SME
Štvrtok, 3. december, 2020 | Meniny má OldrichKrížovkyKrížovky
OTÁZKA VLADÁRSKYCH CNOSTÍ V POLITIKE

Niccolò Machiavelli

Niccoló Machiavelli - Otázka vladárskych cností v politike

Účel svätí prostriedky – výrok, ktorý sa azda najčastejšie objavuje v súvislosti s postavou renesančného politika a učenca Niccola Machiavelliho. Podľa mnohých jeho kritikov práve tento postoj vpúšťa morálne pochybné správanie do politiky. Je však politický život možný bez špinavostí? Machiavelli odpovedá s chladnou hlavou. Kto si nevšíma realitu a stavia na svojich ideálnych predstavách, stane sa obeťou života.


„Tvoja zločinnosť, bezbožnosť, smilstvo, obžerstvo a ukrutnosti, Taliansko, Rím, Florencia, sú príčinou nášho utrpenia.“ Týmito tvrdými slovami dominikánsky mních a budúci politický reformátor Girolamo Savonarola zasypal florentský ľud, aby vysvetlil príčiny francúzskeho vpádu do Talianska. Písal sa 1. november roku 1494 a cez Apeninský polostrov sa smerom na juh presúvala mohutná armáda francúzskeho kráľa Karola VIII. Nie všetci túto skutočnosť vnímali rovnako. Proti náboženskému chilializmu a porazeneckej nálade sa zdvíhali aj odvážne hlasy. Jeden z nich patril mladíkovi, ktorý čoskoro vstúpil do služieb novej Florentskej republiky. Bol to práve Niccolò Machiavelli, ktorý o 19 rokov neskôr jasnejšie sformuloval svoj chladnokrvný a racionálny postoj k udalostiam, vytrhávajúcim Taliansko z letargie blahobytu a dlhého mieru: „Kto tvrdí, že to zavinili naše hriechy, nemá pravdu. Zavinili to hriechy panovníkov nie proti Božím prikázaniam, ale proti zdravému rozumu.“

Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Skryť Vypnúť reklamu

Sladké obdobie mieru

Koncom 15. storočia Taliansko nebolo na francúzsky vpád pripravené. Vojvodstvá, kniežatstvá a republiky na Apeninskom polostrove v tom čase prežívali 40-ročný mier, prerušovaný len drobnými konfliktami. Od roku 1454, 
t. j. od uzavretia mierovej dohody v lombardskom meste Lodi medzi Benátkami a Milánom, fungovali mocenské pomery talianskych štátov vo vzájomnej rovnováhe. Dôležitú sprostredkovateľskú úlohu plnila Florencia na čele s legendárnym Lorenzom de‘ Medici (zvaným tiež Nádherný). Vojenské strety vystriedali preteky v stavebnej činnosti a umeleckej výstavnosti miest, ich bohatstva a prestíže.

Do tohto prostredia sa v roku 1469 narodil aj Niccolò Machiavelli. O jeho detstve a mladosti toho vieme málo. Vyrastal 
v rodine chudobného právnika Bernarda di Niccolò Machiavelliho a jeho ženy Bartolomey di Stefano Nelli. Predkovia Machiavelliho rodu v minulosti zastávali rozličné verejné úrady vo Florencii, pričom sa radili medzi prívržencov guelfskej strany (podporujúcej skôr pápeža v tradičnom spore s rímsko-nemeckým cisárom). Napriek skromnejším životným podmienkam rodičia mladému Niccolovi umožnili získať klasické vzdelanie, a to zväčša u súkromných učiteľov. Už ako 11-ročný vykonal skúšku z latinského písomného prejavu a oboznamoval sa s dielami rímskych klasikov – Ciceróna, Tita Livia, Macrobia a Prisciana.

Skryť Vypnúť reklamu

Ľudia pokojne ublížia tomu, koho milujú, pretože láska je morálny záväzok a ten pre vlastný prospech ochotne porušia.

Niccolò Machiavelli

Kultúrne prostredie mesta bolo v tom čase ovplyvnené predovšetkým neoplatónskym krúžkom Marsilia Ficina, jeho prekladmi Platónových dialógov, a teda filozofiou, ktorá okrem iného hľadala ideálne spoločenské zriadenie. Rovnaký prístup sa rozšíril aj vo vzťahu k vládnucim rodom a kniežatám. Populárnym literárnym vyjadrením idealizmu humanistov boli tzv. „speculum principis“ (zrkadlá nastavené kniežatám). Za ich zakladateľa býva považovaný Francesco Petrarca (1304 – 1374), keď svoju predstavu o ideálnom panovníkovi vyložil v liste pánovi (signorovi) mesta Padova Francescovi da Carrara. Svojmu mecenášovi radil pridržiavať sa starého rímskeho ideálu, ktorým bola (a tu sa Petrarca opieral o Ciceróna) dokonalá a nesmrteľná sláva v očiach jeho občanov. Podľa Petrarcu ju bolo možné dosiahnuť len za podmienky, že vládca panuje v zhode s vladárskymi cnosťami, ako rozvaha, štedrosť, umiernenosť či vyhýbanie sa násiliu a krutosti. Len vtedy je totiž milovaný občanmi štátu a jeho vláda budí všeobecný rešpekt.

Skryť Vypnúť reklamu

Práve v diele Niccola Machiavelliho došlo k zásadnej revízii tohto zabehnutého názoru. Napomohli k tomu dramatické udalosti prelomov storočí a dlhoročná práca v službách Florentskej republiky. Na jej konci prišiel Machiavelli s vlastným „speculum principi“, nazvaným príznačne Vladár (Il Principe). Položil si v ňom medzi inými otázku: Čomu je potrebné dať prednosť? Popularite alebo rešpektu? V odpovedi sa postavil na druhú stranu - "Ľudia pokojne ublížia tomu, koho milujú, pretože láska je morálny záväzok a ten pre vlastný prospech ochotne porušia.“ Na uzde ich môže udržať jedine strach. Táto skepsa a základný predpoklad ľudskej podlosti sprevádzajú celé dielo Niccola Machiavelliho, o ktorom sa zvykne tiež tvrdiť, že je predchodcom modernej politickej vedy.

Skryť Vypnúť reklamu

Nástup do úradu a volanie po silnom mužovi

Krátko po tom, ako sa Talianskom prevalila prvá francúzska vlna, v Toskánsku vznikla Florentská republika pod duchovným vedením Girolama Savonarolu. Spomínaný vpád Karola VIII. však nemal vplyv iba na zmenu pomerov v samotnej Florencii. Narušila sa predovšetkým dovtedajšia krehká rovnováha v Taliansku medzi jej hlavnými aktérmi – Pápežským štátom, Benátskou republikou, Florenciou, Milánom a Neapolským kráľovstvom. Francúzsky kráľ sa totiž po odstránení Mediciovcov stal jediným garantom nezávislosti mladej Florentskej republiky, a hoci sa jeho výprava na Neapol skončila fiaskom, francúzsky vplyv už z Apeninského polostrova nevymizol. Zakrátko sa do vojen v Taliansku zapojilo aj Španielsko a nakoniec i rímsko-nemecký cisár Maximilián I. Habsburský. Machiavelli ako 29-ročný mladík vstúpil do služieb Florentskej republiky na konci jej prvej fázy, teda krátko po upálení jej zakladateľa Savonarolu. Veľká rada republiky ho vybrala na miesto sekretára Druhej kancelárie. Bol poverený aj vedením Rady desiatich slobody a mieru. Inými slovami, Machiavelli sa stal vysokopostaveným úradníkom, ktorý mal na starosti správu územia a zahraničné vzťahy republiky. Bol však bez akejkoľvek výkonnej moci (okrem otázok vojny). Dnes by sme charakterizovali jeho pozíciu ako úrad význačného diplomata s obmedzenými vojenskými právomocami. V službách zostal až do samotného konca republiky v roku 1512 a počas 14-ročného pôsobenia navštívil niekoľko panovníckych dvorov, bol svedkom voľby nového pápeža Júliusa II., rokoval s najmocnejšími vojvodcami a politikmi tej doby. Jeho neskoršie literárne dielo je preto výsledkom nielen usilovného štúdia antických prameňov, ale predovšetkým vlastnej skúsenosti a politickej praxe. Jeho politická filozofia sa možno práve preto vymykala z dovtedajších štandardov.

Skryť Vypnúť reklamu

Už čoskoro po svojom nástupe do úradu sa Machiavelli musel vybrať na dvor francúzskeho kráľa Ľudovíta XII., ktorý spolu s manželkou Karola VIII. zdedil 
i jeho taliansky sen. O vojenskú intervenciu ho prosilo viacero talianskych štátov vrátane Florencie, ktorá sa spoliehala na francúzsku pomoc pri znovuzískaní stratenej Pisy. Prichádzal do kontaktu predovšetkým s radcom francúzskeho 
kráľa Pierreom de Rohanom. Z ich 
vzájomných rozhovorov vyplynul neskôr známy výrok o tom, že kým Taliani nerozumejú vojne, tak Francúzi, naopak, nerozumejú politike. Aj v tomto duchu Machiavelli hodnotil Ľudovítovu výpravu, ktorá napriek počiatočnej starostlivej príprave zlyhala práve na diplomatických neúspechoch a v chaose spojeneckých aliancií na Apeninskom polostrove. Neskôr vo svojom najznámejšom spise Vladár (1513) Machiavelli podrobne analyzoval príčiny Ľudovítovho neúspechu. Upozornil však predovšetkým na potrebu centralizovanej vlády v Taliansku, ktorej absencia bola hlavnou príčinou, prečo krajina bola neustále drancovaná cudzími vojskami. Kým Francúzske kráľovstvo vyšlo zo storočnej vojny zjednotené a centralizované, Taliansko bolo rozdrobené medzi republiky či kniežatstvá, ktorým navyše často chýbalo vlastné vojsko (kupecká Florencia si už od 14. storočia na vojenské účely najímala žoldnierov). Situácia si preto vyžadovala mimoriadne opatrenia a bezohľadného muža, ktorý by sa nezľakol ráznych činov. Niccolò Machiavelli takého muža aj našiel. Bol ním syn pápeža Alexandra VI. Cesare Borgia.

Skryť Vypnúť reklamu

Hodnota násilia?

Cesare Borgia bol všeobecne známy svojou ľstivosťou, krutosťou a násilnosťou. Na ceste k moci sa nerozpakoval povraždiť svojich oponentov, zradiť bývalých spojencov, pričom zločiny sa nevyhli ani jeho vlastnej rodine. Za relatívne krátky čas si ako správca území Pápežského štátu dokázal podrobiť rozsiahle oblasti Romagne, cím značne posilnil prestíž svojho otca. Machiavelli v ňom videl muža, ktorého len rana osudu 
(v podobe náhlej choroby) odviedla od cie
ľa, t. j. od získania dominantného mocenského postavenia v Taliansku (podrobnejšie HR 9/2013). Obaja sa stretli v roku 1502 po tom, ako ho vyslal florentský gonfalonier Pietro Soderini. Machiavelli údajne Borgiovi vyzradil úmysel jeho veliteľov zradiť ho. To ich napokon zblížilo a Niccolò Machiavelli sa mohol zblízka oboznámiť s vlastnosťami a myšlienkami mladého tyrana. Napriek mnohým negatívnym vlastnostiam v ňom nachádzal rad pozitív, ktoré neskôr vo svojom Vladárovi pokladal za nevyhnutný základ politického úspechu.

Skryť Vypnúť reklamu

To, čo na prvý pohľad vyzerá odpudivo, môže znamenať prospech a bezpečnosť pre celú krajinu.

Niccolò Machiavelli

Spoločným menovateľom vladárskych schopností malo byť tvrdenie, že správanie politického subjektu sa musí podriadiť cieľu a nie etike. S tým úzko súvisí otázka násilia a jeho prípustnosti. Nielen v spise Vladár, ale aj neskôr v ďalšom kľúčovom diele – v Úvahách o prvej dekáde Tita Livia (ďalej len Úvahy), autor uvádza celý rad príkladov kedy a v akej miere je prípustné násilie. Väčšina z nich sa týka otázky získania a udržania si moci. Machiavelli vychádza z presvedčenia, že nástup každej novej vlády (respektíve panovníka) je spravidla sprevádzaný zvýšenou mierou násilia. Nová vláda musí odstrániť možných oponentov a zaistiť si pevné postavenie. Predchádza tým neskorším problémom a možným rebéliám. Logicky by preto mala byť miera násilia na začiatku vlády najvyššia, postupne by však mala klesať, keďže ide iba o nevyhnutnú mieru k zaisteniu poriadku a zvrchovanosti moci v štáte. Machiavelli zdôrazňoval, že nejde o samoúčelnosť. To, „čo na prvý pohľad vyzerá odpudivo, môže znamenať prospech a bezpečnosť pre celú krajinu“. Vo svojich odkazoch sa odvolával predovšetkým na príklad starého Ríma (Úvahy). Už pri jeho základoch stál zločin, keď sa Romulus zbavil všetkých protivníkov vrátane svojho brata. Podľa Machiavelliho by bez zvrchovanej moci nemohol položiť základy najlepšieho štátu v dejinách. Podobne pri zakladaní akéhokoľvek spoločenského poriadku nie je možné postupovať konsenzuálne. Naopak, základy ústavy (hoci aj republikánskej) kladie jeden muž, zákonodarca s neobmedzenou mocou. Sila a odhodlanosť však nie sú všetko, je to len polovica úspechu.

Skryť Vypnúť reklamu

Lev a líška

V roku 1503 zasadol na pápežský stolec Július II. a hneď sa pustil do ďalšej konsolidácie pápežských území. Aby sa zmocnil miest Bologna či Perugia, neváhal sa proti Benátskej republike spojiť s Francúzmi a ďalšími talianskymi štátmi v tzv. Cambraiskej lige. Florencia ako verný spojenec Francúzskeho kráľovstva sa tak ocitla na pápežovej strane, no krátko nato na strane jeho nepriateľov. Július II. totiž pod dosiahnutí svojho cieľa neváhal zmeniť dovtedajších spojencov za nepriateľov a v roku 1511 vytvoril novú ligu, tentoraz namierenú proti Francúzom. Energická a pružná politika Júliusa II. (viac HR 12/2012) v konečnom dôsledku znamenala smrteľné nebezpečenstvo pre Florentskú republiku, keďže záujmom pápeža bolo opäť posadiť do čela mesta Mediciovcov.

Skryť Vypnúť reklamu

Keby všetci ľudia boli čestní, moja rada by bola zlá. Ale pretože nie sú a sami dané slovo neplnia, rozumný panovník ho nemôže dodržiavať. Bol by sám proti sebe.

Niccolò Machiavelli

Napriek tomu Niccolò Machiavelli oceňoval schopnosť Júliusa II. prispôsobiť sa aktuálnej situácii. Podľa neho totiž existovali len dva spôsoby jednania – v zhode s ľudskými zákonmi alebo v zhode so zákonmi prírody. Dôvod bol opäť jasný. V diele Vladár konštatuje: „Keby všetci ľudia boli čestní, moja rada by bola zlá. Ale pretože nie sú a sami dané slovo neplnia, rozumný panovník ho nemôže dodržiavať. Bol by sám proti sebe.“ Preto by mal ideálny vladár stelesňovať dve zo zvieracích vlastností – silu leva a prefíkanosť líšky, teda schopnosť neustále sa prispôsobovať meniacim sa podmienkam. Vladársku cnosť („virtù“) teda nie je možné stotožniť s bežnou ľudskou a občianskou morálkou. Naopak, je orientovaná na výsledok a tomu podriaďuje prostriedky. Len to, čo je v zhode s cieľom konsolidácie moci v štáte a presadzovaním štátnych záujmov, je možné považovať za chvályhodné aj z politického hľadiska. Práve tento postoj je v dejinách často považovaný za zrod moderného raison d‘État (štátneho záujmu, stojaceho vysoko nad záujmom jednotlivca) tak, ako ho poznáme dnes.

Skryť Vypnúť reklamu

 

Od Machiavelliho k machiavelizmu

V dôsledku tejto politiky však sám Machiavelli nakoniec prišiel o svoj úrad a bol nútený stiahnuť sa z verejného života. Po víťazstve tzv. Svätej ligy na čele s pápežom Júliusom II. sa Francúzi museli definitívne stiahnuť z Talianska. Florentská republika stratila svojho jediného ochrancu a návrat Mediciovcov bol preto nevyhnutný. Po ich ustanovení do čela mesta logicky nasledovali represie proti ich možným oponentom. Niccola Machiavelliho obvinili z účasti na sprisahaní proti novému vládcovi mesta Giulianovi de‘ Medici, dostal sa do väzenia, kde ho podrobili aj mučeniu. Neskôr bol prepustený do domáceho vyhnanstva, odišiel preto na svoje majetky. Do verejného života sa už nikdy naplno nevrátil. Mal tak dostatok času, aby roky, strávené v najvyšších diplomatických a politických kruhoch, zužitkoval do literárnej podoby. Už na začiatku svojho vyhnanstva ponúkol svoje „speculum principi“ novému florentskému vládcovi Lorenzovi II. de‘ Medici, vojvodovi z Urbina (1514 – 1519). Hoci sa spis Vladár nestretol s počiatočným uznaním, v dejinách politického myslenia znamenal dôležitý predel a dodnes prebúdza protichodné postoje. V ďalších rokoch Machiavelli napísal spomínané Úvahy o prvej dekáde Tita Livia, O vojenskom umení a nakoniec aj Florentské dejiny. Ich spísaním ho v roku 1520 poveril kardinál Giulio de‘ Medici (neskôr zvolený za pápeža Klementa VII.). Pred Machiavellim sa tak otvárala nádej postupného návratu do verejného života. V roku 1527, krátko po dokončení Florentských dejín, však Machiavelli zomrel. Jeho diela boli dlhú dobu považované za opovrhnutiahodné a ocitli sa na cirkevnom indexe zakázaných kníh, kde zotrvali až do roku 1850. Ich obsah sa často uvádza do súvislosti s politickým pragmatizmom a morálnym relativizmom, ktoré dodnes reprezentuje zjednodušený termín machiavelizmus.

Skryť Vypnúť reklamu

Najčítanejšie na Historická revue

Inzercia - Tlačové správy

  1. Na výpadok elektriny vás môže upozorniť aj SMS
  2. Za kvalitným vzdelaním nemusíte do sveta! Príďte na EkF TUKE
  3. Tip na náhradu za rúško: Kvalitný nákrčník ochráni aj pred zimou
  4. Nie je to len chlapská záležitosť
  5. ARÓNIA najsilnejšia prírodná prevencia proti respiračným vírusom
  6. Studujte v Praze ekonomii a business v angličtině
  7. METROPOLIS prináša mestské bývanie vo vysokom štandarde
  8. Ako inovácie menia naše návyky? Čo už dnes môžete robiť inak
  9. Slovensko spoznalo najlepšie farmy minulého roka
  10. Buďte v najlepšej spoločnosti!
  1. Tento výťah si poradí aj s tým najužším schodiskom
  2. Prvá akumulátorová 2-stupňová snehová fréza na trhu
  3. COOP Jednota je najdôveryhodnejším slovenským predajcom potravín
  4. Tip na vianočný darček? Kvalitný zrak so zľavou 1 000 €
  5. Budeme môcť v budúcnosti pracovať len z domu?
  6. 8 inšpirácií, ako využiť zvyšky jedla a nič nevyhodiť
  7. Na výpadok elektriny vás môže upozorniť aj SMS
  8. Detský čaj COOP Jednoty získal unikátne medzinárodné ocenenie
  9. FMMR svojím výskumom reaguje na aktuálne živé témy
  10. Slovenské „šampanské“, za ktorým sa skrýva príbeh lásky
  1. Slnko a teplo aj cez sviatky: Do Egypta sa vracajú dovolenkári 17 742
  2. Budíte sa počas spánku? Toto sú hlavné príčiny 15 604
  3. Aká je chémia vôní 13 383
  4. Slovenská firma reformuje tradičné multimiliardové odvetvie 9 649
  5. Kaufland na Slovensku testoval novinku, ktorú zavádza v Európe 9 545
  6. Viete, aká je skutočná cena smartfónu? Číslo vás prekvapí 9 077
  7. Novodobý slovenský Baťa. Zamestnancom stavia domy 8 655
  8. Bývanie v meste predlžuje život 8 263
  9. ARÓNIA najsilnejšia prírodná prevencia proti respiračným vírusom 7 984
  10. Bezpečná dovolenka v exotike: Maldivy sú prešpikované zážitkami 7 881
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Chceli ho odstrániť, jeho imidžu uškodil Gučík. Kto je Maroš Žilinka?

Za generálneho prokurátora ho musí vymenovať prezidentka.

Prokurátor Maroš Žilinka.
Stĺpček šéfredaktorky Beaty Balogovej

Kto vráti Generálnej prokuratúre dôstojnosť?

Maroš Žilinka už nebude môcť úrad len tak udržiavať.

Beata Balogová, šefredaktorka denníka SME
Verejné vypočúvanie Maroša Žilinku.
Predseda vlády Igor Matovič (OĽaNO).

Neprehliadnite tiež

Vedúcou osobnosťou pri prvotnom šírení kresťanstva medzi pohanmi bol Žid Pavol z Tarsu

Vedúcou osobnosťou pri prvotnom šírení kresťanstva medzi pohanmi bol Žid Pavol z Tarsu, učený farizej a privilegovaný rímsky občan.

Americkí prezidenti: októbrové vydanie HR

Každé štyri roky média i verejnosť po celom svete aspoň na krátky čas zaujme jedna otázka – kto bude nadchádzajúcim prezidentom Spojených štátov amerických? Už dlhší čas asi nikto, bez ohľadu na jeho sympatie či antipatie, nepochybuje, že prezidentské voľby v tejto krajine nie sú len úzko národnou americkou záležitosťou, ale je to udalosť, ktorá má aj globálny význam

Monsterprocesy v Československu: septembrové vydanie HR

Ak sa máme pozrieť na obdobie konca 40

Bola atómová bomba jediným možným riešením?

Pred 75 rokmi skončila vojna v Tichomorí

Najvytrvalejší spor, ktorý sa týkal vojny v Tichomorí, vypukol hneď po jej jadrovom zavŕšení