V dobe rímskej (1. – 4. storočie n. l.) územie dnešného Maďarska obývali sarmatské kmene Jazygov. Zo svojej pravlasti, za ktorú sa považujú stepi povolžsko-uralskej oblasti, sa začali presúvať na západ ešte v 2. storočí pred n. l. Dnes ich poznáme pod všeobecným označením Sarmati.
Už z 1. storočia pred n. l. sú doklady o troch sarmatských kmeňoch – o Urgoch, kráľovských Sarmatoch a kmeni Jazygov, ktorí sídlili západne od Dnepra. Koncom 1. storočia n. l. sa Jazygovia dostali do susedstva rímskych provincií Panónia, Dácia, Moesia a Trácia. Usadili sa na území medzi riekami Dunaj a Tisa, kde si postupne vytvárali sídliská a prichádzali do kontaktu s Rímskou ríšou, ale aj so susednými barbarskými kmeňmi Dákov a v neskoršom období Vandalov. Okrem vojenských stretov v dáckych vojnách na prelome 1. a 2. storočia n. l. udržiavali tiež obchodné styky, ktoré spomína aj antický autor Strabón.
Príchod Sarmatov a odkazy antických autorov
Ako už bolo spomenuté vyššie, v dobe rímskej sarmatský kmeň Jazygov obýval územie dnešného Maďarska, presnejšie oblasť medzi riekami Dunaj a Tisa. Na tomto mieste si postupne vytvárali osady. Pôvodne totiž Sarmati žili kočovným spôsobom života. V 1. storočí n. l. osídlili severnú časť medzi Dunajom a Tisou, ktorá bola v tom čase riedko obývaná. Ich prítomnosť je doložená ojedinelými hrobmi a malými pohrebiskami. Absenciu sídlisk je možné vysvetliť ešte pretrvávajúcim polnomádskym spôsobom života, vytváraním iba dočasných alebo roztrúsených sídlisk. Jedným z dôvodov, prečo o tomto období prítomnosti Sarmatov nedokážeme veľa povedať, je azda stav bádania, ktoré absentuje.
V 2. storočí a hlavne na jeho konci sa objavili najstaršie sídliská Jazygov v Maďarsku. Je to napríklad mesto Kompolt, ktoré sa nachádza pri germánsko-sarmatskej hranici. V 3. až 4. storočí pribúdali sídliská, ktoré boli ohraničené systémom valov a priekop. Tento fenomén bol asi spôsobený potrebou chrániť sa. Azda v rámci osád, boli obydlia veľkých rodín ohraničené palisádou. Vyskytovali sa aj značne veľké stavby (napríklad 30 x 14 m, 40 x 40 m). V ich prípade mohlo ísť o košiare. Vzhľad sarmatských obydlí opisujú aj antickí autori – Plínius Starší, Tacitus, Ammianus Marcelinus. Dobrým príkladom zobrazenia týchto obydlí je stĺp Marca Aurelia (nachádza sa na Piazza Colonna v Ríme). V rámci sídelných jednotiek sú evidované aj ďalšie objekty. Najväčšiu skupinu tvoria zásobnicové alebo obilné jamy. Steny upravovali vymazaním, vydymením alebo vypálením. Ďalší typ objektov predstavujú pece. Obvykle boli súčasťou stavby a boli vykladané črepmi, aby udržiavali teplo. Vo väčšine prípadov sa našli voľne stojace pece, ktoré boli využívané na pečenie a sušenie. Hrnčiarske pece sú zriedkavé, ale aj z nich máme niekoľko príkladov. Ich konštrukcia pozostávala z dvoch priestorov, obsahovala rošt a dvojdielny vykurovací priestor. O Sarmatoch je známe, že keramiku si vypaľovali v jamách. Zriedkavo sa objavujú aj studne. Napríklad z lokality Polgár v Maďarsku je doložená aj výdreva studne.
Podľa odkrytých sídlisk je teda možné rekonštruovať život a každodennú činnosť obyvateľstva. V drvivej väčšine sa stretávame s dokladmi poľnohospodárskej činnosti, čo zahŕňa pestovanie obilia a chov zvierat. Pestovanie obilia dokladajú výsledky archeologických aj archeobotanických výskumov, nájdené zlomky žarnovov, určených na spracovanie obilia, ale aj tzv. zásobnice, teda zásobné jamy, do ktorých bolo obilie odkladané. Chov zvierat dokladajú archeologické nálezy zvieracích kostí v rôznych častiach sídlisk. Ďalšou zložkou činností, ktorým sa obyvateľstvo venovalo, boli remeslá. Tie zahŕňali výrobu keramiky. Od 2. polovice 2. storočia sa už sarmatské hrnčiarstvo považuje za vyspelé. Bolo ovplyvnené keramikou Keltov, Dákov a Rimanov. Pre spracovanie kovov nemali veľmi vhodné podmienky, lebo v oblasti medzi Dunajom a Tisou chýbal dostatok surovinových zdrojov. Boli teda odkázaní na ich dovoz zo susedných oblastí. Doklady o remeselnej činnosti predstavujú nálezy hlinených téglikov, dvojdielnych foriem a železnej trosky. Známa je aj výroba spôn na spínanie odevu.
Pohrebný rítus
Pred príchodom do Karpatskej kotliny Sarmati pochovávali svojich pozostalých pod kurhanmi v šachtových, katakombových alebo výklenkových hroboch. Po tom, ako sa usadili, sa pohrebný rítus stal jednoliatejším. Kurhany sa objavovali už iba zriedka a po katakombových hroboch nezostala ani stopa. Do popredia sa dostal prvok, pri ktorom boli hroby obohnané kruhovými alebo štvorcovými priekopami. Tento zvyk si priniesli zo svojej vlasti. Priekopa mohla byť prerušená na jednom alebo viacerých miestach, čo mohlo predstavovať vchod. Význam priekop však nie je presne zadefinovaný. Mohlo to byť ohraničenie mohyly, no taktiež mohla ohraničovať centrálny hrob rodiny. Do úvahy prichádza aj jej rituálny význam, keď priekopa mohla predstavovať priestor pre mŕtveho alebo posvätné miesto počas pohrebných obradov. Zaujímavosťou sú pohreby v rakvách, ktoré boli vydlabané z kmeňov stromov. Zosnulí boli zabalení a uložení v natiahnutej polohe do vopred pripravenej rakvy. Štatisticky až 70 % týchto hrobov bolo vykradnutých už v staroveku.
Hrobový inventár tvorili úžitkové predmety, šperky a súčasti odevu. Obsahom ženských hrobov boli v zásade náušnice, koráliky, ktoré boli súčasťou náhrdelníka alebo nášiviek (vyskytovali sa na výstrihu, rukávoch, sukniach alebo nohaviciach), náramky, textilný opasok (mohol obsahovať rôzne prívesky, nášivky, hrkálky, menšie nožíky), spony, ihlice. V bohatých hroboch sa našli aj zlaté nášivky na odeve. Úžitkové predmety predstavovali ihla, praslen, zrkadlo, niekedy nôž. Zrkadlá sa vyskytovali iba v ženských hroboch, vo východných oblastiach sa vyskytovali aj v mužských a detských hroboch. Našli sa však iba vo fragmentoch. Od 4. storočia je badateľný vplyv rímskej módy. Obsahom mužských hrobov býva kožený opasok – jeho súčasťou sú pracky. Boli vyrábané z rôznych materiálov ako napríklad zo železa, bronzu alebo striebra. Z obuvi sa zachovali taktiež pracky a kovania. Mušľa cypraea, ktorá predstavovala symbol plodnosti, a rímska minca (obolus), poväčšine uložená v koženej taštičke, boli ďalšími predmetmi, uloženými v mužských hroboch. Úžitkové predmety reprezentovali nôž, ocieľka (slúžila na založenie ohňa), brúsik, šidlo a zbrane. Zbrane sa bežne nachádzali v jednom exemplári, napríklad meč alebo oštep, zriedka strelka, výnimočne to bolo viac zbraní ako meč, oštep, štít. Dôležitým faktom je, že tieto zbrane boli zlomené a do hrobu uložené do pôvodného tvaru. Keramika sa vyskytuje približne v polovici hrobov a prevažne bola vytočená na kruhu. Charakteristické je uloženie jednej nádoby pri nohách, viac nádob sa vyskytovalo v priestore medzi hlavou a nohami. V ženských hroboch sa pri nádobe, pod nádobou alebo v nej nachádzal aj nôž. Obsah nádob bol tiež rozdielny v závislosti od regiónu, v ktorom Sarmati žili. Na východe ukladali do nádob mäsitú potravu z oviec. V Karpatskej kotline to boli kašovité jedlá, zriedka sa našli zvieracie kosti. Práve na základe hrobových nálezov je možná rekonštrukcia statusu pochovaných a takisto aj rekonštrukcia ich odevov. Mužský odev na základe rekonštrukcií pozostával z košele alebo kabátika, rukavíc, plášťa, opaska a čižiem. Bojovníkovu výstroj a výzbroj tvorili šupinový pancier, helma, štít, meč, kopija, luk, šípy a laso. Podľa antických autorov Sarmati mali potetované celé telo, čo v oblasti medzi Dunajom a Tisou zatiaľ nie je archeologicky potvrdené.
Kontakty so susednými oblasťami
Obchod Sarmatov s ostatným svetom bol výmenný. Znamená to, že Gréci a Rimania im poskytovali víno, olivový olej, hrnčiarsky tovar, Egypt šperky, amulety, Čína zrkadlá, zbrane, textil, polodrahokamy, drahokamy, farby na textílie a oni im na výmenu ponúkali vlnu, drevo, kože, kožušiny, potraviny – obilniny, otrokov a zvieratá. Ako už bolo spomenuté, remeselníkom chýbali suroviny pri kovovýrobe aj kamenná surovina. Tie im dodávala tiež Rímska ríša, keď už prerušili kontakty s východnou oblasťou. Obchodné kontakty udržiavali aj s provinciou Panónia a barbarskými oblasťami, presnejšie s kmeňmi Kvádov, Vandalov, Keltov a hlavne s Dákmi. Poklady mincí sú zriedkavým javom. U Sarmatov mince nepredstavovali platidlo, ale polotovar na výrobu bronzových predmetov. Počas vojenských udalostí sa rímske výrobky dostávali do barbarika ako korisť. Napríklad väčšinou na jar, keď Sarmatom alebo všeobecne barbarskému obyvateľstvu už došla obživa, robili lúpežné nájazdy do susedných oblastí. Spomínajú to aj antickí autori. Historickým dokladom tohto tvrdenia je mierová zmluva – Commodov mier. V tejto zmluve je uvedené, že Sarmati sú povinní platiť Rímskej ríši daň z obilia, Rimania od nich vyžadovali vrátiť všetky predmety, ulúpené počas vojen. Nešlo iba o predmety rímskej proveniencie. Nájazdy sú spájané aj s vojnovými udalosťami. U Sarmatov sa nachádzali rôzne súčasti rímskej výzbroje, napríklad kovania opaskov, kovania konských postrojov, pošva meča, súčasti pancierov, ojedinelé bronzové predmety – našla sa aj soška bohyne Viktórie. Výnimočne sa na sarmatskom území vyskytli aj predmety, ktoré súviseli s pravlasťou Sarmatov. Na záver je potrebné dodať, že obchod tvoril najlepší prostriedok na dovoz čo najväčšieho množstva rímskych predmetov, ktoré sa našli aj v hroboch, aj na sídliskách.
Keďže územie Sarmatov sa nachádzalo medzi provinciou Panónia na západe a provinciou Dácia na východe, malo strategický význam. Archeologické výskumy, ale aj štúdium antických autorov (Claudius Ptolemaius) dokázali, že v staroveku toto územie križovalo viacero obchodných ciest. Jedna z ciest viedla popri rieke Tisa do južnej Panónie. Touto trasou udržiavali obchodné kontakty s kvádsko-vandalsko-dáckou oblasťou. Na tejto dnes už bývalej ceste sa rozkladá dnešné mesto Szeged. Druhá cesta, nazývaná aj soľná cesta, ktorá bola využívaná už od praveku, viedla popri rieke Marosz. Na trase Lugio – Szeged a Szeged – Micia – Adulum sa využívala lodná doprava. Treťou cestou bola cesta z Intercisi smerom na východ, štvrtá viedla z Aquinca do mesta Porolisum, ktoré sa nachádzalo vo vtedajšej provincii Dácia. Aj na tejto ceste sa nachádzali stanice, príkladom jednej z nich je lokalita Hatvan. Od poslednej spomínanej cesty viedli ďalšie vedľajšie cesty, ktoré smerovali do oblasti barbarika, k Vandalom.
Rimania obchod v provinciách kontrolovali. Spomínaný vplyv bolo badať hlavne na hospodárskej situácii provincie samotnej, na úrovni obchodnej činnosti, obchodných kontaktoch medzi provinciami, organizovaní vojenského systému v obchode a na úlohe Sarmatov, ktorú pre Rimanov predstavovali.
Sarmati a Slovensko
Na začiatku spájania týchto dvoch pojmov dohromady je potrebné vysvetliť základné fakty. V súčasnosti nie sú doložené ani sarmatské sídliská, ani pohrebiská, ani hroby na území dnešného Slovenska. Keďže územie, obývané Sarmatmi, bolo v susedstve dnešného Slovenska, je samozrejmé, že súdobé obyvateľstvo sa do kontaktu so Sarmatmi dostalo. Tieto styky sú doložené predmetmi, nájdenými na našom území, a sú podobné tým, ktoré nachádzame v sarmatskom prostredí. Ide len o predmety, ktoré sa našli v hroboch.
Prvá skupina predmetov sa našla v ženskom hrobe v Hurbanove. Bol objavený náhodne v roku 1961 a datovaný do 1. storočia n. l. Zachovalo sa z neho len niekoľko nálezov. Medzi ne patrí napríklad aj zlatý náhrdelník z tenkého drôtu. Údajne bol v hrobe uložený v oblasti krku. Ďalší predmet z hrobu sa zachoval iba fragmentárne. Ide o zlomky z tenkého bronzového drôtiku, ktorý tvoril náramok, ako aj guľôčkové perly z tmavomodrého skla so skorodovanými fragmentmi bronzového drôtu na otvore. Objavené a zachované nálezy z tohto hrobu sú podobné predmetom, nájdeným v sarmatských ženských hroboch z raného časového horizontu Sarmatov v Maďarsku. Podobné exempláre je možné nájsť v sarmatských hroboch pozdĺž tokov riek Tisa a Dunaj v Maďarsku. Pôvod zlatého náhrdelníka, ako aj iných zlatých elementov ženského odevu je možné hľadať aj v oblasti Čierneho mora. Územie, na ktorom sa nachádzal hrob z Hurbanova, v dobe rímskej obýval kmeň Kvádov. V tomto prostredí nájdené predmety pôsobia cudzorodo. Dostávame sa tak k úvahám o tom, že hrob možno patril žene sarmatského pôvodu, ktorá si zo svojej domoviny do kvádskeho prostredia doniesla šperky a odev. Písomné pramene dokladajú, že Sarmati udržiavali silné a trvalé vojenské a politické kontakty s Kvádmi. Môžeme sa teda domnievať, že takéto príležitostné kontakty sa diali cez svadobné zväzky členov hornej vrstvy oboch kmeňov. Hrob z Hurbanova je síce ojedinelý, ale významný archeologický odkaz týchto kvádsko-sarmatských kontaktov.
V roku 1955 sa v Strede nad Bodrogom uskutočnil archeologický výskum, ktorým bolo odkryté osídlenie z doby rímskej a z včasného úseku obdobia sťahovania národov. Našla sa tu keramika, označovaná bádateľmi ako tzv. sarmatský materiál alebo sarmatská keramika. Podobnú keramiku je opäť možné nájsť aj v oblasti Maďarska.
Na pohrebisku v Očkove sa našiel jeden exemplár spony s podviazanou nôžkou. Ide o sponu s ozdobnými drôtikmi. Rovnaký typ sa našiel v jaskyni Kaplnka pri Sásovej, na lokalite Branč a jeden exemplár z neznámej lokality je uložený v Podunajskom múzeu v Komárne. Ďalšia spona tohto typu pochádza z Veselého a je vyrobená z bronzu. Posledná sa našla v Šamudovciach na východnom Slovensku a bola vyrobená zo striebra. Známe sú aj nálezy z lokalít v Českej republike a Poľsku. Najpočetnejšie zastúpenie majú v Potisí, hlavne pozdĺž Dunaja, kde sa v dobe rímskej nachádzali tzv. Sarmatské valy. Tieto spony sú datované do obdobia rokov 180 – 220 n. l., ale vyskytujú sa aj skôr. Naskytá sa tým možnosť interpretovať tieto nálezy v kvádskom prostredí ako doklad úzkych sarmatsko-kvádskych vzťahov?
Vyššie uvedené predmety sú jediné, ktoré s množstvom otáznikov môžeme považovať za kontakty vtedajších Kvádov na území Slovenska so Sarmatmi z Maďarska. V prípade nálezu z východného Slovenska za kontakty s Vandalmi. Čo sa týka hrobu z Hurbanova, môžeme uvažovať o kontaktoch skrz svadobný zväzok členov vyššej vrstvy, ktorý mohol byť uzavretý v snahe udržať dobré politické (vojenské) a možno aj obchodné vzťahy. V prípade ostatných nálezov mohlo ísť o udržiavanie čisto obchodných kontaktov, ktoré sa uskutočňovali pomocou obchodných ciest, vedúcich až na územia barbarov, konkrétne v tomto prípade s Kvádmi a Vandalmi.
Vyššie spomenuté nálezy zo Slovenska s paralelami v Potisí odzrkadľujú terajší stav bádania na Slovensku. To však nevylučuje, že v budúcnosti budú tieto fakty doplnené o ďalšie, ktoré budú závisieť od hlbšieho výskumu vykopaného materiálu.
