyt po drogách v USA, povaha americkej stratégie boja proti drogám a demokratické premeny 
v samotnom Mexiku nedokážu úplne vysvetliť extrémne násilie, ktoré prebiehajúcu vojnu charakterizuje. Čiastočné vysvetlenie môže poskytnúť preskúmanie určitých aspektov minulosti Mexika.

Mexická história je plná násilných udalostí. V 16. storočí dobyli územie Mexika Španieli, ktorí museli v priebehu 17. a 18. storočia potlačiť množstvo ľudových povstaní. Od získania nezávislosti začiatkom 19. storočia zažila krajina (alebo jej časti) viac než 30 vojen, násilných prevratov či masakrov. V rokoch 1910 – 1929 zahynulo vyše milióna Mexičanov v dvoch veľkých občianskych konfliktoch – v mexickej revolúcii a v následnej kontrarevolúcii, známej ako vojna Cristeros. V 60. až 70. rokoch dala mexická vláda pri potláčaní ľavicových hnutí zavraždiť alebo nechať zmiznúť stovky ľudí. Výpočet by nebol úplný bez zmienky o ozbrojenej indiánskej revolte, ktorá vypukla v roku 1994 v Chiapase.

Skryť Vypnúť reklamu

Hlboko zakorenené tradície banditu a mača  umocňuje ľudové uctievanie smrti, typické už pre kultúru Aztékov. Členovia drogových gangov sú veľakrát hlboko veriaci ľudia, ktorí nachádzajú oporu v uctievaní veľmi špecifických svätých.

Popri tejto krvavej histórii sa vyvinula tradícia banditizmu. Postavy banditov sú neoddeliteľnou súčasťou mexického folklóru a symbolom boja proti útlaku. Vodcovia drogových kartelov sa radi identifikujú s novodobými banditami a nechajú sa oslavovať v nespočetných baladách a filmoch. Pre mnohých chudobných a diskriminovaných sú hrdinami, ktorí bojujú proti autoritám.

V krajine, v ktorej je chudoba hlboko zakorenená a kde väčšinu pôdy vlastní málopočetná elita, mali buričské výzvy vždy svojich poslucháčov. Navyše, chudobní obyvatelia sú v prevažnej väčšine zmiešaného alebo indiánskeho pôvodu a neidentifikujú sa s vládnucou vrstvou, ktorej identita sa opiera o údajných španielskych predkov. 

Skryť Vypnúť reklamu

Kult smrti

Ďalším kultúrnym fenoménom, ktorý prispieva k násilnému charakteru konfliktu, je machizmus (mačizmus). Toto tradičné chápanie mužskej dominancie podporuje agresivitu a 
v takom duchu vychovaní muži (mačovia) sú zvyknutí, že ich okolie poslúcha, vyžadujú pozornosť, odmietajú kritiku aj kompromisy. Tradícia má svoj pôvod ešte v príchode španielskych dobyvateľov do Mexika a pochádza z výrazne atriarchálneho harakteru stredovekej španielskej spoločnosti.

Hlboko zakorenené tradície banditu a mača ešte umocňuje ľudové uctievanie smrti, typické už pre kultúru Aztékov. Členovia drogových gangov sú veľakrát hlboko veriaci ľudia, ktorí nachádzajú oporu v uctievaní veľmi špecifických svätých. Veľkej popularite sa teší uctievanie svätca menom Jesus Malverde („malverde“ sa dá preložiť ako „zlá zelená“, čím sa poukazuje na farbu marihuanového listu, ale aj na zafarbenie dolárových bankoviek). Tento mexický Ježiš pôsobil v severozápadnom Mexiku ako bandita a v jánošíkovskom štýle okrádal bohatých a pomáhal chudobným. V roku 1909 údajne skončil pred popravnou čatou.

Skryť Vypnúť reklamu

Ďalšou uctievanou postavou medzi bojovníkmi v drogovej vojne je Santa Muerte (Svätá smrť). Jej kult má synkretický charakter s prvkami kresťanstva aj starého mexického náboženstva. Jej pôvod sa dá odvodiť až od aztéckej bohyne smrti.

Smrť teda môže niesť masku náboženstva, ale v uliciach Mexika má veľmi konkrétnu tvár. V roku 2011 zahynulo v Mexiku v drogovej vojne 15 000 ľudí. Väčšinu Mexika kontroluje sedem najväčších drogových kartelov. Snaha polície a armády eliminovať ich moc ešte viac eskaluje konflikt. Jeho koniec je tak v nedohľadne.

Skryť Vypnúť reklamu

Najčítanejšie na Historická revue

          Inzercia - Tlačové správy

          1. SME.sk zaznamenalo rekordný nárast záujmu čitateľov
          2. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku
          3. Zima v koži atopika: aká je starostlivosť o pokožku s ekzémom?
          4. Zákazníkov čoraz častejšie zaujíma pôvod výrobkov, ktoré kupujú
          5. 10 vecí, pre ktoré sa oplatí navštíviť Dominikánsku republiku
          6. Už iba dnes si môžete predplatiť SME.sk na rok len za 28 eur
          7. Historická revue: Kam sa podeli Kumáni, Valasi a iné etniká?
          8. Wellness trendy, rozhovory a rady pre lepšie zdravie
          9. Oktagon 20: Pikantné súboje prinesú aj zápas o titul!
          10. Tipni si na Petru Vlhovú a získaj 10 eur
          1. MATADOR Group mení vizuálnu identitu značky
          2. Fokus očná optika sa stala exkluzívnym partnerom značky Nikon
          3. Turizmus za účelom estetickej chirurgie v čase pandémie
          4. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku
          5. SME.sk zaznamenalo rekordný nárast záujmu čitateľov
          6. Akčný výpredaj v PLANEO Elektro – to sú ceny nižšie až o 60 %!
          7. Zima v koži atopika: aká je starostlivosť o pokožku s ekzémom?
          8. Ohlúpli sme počas Covid roka?
          9. Zákazníkov čoraz častejšie zaujíma pôvod výrobkov, ktoré kupujú
          10. TOMRA víta kľúčový krok k spusteniu systému zálohovania
          1. Už iba dnes si môžete predplatiť SME.sk na rok len za 28 eur 21 290
          2. 10 vecí, pre ktoré sa oplatí navštíviť Dominikánsku republiku 15 531
          3. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku 7 672
          4. Historická revue: Kam sa podeli Kumáni, Valasi a iné etniká? 7 610
          5. Wellness trendy, rozhovory a rady pre lepšie zdravie 7 524
          6. Ekologická móda? Slovenská firma dokazuje, že to ide 7 195
          7. Produkujeme viac odpadu, kompostujeme len tretinu 6 323
          8. Nakupujete online? Toto potrebujete vedieť 6 285
          9. Kvalitnej hydiny je na pultoch stále menej. Čo vlastne kupujeme? 6 170
          10. Kuba si turistov omotá okolo prsta. Miesta, ktoré musíte vidieť 6 032
          Skryť Vypnúť reklamu
          Skryť Vypnúť reklamu
          Skryť Vypnúť reklamu
          Skryť Vypnúť reklamu

          Neprehliadnite tiež

          Vedúcou osobnosťou pri prvotnom šírení kresťanstva medzi pohanmi bol Žid Pavol z Tarsu

          Vedúcou osobnosťou pri prvotnom šírení kresťanstva medzi pohanmi bol Žid Pavol z Tarsu, učený farizej a privilegovaný rímsky občan.

          Americkí prezidenti: októbrové vydanie HR

          Každé štyri roky média i verejnosť po celom svete aspoň na krátky čas zaujme jedna otázka – kto bude nadchádzajúcim prezidentom Spojených štátov amerických? Už dlhší čas asi nikto, bez ohľadu na jeho sympatie či antipatie, nepochybuje, že prezidentské voľby v tejto krajine nie sú len úzko národnou americkou záležitosťou, ale je to udalosť, ktorá má aj globálny význam

          Monsterprocesy v Československu: septembrové vydanie HR

          Ak sa máme pozrieť na obdobie konca 40

          Bola atómová bomba jediným možným riešením?

          Pred 75 rokmi skončila vojna v Tichomorí

          Najvytrvalejší spor, ktorý sa týkal vojny v Tichomorí, vypukol hneď po jej jadrovom zavŕšení