SME
Piatok, 4. december, 2020 | Meniny má Barbora, BarbaraKrížovkyKrížovky

Túžby a sny Ľudovíta Štúra

Túžby a sny Ľudovíta Štúra

Pri Bánovciach nad Bebravou, v Uhrovci, sa v tom istom dome narodili dve významné osobnosti slovenských dejín – Alexander Dubček a o storočie skôr, v iných podmienkach a v inom rodinnom zázemí Ľudovít Štúr. Štúrov otec bol učiteľ a v tomto duchu sa niesla aj výchova jeho piatich detí. Základné vzdelanie získali všetci u svojho otca a štyria synovia pokračovali v štúdiu ďalej.


Začiatkom 19. storočia bolo bežné, že vidiecki chlapci na prahu puberty odchádzali za ďalším vzdelaním do mesta. Mladému Ľudovítovi Štúrovi vybral otec nižšie gymnázium v slobodnom kráľovskom meste Ráb (dnešný Győr), podobne ako predtým staršiemu synovi Karolovi. Pomerne veľké mesto bolo prvou skúškou, kde musel 12-ročný Ľudovít preukázať istú dávku samostatnosti a zodpovednosti. V systéme uhorského školstva na dvojročné gymnáziá nadväzovali lýceá. Boli to kvalitné vyššie stredné školy so všeobecným vzdelaním, ktorých absolvovanie bolo podmienkou pre zahraničné univerzitné štúdium. Opäť po stopách staršieho brata prestúpil Ľudovít na evanjelické lýceum do Bratislavy. Toto centrum kultúry bolo lákavou métou. Najmä v časoch zasadaní uhorského snemu, korunovácií a iných spoločenských udalostí sa hemžilo množstvom študentov, umelcov, novinárov a politických aktivistov. Iste aj 15-ročnému Ľudovítovi ponúkalo nové obzory.

Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Skryť Vypnúť reklamu

Mladé roky v Bratislave

Bratislavské evanjelické lýceum malo dobrú povesť. Pre národne zmýšľajúcich Slovákov bolo navyše známym Katedrou reči a literatúry československej, na ktorej sa prednášali dejiny a literatúra Slovanov. Okrem toho založili jej študenti na podporu slovenskej kultúry a jazyka tzv. Spoločnosť českoslovanskú (neskôr Ústav reči a literatúry československej, resp. Ústav slovenský). Medzi zakladateľmi boli Samo Chalupka i Karol Štúr. Podobné národno-vzdelávacie spolky mali na lýceu aj maďarskí a nemeckí študenti. Ľudovít sa hneď po príchode do Bratislavy stal jej členom a rýchlo sa v Spoločnosti adaptoval. Neskôr pod jeho vedením vzrastal počet aktivít i sympatizantov spolku.

Študenti sa venovali tvorivej činnosti v národnom duchu – písali a recitovali v materinskom jazyku básne, cvičili sa v rečníctve, spievali v spevokole a organizovali zaujímavé výlety do okolia, neraz i so svojimi slovanskými priateľmi. Jednou z najznámejších akcií, ktoré sa  spájajú so štúrovcami na lýceu, je výlet na zrúcaninu hradu Devín v apríli 1836. Devín bol pre slovenských vlastencov dôležitým symbolom slovenskej i širšej slovanskej histórie. O dejinách Veľkej Moravy písal vo svojom vedeckom diele Pavol Jozef Šafárik, v literárnych dielach ich spomínali Ján Hollý i Ján Kollár a o Veľkej Morave horlivo prednášal na lýceu aj Štúr. Ak teda pomýšľal dať národnému úsiliu mladých študentov akýsi symbolický začiatok, toto miesto bolo preň ako stvorené.

Skryť Vypnúť reklamu

"Ale človek nevychováva sa preto, aby len žil, ale hlavne preto, aby niečo pre svojich, pre obec svoju vykonal, aby sa jej užitočným stal, on sám si je len druhým, lebo to prvé je vyššie a vznešenejšie nad jednotlivca."

Ľudovít Štúr

Akcia na Devín bola plánovaná a organizovaná v tajnosti. Opatrný Štúr urobil všetko pre to, aby ju nič neprekazilo. V aprílové nedeľné ráno sa teda šestnásť Štúrom starostlivo vybratých študentov vybralo na hrad. Z Bratislavy nešli spolu ako skupina, ale len po dvoch – troch, aby nevzbudili podozrenie. Až za mestom sa spoločne pobrali k Devínu. Pod ruinami sa potom odohrával celý program – študenti spievali vlastenecké piesne, recitovali básne, Štúr rečnil o sláve Veľkomoravskej ríše a jej panovníkoch. Na záver si mal každý zvoliť životné heslo a k svojmu krstnému menu ďalšie meno – slovanské. Tento zvláštny rituál mal byť „národným krstom“, začiatkom nového života, ktorý sa zaviazali zasvätiť národu. Jozef Hurban prijal meno Miloslav, August Škultéty Horislav, Jonáš Záborský Bojislav, Ľudovít si zvolil meno Velislav.

Skryť Vypnúť reklamu

Štúr sa ako bystrý a solídny študent osvedčil aj medzi pedagógmi. Už od roku 1834 prednášal namiesto chorľavého profesora Juraja Palkoviča, ktorý viedol spomínanú Katedru reči a literatúry československej. Táto pozícia ešte viac upevnila jeho prirodzenú autoritu medzi priateľmi – študentmi. Keď v júni 1836 zložil záverečné skúšky, bol oficiálne menovaný za Palkovičovho zástupcu. Značnú časť svojho času naďalej venoval štúdiu slovanských i neslovanských jazykov, publicistickej tvorbe a korešpondencii s významnými slovanskými osobnosťami. Spolupracoval s českou kultúrnou elitou, s lídrami chorvátsko-slovinského národného hnutia, s ruskými a ukrajinskými slavistami, so srbskými a poľskými aktivistami. Tieto kontakty rozvíjali a zúročili všetci Štúrovi žiaci – vďaka nim prebiehala medzi Slovanmi výmena kníh, učebníc a časopisov a svojou tvorbou vzájomne obohacovali viaceré slovanské periodiká v monarchii.

Skryť Vypnúť reklamu

Sen o katedre

Štúr plánoval dokončiť svoje vzdelanie na protestantskej univerzite v Berlíne. Na štúdium si zarábal vyučovaním žiakov zo šľachtických rodín, ale finančne nákladné štúdium v Berlíne predsa len nebol schopný uhradiť. Rozhodol sa teda pre podobnú, ale dostupnejšiu univerzitu v Halle. Popri Berlíne a Jene bola Dobrosoľ, ako volali Halle Slovania v Uhorsku, obľúbenou nemeckou univerzitou, kde zvyčajne ukončievali svoje vzdelanie bývalí evanjelickí lycealisti. Mnohí z nich študovali teológiu, aby potom doma pôsobili ako evanjelickí kňazi. Štúr si na hallskej univerzite (1838 – 1840) prehlboval vedomosti z filozofie, histórie a lingvistiky. Ako jej absolvent si po návrate do Bratislavy opäť uplatňoval nárok pokračovať v prednáškovej činnosti na Katedre reči a literatúry československej na evanjelickom lýceu.

Skryť Vypnúť reklamu

Doma sa počas Štúrovej neprítomnosti pomery zmenili. Už na spiatočnej ceste z Nemecka sa v Prahe dozvedel, že vláda zakročila proti nelegálnym slovanským spolkom v krajine. Veštilo to nebezpečenstvo pre slovenský tajný spolok Vzájomnosť, ktorého členmi boli viacerí Štúrovi priatelia (A. B. Vrchovský, J. M. Hurban, M. M. Hodža a ďalší). Jednou z prekážok pri získaní postu zástupcu profesora Palkoviča sa javilo zvolenie grófa Karola Zaya, aktívneho sympatizanta radikálneho maďarského reformného hnutia, za generálneho dozorcu evanjelickej cirkvi a škôl. Zay, ktorý mal právo rozhodovať v otázkach organizácie evanjelických škôl, nemal totiž v úmysle podporovať vzdelávanie v slovanských jazykoch.

Štúr sa s grófom Zayom osobne poznal, obaja vyrástli v Uhrovci a ich rodiny udržiavali navzájom korektné vzťahy. Keď sa v polovici 30. rokov Štúrovi rodičia dostali do finančných problémov, Ľudovít na pol roka prerušil štúdium na lýceu a pracoval na zayovskom panstve ako pisár. Gróf poznal Štúrove kvality vo vzdelaní a schopnostiach a po príchode z Nemecka sa ho snažil získať na stranu promaďarskej ideológie. Niekoľkokrát ho vyzýval na spoluprácu, pričom nepriamo narážal na primerané spoločenské postavenie a zabezpečenie, ktoré by snáď mohlo Štúra pri rozhodovaní motivovať. Prezieravému Zayovi zrejme neušla typická neústupčivosť Štúrovej povahy, pretože ho hneď na začiatku varoval, že ak sa nevzdá angažovania v slovanských záležitostiach, „sotva sa vyhne neprajnému osudu“.

Skryť Vypnúť reklamu

Štúra Zay neodradil. V snahe získať post zástupcu profesora sa zriekol platu a na živobytie si zarábal podobným spôsobom ako pred cestou do Halle, ako súkromný učiteľ šľachtických žiakov. Po dlhých prerokovávaniach na zhromaždeniach evanjelickej cirkvi ho nakoniec vymenovali za zástupcu vyše 70-ročného Palkoviča. Začal prednášať slovanské dejiny a gramatiku a pokračoval aj vo vedení Ústavu reči a literatúry československej.

Sen o novinách

Popri pedagogickej činnosti obnovil Štúr aj redaktorskú prácu v Palkovičovom časopise Tatranka, prispieval do rôznych periodík, písal obranné a polemické diela. Predchádzajúca redaktorská a publicistická prax v ňom vzbudila myšlienku založiť vlastné noviny, ktoré budú mať okrem kultúrneho aj politický rozmer. Uvažoval nad ich koncepciou, názvom, obsahovým zameraním a hľadal spolupracovníkov pri ich tvorbe. Tri roky potom bezúspešne posielal žiadosti o ich povolenie. Kráľovská miestodržiteľská rada v Budíne nepovažovala Štúrom žiadané noviny za potrebné a palatín s ich vznikom nesúhlasil.

Skryť Vypnúť reklamu

V prvej polovici 40. rokov maďarskí politici stupňovali nacionálny tlak, pretože vo vznikajúcom národnom hnutí uhorských Slovanov videli ohrozenie svojej mocenskej dominancie. Na jednej strane strach z panslavizmu a na druhej strane úsilie o jazykovú a kultúrnu unifikáciu Uhorska motivovali maďarských radikálov k potláčaniu národnej emancipácie uhorských Slovanov. V tejto situácii hľadali evanjelickí Slováci východisko u cisára. Utiekajúc sa pod jeho ochranu mu v roku 1842 adresovali Slovenský prestolný prosbopis, ktorý bol vyjadrením nesúhlasu s maďarskou nacionálnou politikou. Je to prvý politický dokument, na ktorého príprave a koncepcii sa Štúr plne angažoval, a tak mu pripisoval aj patričný význam: „Ja súkromne prednášam denne viac hodín najnovšiu filozofiu a históriu, verejne slovanskú gramatiku a porovnávaciu gramatiku všetkých indoeurópskych rečí, redigujem Tatranku, tlačíme Nitru, usporadujeme účty, pri čom je veľmi mnoho práce, píšem na všetky strany, pracujem na vydobytí povolenia pre noviny, ale popri tom všetkom pokladám reprezentáciu za vec prvú. Vypracúval a skladal som ju po nociach...

Skryť Vypnúť reklamu

Viedenský dvor na čele s kancelárom Metternichom nerozhodol o riešení slovenských sťažností a skromných požiadaviek. Dokument poslal do Budína k uhorskému palatínovi, ktorý jeho opodstatnenosť zamietol. Priamym dôsledkom celej akcie boli zosilnené nacionálne útoky, ktoré čoskoro pocítil aj Štúr.

Generálny konvent evanjelickej cirkvi určil vyšetrovaciu komisiu, ktorá mala preskúmať obsah prosbopisu. Jej zameranie sa fakticky zúžilo na vyšetrovanie „tajných intríg na bratislavskom Ústave“, za ktoré mal byť zodpovedný ich hlavný aktér, Ľudovít Štúr. Na jeseň 1843 mal akceptovať zákaz prednášať na lýceu a po jeho nesúhlase ho koncom roka odvolali z miesta zástupcu. Na Štúrovu obranu nepomohol ani protestný odchod časti študentov z bratislavského lýcea. O niekoľko mesiacov ho aj pobúrený profesor Palkovič pozbavil postu spoluredaktora Tatranky, pretože druhý ročník Hurbanovej Nitry vyšiel nie v spisovnej reči evanjelikov, ale „slovácky.“  Správne za tým tušil Štúrov vplyv.

Skryť Vypnúť reklamu

Sen o slovenčine

Riešiť problém spisovného jazyka Slovákov, ktorý by bol mostom k preklenutiu ich konfesionálnej a regionálnej rozdrobenosti úplne novátorským spôsobom, vyžadovalo v daných podmienkach odvahu. V období profesionálnej neistoty sa Štúr podujal k činu, ktorého prvou priamou konzekvenciou mala byť strata podpory slovanských osobností. Tušil, že nestori slovanskej idey – Ján Kollár, Pavol Jozef Šafárik či František Palacký nepochopia jeho úmysel. V čase existenčnej krízy, čeliac maďarským invektívam, dobrovoľne podstúpil aj toto riziko.

Možnosť verejnej prezentácie nového konceptu slovenčiny, postaveného na báze stredoslovenského nárečia, sa naskytla na zasadnutiach nadkonfesionálneho spolku Tatrín v rokoch 1844 – 1847 a najmä na stránkach Slovenských národných novín a ich literárnej prílohy Orol tatranský. Ich oficiálne povolenie získal Štúr od cisára Ferdinanda V. na jar 1845.

Skryť Vypnúť reklamu

Reakcie vzdelaných Slovanov nenechali na seba dlho čakať. Najmä Ján Kollár, autor známeho pamfletu Hlasy o potrebe jednotného spisovného jazyka pre Čechov, Moravanov a Slovákov, robil novinám negatívnu reklamu a pokúšal sa odradiť od ich sledovania čo najväčší počet intelektuálov. Štúrovi písal o sťažnostiach vzdelaných Slovanov, ktorým sa pri sledovaní jeho novín kvôli ich jazykovej forme natoľko „žaludek dvíhal k dávení“, že museli s čítaním prestať. On vraj tiež v záujme svojho fyzického zdravia Slovenské národné noviny radšej ignoroval. Štúrova reakcia bola mierna a korektná. Svoje pohnútky a zdôvodnenia vyjadril v spise Nárečie slovenské alebo potreba písania v tomto nárečí, ktoré vyšlo v roku 1846 spolu s jazykovedným dielom Náuka reči slovenskej.

Skryť Vypnúť reklamu

Noviny mali mnohých predplatiteľov a ešte viac čitateľov. Akýmsi morálnym zadosťučinením v otázke slovenčiny bolo pre štúrovcov štvrté zhromaždenie Tatrína, ktoré sa konalo v auguste 1847 v Čachticiach. Na ňom sa nielen evanjelickí, ale i katolícki vzdelanci dohodli na spoločnom používaní nového jazyka.

Sen o Slovanstve

Štúr mohol mať počas rokov 1845 – 1847 aj napriek spomínanej strate priateľov a podporovateľov pocit celkového naplnenia a správneho smerovania. Zdalo sa, že prichádzal na vrchol svojich ambícií, keď na jeseň 1847 získal poslanecký mandát do dolnej komory uhorského snemu. S podporou šľachtickej rodiny Ostrolúckych sa uchádzal o poslanecký post za slobodné kráľovské mesto Zvolen. Aby zvýšil svoje šance na zvolenie oproti ďalším trom uchádzačom, zriekol sa – podobne ako už pred rokmi na katedre bratislavského lýcea – nároku na honorár a bol ochotný zastupovať mestské práva a požiadavky grátis. Ako zástupca mesta mal na sneme takmer nulovú právomoc, ale mandát považoval za vstupenku do dejiska dôležitých verejných diskurzov doby. Na pôde tejto inštitúcie sa aktívne zapojil do niekoľkých diskusií o otázkach národnej, sociálnej a kultúrnej problematiky. Informácie zo snemových rokovaní následne uverejňoval vo svojich novinách.

Skryť Vypnúť reklamu

Jar 1848 a s ňou spojené revolučné udalosti v Európe sa javili ako prísľub nových sociálnych a národných možností. V dolnej komore uhorského snemu revolučne naladení poslanci naliehavo a s úspechom žiadali panovníka o rozšírenie občianskych práv a slobôd. Ústupky viedenského dvora maďarským politikom, následkom ktorých bolo vytvorenie uhorskej vlády, však znamenali aj ďalšiu radikalizáciu maďarskej nacionálnej politiky v Uhorsku.

V neprehľadnej situácii prudkého a nekoordinovaného spádu revolučných udalostí sa predstavitelia habsburských Slovanov narýchlo pokúšali vytvoriť plány pre spoločné smerovanie v nových podmienkach. Vo Viedni a neskôr v Prahe sa Štúr usiloval v prvom rade ukončiť trojročný konflikt s Čechmi kvôli slovenčine. Tento problém vyriešila naliehavosť politickej situácie, takže nepredstavoval nijakú prekážku v následných rokovaniach o budúcnosti Slovanov. Konkretizácia foriem ich politickej organizácie mala byť hlavnou témou Slovanského zjazdu, ktorého iniciátorom bol Ľudovít Štúr s Chorvátom Ivanom Kukuljevićom. Zjazd sa konal v Prahe v júni 1848 za účasti 350 slovanských osobností. Medzitým štúrovci skoncipovali a vyhlásili v Liptovskom Sv. Mikuláši Žiadosti slovenského národa, v ktorých navrhovali riešiť slovensko-maďarské vzťahy na základe princípu rovnoprávnosti. Výsledkom jarných politických akcií Slovákov bolo vyhlásenie výnimočného stavu uhorskou vládou a vydanie zatykača na Jozefa Miloslava Hurbana, Michala Miloslava Hodžu a Ľudovíta Štúra.

Skryť Vypnúť reklamu

Slovanský zjazd bol po desiatich dňoch neúspešných rokovaní predčasne ukončený kvôli vypuknutiu pražského povstania. Povstalecké boje na barikádach, ktorých Štúr sa zúčastnil spolu s Hurbanom, skončili porážkou. V lete 1848 potom krátko pôsobil v Záhrebe ako redaktor chorvátskych novín Slovanský juh a usiloval sa získať finančnú podporu pre plánované ozbrojené povstanie proti uhorskej vláde. Zo Záhrebu sa presunul do Viedne, kde Slováci za pomoci ďalších Slovanov začali praktické prípravy na utvorenie dobrovoľníckeho vojska. Spolu s J. M. Hurbanom a M. M. Hodžom sa stal členom novozaloženej Slovenskej národnej rady, ktorá vypovedala poslušnosť uhorskej vláde a vyzvala Slovákov do boja za vydobytie si národných práv. Počas nasledujúcich mesiacov prešiel Ľudovít Štúr, ktorý bol v reálnom živote viac teoretikom než praktickým človekom, úskaliami vojenských životných podmienok.

Skryť Vypnúť reklamu

Koniec nádejam

Neúspešné výpravy a krach slovenských plánov na vytvorenie slovenského kniežatstva priamo podliehajúceho Viedni, ktoré boli predložené novému panovníkovi Františkovi Jozefovi I. v Olomouci – taký bol výsledok revolučného úsilia štúrovcov a východiskový bod nových perspektív. Štúr napriek tomu dúfal, že sa mu podarí, rovnako ako v Čechách Karlovi Havlíčkovi, nadviazať na noviny, ktoré zanikli koncom jari 1848 a pokúšal sa získať povolenie na nové periodikum s podobným zameraním. Mal konkrétne plány, čo sa týkalo miesta vydávania, obsahovej stránky i jazykovej formy. Ich názov mal byť Slovan, Národné Noviny. Povolenie nedostal. Namiesto toho sa ocitol pod policajným dozorom a tým bol prakticky odstavený z verejného diania.

"Nič veľkého, nič pekného, nieč šľachetného sa nevytvorilo bez obete, len slaboch sa nemôže naučiť obetiam, ale duša vznešená horí po nich, lebo práve v obetiach duch ukazuje svoju silu, svoje panstvo."

Ľudovít Štúr

Skryť Vypnúť reklamu

Ako je známe, Ľudovít Štúr sa zriekol rodinného zázemia. Veril, že človek je za svojich najbližších zodpovedný a nechcel ich svojou činnosťou vystavovať nebezpečenstvám. No napokon utrpel i v osobnom živote – v priebehu dvoch rokov postupne pochoval brata Karola, otca i matku. Päťdesiate roky boli teda spojené s obratom do vnútra a tichou tvorivou prácou. Ani ku koncu života však neoľutoval asketický životný štýl. „Každý, kto sa povzniesol nad každodenný život, je vedený životným poslaním, ktorému ak zostáva verný, žije v zhode so sebou samým, aby sa azda nadarmo neusiloval zapadnúť do vonkajšieho sveta. Ako to vždy býva, súhlas s vlastným vnútrom, tento vnútorný pokoj je hlavnou podmienkou každého šťastnejšieho a najmä každého činného života,“ napísal štyri roky pred svojou tragickou smrťou grófke Alžbete Ostrolúckej ako ospravedlnenie, že nereflektoval na ponuku jej manžela prijať miesto tajomníka na krajinskom súde v Bratislave.

Namiesto toho, sám nemajetný, vzal na seba bremeno postarať sa o ovdovenú švagrinú a sedem bratových detí. Počas pobytu v Modre ho trápili dlhodobejšie zdravotné problémy a slabnúci zrak. Za priateľskej pomoci Janka Kalinčiaka sústredil svoju činnosť na celoživotný predmet svojho záujmu – slovanstvo. V tomto období napísal dve významné diela s touto tematikou – Slovanstvo a svet budúcnosti (1851) a O národných piesňach a povestiach plemien slovanských (1852).

Pri skúmaní Štúrovho životného osudu neunikne, že bol sériou krátkodobých víťazstiev a následných prehier. Každá z jeho ambícií bola vyplnená iba na krátky čas: práca pedagóga, novinára i politika. Bez istoty spoločenského zabezpečenia, bez stáleho zamestnania a riadneho platu, čeliac častým sporom s priateľmi a nepochopeniu starších autorít, sa tvrdošijne uberal cestou premenlivých životných podmienok.

Skryť Vypnúť reklamu

Najčítanejšie na Historická revue

Inzercia - Tlačové správy

  1. Nová škôlka 21. storočia na Kramároch
  2. Na výpadok elektriny vás môže upozorniť aj SMS
  3. Čo musíte vedieť, ak chcete prežiť Vianoce v zdraví a so svojimi
  4. Ako inovácie menia naše návyky? Čo už dnes môžete robiť inak
  5. Štedré dni s Niké: Vyhraj lyže s podpisom Petry Vlhovej!
  6. Do Turecka sa dostanete bezpečne z Bratislavy bez potreby testu
  7. Tip na vianočný darček? Kvalitný zrak so zľavou 1 000 €
  8. 8 inšpirácií, ako využiť zvyšky jedla a nič nevyhodiť
  9. Budeme môcť v budúcnosti pracovať len z domu?
  10. Vianočné vydanie magazínu SME Ženy
  1. Čo musíte vedieť, ak chcete prežiť Vianoce v zdraví a so svojimi
  2. Nová škôlka 21. storočia na Kramároch
  3. Do Turecka sa dostanete bezpečne z Bratislavy bez potreby testu
  4. Štedré dni s Niké: Vyhraj lyže s podpisom Petry Vlhovej!
  5. Tento výťah si poradí aj s tým najužším schodiskom
  6. Prvá akumulátorová 2-stupňová snehová fréza na trhu
  7. COOP Jednota je najdôveryhodnejším slovenským predajcom potravín
  8. Tip na vianočný darček? Kvalitný zrak so zľavou 1 000 €
  9. Budeme môcť v budúcnosti pracovať len z domu?
  10. 8 inšpirácií, ako využiť zvyšky jedla a nič nevyhodiť
  1. Slnko a teplo aj cez sviatky: Do Egypta sa vracajú dovolenkári 17 941
  2. Budíte sa počas spánku? Toto sú hlavné príčiny 15 793
  3. Aká je chémia vôní 13 534
  4. Slovenská firma reformuje tradičné multimiliardové odvetvie 9 832
  5. Kaufland na Slovensku testoval novinku, ktorú zavádza v Európe 9 714
  6. Viete, aká je skutočná cena smartfónu? Číslo vás prekvapí 9 246
  7. Novodobý slovenský Baťa. Zamestnancom stavia domy 8 786
  8. ARÓNIA najsilnejšia prírodná prevencia proti respiračným vírusom 8 400
  9. Bývanie v meste predlžuje život 8 227
  10. Bezpečná dovolenka v exotike: Maldivy sú prešpikované zážitkami 8 034
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Gröhling by mohol na revanš blokovať Matovičov plán, ale neurobí to

Do Vianoc otvoria aj školu, kam chodia Matovičove dcéry.

Lídri strán po rokovaní u prezidentky.
Dobré ráno

Dobré ráno: Lučanský mal brať úplatky. Kedy sa skončí zatýkanie?

Čo to vypovedá o štáte v ktorom sme žili?

Prokurátor Maroš Žilinka.

Neprehliadnite tiež

Vedúcou osobnosťou pri prvotnom šírení kresťanstva medzi pohanmi bol Žid Pavol z Tarsu

Vedúcou osobnosťou pri prvotnom šírení kresťanstva medzi pohanmi bol Žid Pavol z Tarsu, učený farizej a privilegovaný rímsky občan.

Americkí prezidenti: októbrové vydanie HR

Každé štyri roky média i verejnosť po celom svete aspoň na krátky čas zaujme jedna otázka – kto bude nadchádzajúcim prezidentom Spojených štátov amerických? Už dlhší čas asi nikto, bez ohľadu na jeho sympatie či antipatie, nepochybuje, že prezidentské voľby v tejto krajine nie sú len úzko národnou americkou záležitosťou, ale je to udalosť, ktorá má aj globálny význam

Monsterprocesy v Československu: septembrové vydanie HR

Ak sa máme pozrieť na obdobie konca 40

Bola atómová bomba jediným možným riešením?

Pred 75 rokmi skončila vojna v Tichomorí

Najvytrvalejší spor, ktorý sa týkal vojny v Tichomorí, vypukol hneď po jej jadrovom zavŕšení