SME

Hviezdne vojny

Hviezdne vojny - Reaganov sen o protiraketovej obrane

Keď prezident Ronald Reagan v roku 1981 po prvýkrát vkročil do oválnej pracovne Bieleho domu, dvojstranné vzťahy medzi Spojenými štátmi americkými a Sovietskym zväzom boli relatívne pokojné.


Sedemdesiate roky boli v zahraničnej politike význačné zmierňovaním napätia v geopolitickom súperení. Obdobie studenej vojny, známe ako deténte, vytváralo priestor pre konštruktívny dialóg medzi svetovými mocnosťami a prinieslo aj niekoľko dôležitých medzinárodných zmlúv v oblasti kontroly zbrojenia a odzbrojovania, vrátane Zmluvy o protiraketovej obrane z roku 1972. Dôležitý míľnik nastal aj vo vesmírnom zápolení, keď sa v roku 1975 uskutočnil spoločný americko-sovietsky let do kozmu v rámci projektu Apollo-Sojuz.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

SkryťVypnúť reklamu

Reagan však sľuboval zmenu politickej klímy. Štyridsiaty prezident USA principiálne odmietal zaistenie národnej bezpečnosti na báze vzájomne zaručeného zničenia so Sovietskym zväzom. Reagan nedokázal prijať deštruktívny model medzištátneho usporiadania a ZSSR označoval za „diabolskú ríšu“. Reaganova doktrína priniesla zvrat v uvoľňovaní vzťahov a otvorene konfrontovala komunistický režim v Sovietskom zväze a jeho satelitných štátoch. Reagan sa rozhodol voči Sovietskemu zväzu bojovať na troch frontoch: ideologickom, ekonomickom a vojenskom. S britskou premiérkou Margaret Thatcherovou vytvorili silný zahranično-politický tandem, ktorý sa usiloval o položenie Sovietskeho zväzu na kolená.

Koncept vzájomného zničenia

Aj keď vo voľnom čase Reagan obľuboval jazdu na koni na svojom ranči Rancho del Cielo v Kalifornii, nikdy neprestal premýšľať o stratégii, ako odvrátiť hrozbu predstavovanú komunistickou ideológiou a sovietskou vojenskou mašinériou. Počas svojej hereckej kariéry v roku 1940 Reagan stvárnil postavu amerického špeciálneho agenta Brassa Bancrofta vo filme Murder in the Air. Úlohou hlavného hrdinu bolo ochrániť prísne tajnú zbraň upriamenej energie, ktorá mala poskytnúť USA nevídanú vojenskú výhodu a zaistiť jej národnú bezpečnosť. O štyri dekády neskôr sa v podobnom duchu niesol jeden z Reaganových prezidentských prejavov. Prezident Reagan predstavil 23. marca 1983 verejnosti Strategickú obrannú iniciatívu, ktorá spočívala vo vytvorení komplexného systému protiraketovej obrany založenom na pokročilých technológiách. Jeho súčasťou mali byť aj zbrane upriamenej energie rozmiestnené na obežnej dráhe Zeme. Cieľom ambiciózneho projektu prezývaného „hviezdne vojny“ malo byť zneškodnenie sovietskych balistických rakiet osadených jadrovými hlavicami v rôznych fázach letu.

SkryťVypnúť reklamu

Zatiaľ čo budovanie protiraketového dáždnika vo vesmíre bolo v súlade s kozmickým právom, ako aj Zmluvou OSN z roku 1967 o zásadách činnosti štátov pri výskume a využívaní kozmického priestoru vrátane Mesiaca, Reaganov projekt bol v rozpore so Zmluvou o protiraketovej obrane z roku 1972 a jej prídavným protokolom z roku 1974. Okrem toho boli hviezdne vojny od začiatku náramnou vedecko-technickou a ekonomickou  výzvou. Prečo sa však Reagan rozhodol začať tento veľkolepý projekt?

Reagan už ako guvernér Kalifornie a neskôr ako prezidentský kandidát obhajoval tradičné republikánske hodnoty: nízke dane, silnú armádu a minimálne zasahovanie štátu do pravidiel voľného trhu. Krátko po vstupe do prezidentského úradu nariadil vykonať hodnotenie obrannej politiky. Na začiatku 80. rokov mal Sovietsky zväz nielen početnú prevahu v jadrových hlaviciach, ale aj modernejšie jadrové nosiče ako USA. Pre udržanie strategickej rovnováhy nariadil Reagan v októbri 1981 posilniť všetky tri zložky americkej jadrovej triády (strategické bombardéry, balistické strely odpaľované z ponoriek a medzikontinentálne balistické strely). Obdobná rovnováha jadrových zbraní bola udržiavaná aj na európskom bojisku medzi silami NATO a jednotkami Varšavskej zmluvy, a to najmä prostredníctvom balistických striel stredného doletu.

SkryťVypnúť reklamu

Základnou premisou konceptu vzájomne zaručeného zničenia bola schopnosť začať efektívny odvetný jadrový úder v prípade prekvapivého napadnutia jadrovými zbraňami. No Reagan sa s týmto strategickým usporiadaním nestotožňoval a odmietal nevyhnutnosť jadrového konfliktu. Národný protiraketový systém mohol perspektívne znížiť výhodu prekvapivého útoku jadrovými zbraňami. Ak by však takýto systém mala iba jedna strana, výhodnosť začatia preventívneho jadrového úderu by bola paradoxne vyššia.

Vo vývoji pokročilých technológií, obzvlášť v oblasti upriamenej energie, mali USA komparatívnu výhodu. Prezident Reagan si bol toho vedomý a rozhodol sa preto zariskovať. Očakával, že Sovieti napokon ustúpia a pristanú na kompromisné riešenia v oblasti kontroly zbrojenia a odzbrojovania.

SkryťVypnúť reklamu

Nová vesmírna politika USA

Výskum zbraní upriamenej energie prebiehal v USA už od konca 60. rokov. Už v ranej fáze výskumu sa ukázalo, že tieto zbrane môžu byť veľmi efektívne pre ničenie nepriateľských družíc alebo iných telies vo vesmíre, vrátane medzikontinentálnych balistických striel. Rozmiestnenie takéhoto zbraňového systému vo vesmíre by poskytlo USA významnú vojenskú prevahu. Ku koncu 70. rokov uskutočnili Spojené štáty niekoľko testov, ktoré potvrdili operačnú využiteľnosť zbraní upriamenej energie. Prezident Jimmy Carter však neuvažoval o vynesení týchto technológií za dvere výskumných laboratórií. Dôležité rozhodnutia ponechal na svojho nástupcu.

V auguste 1981 Reagan nariadil revíziu národnej vesmírnej politiky. V tom istom čase jeho administratíva odmietla na pôde OSN sovietsky návrh zmluvy o zákaze rozmiestnenia zbraňových systémov vo vesmíre. Z vyjadrení amerických vysokých predstaviteľov bolo čoraz častejšie počuť, že USA pokračujú vo vývoji protidružicových zbraní. Novú vesmírnu politiku USA predstavil verejnosti sám prezident Reagan v júli 1982 pri príležitosti dňa nezávislosti. Spojené štáty deklarovali pripravenosť pokračovať vo vývoji protidružicových technológií s cieľom ich operačného nasadenia.

SkryťVypnúť reklamu

Zbrane upriamenej energie -

využívajú vysoko koncentrované a presne navádzané lúče elektromagnetickej radiácie, častíc a zvukových vĺn na poškodenie alebo zničenie cieľa. Medzi najpopulárnejšie zbrane upriamenej energie patria rôzne typy laserov, pre ktoré je vesmír ideálnym médiom na šírenie.

Výskumu technológií upriamenej energie a testovaniu protidružicových zbraní sa venovali aj Sovieti. Reagan bol znepokojený sovietskymi aktivitami vo vesmíre a uvedomoval si hrozbu, ktorú predstavoval vývoj protidružicových zbraní. Zatiaľ čo si Sovieti udržiavali prvenstvo vo výkonných raketových nosičoch využiteľných aj pre protidružicové účely, vo vývoji zbraní upriamenej energie nedokázali udržať s USA krok. Reaganov prejav z 23. marca 1983 dal americkým armádnym programom zameraných na zbrane upriamenej energie zelenú. Sovietske reakcie boli skôr prekvapujúce; v auguste 1983 vyhlásili jednostranné moratórium na testovanie protidružicových zbraní. O dva roky neskôr Sovieti ohlásili jednostranné moratórium na testovanie jadrových zbraní pod zemou. Bolo to ovocie Reaganovej stratégie?

SkryťVypnúť reklamu

Reaganova Strategická obranná iniciatíva bola prekvapením nielen pre vedenie Sovietskeho zväzu, ale aj pre mnohých vysokopostavených predstaviteľov Reaganovej administratívy. Bola to iniciatíva samotného prezidenta. Reagan chcel vyslobodiť Spojené štáty z jarma vzájomne zaručeného zničenia a ponúknuť jej možnosť strategickej obrany. Z pohľadu udržania strategickej rovnováhy medzi USA a ZSSR to však bola hra s ohňom. Ak by sa závažne narušila vzájomná dôvera a stabilita, hrozila by jadrová vojna.

Svet na pokraji jadrovej katastrofy

Chýbalo len veľmi málo, aby na jeseň 1983 jadrová vojna naozaj vypukla. Desaťdňové cvičenie NATO v novembri 1983, pod kódovým označením Zdatný lukostrelec, poukázalo na narušenú stabilitu bezpečnostného prostredia a výrazne naštiepenú dôveru medzi oboma mocnosťami. Keď aliančné vojská začali nacvičovať konflikt s eskaláciou až do konfrontácie jadrovými zbraňami, sovietske vedenie armády a spravodajské služby mali závažné pochybnosti o skutočnom cieli cvičenia. V kontexte zhoršujúcich sa dvojstranných vzťahov sa Sovieti domnievali, že USA pod zámienkou cvičenia NATO plánujú prekvapivý jadrový úder na Sovietsky zväz. Ako protiopatrenie uviedli Sovieti do zvýšenej pohotovosti svoje jadrové zbrane. Po skončení aliančného cvičenia napätie napokon opadlo. No spolu s kubánskou krízou sa cvičenie Zdatný lukostrelec radí medzi dva najriskantnejšie incidenty studenej vojny, ktoré mohli viesť ku globálnemu jadrovému konfliktu. 

SkryťVypnúť reklamu

Bilaterálne vzťahy USA a ZSSR sa začali zlepšovať až po tom, čo bol v Sovietskom zväze zvolený v marci 1985 do funkcie generálneho tajomníka Komunistickej strany Michail Gorbačov. Aj napriek ambicióznym liberálnym reformám musel Gorbačov zápasiť so stagnujúcou sovietskou ekonomikou. Nízka cena ropy a neprestávajúce preteky v zbrojení s USA kládli na sovietsku štátnu pokladnicu rastúci tlak. Keďže kontrola zbrojenia bola v záujme Reagana aj Gorbačova, obaja lídri sa dohodli na zorganizovaní bilaterálneho samitu v Ženeve. Aj keď švajčiarske rokovania z novembra 1985 nepriniesli konkrétne výsledky, ponúkli priestor pre dôležité osobné rozhovory. Na záver samitu sa Reagan s Gorbačovom dohodli, že sa stretnú aj o rok, a to v islandskom Reykjavíku.

SkryťVypnúť reklamu

Samit v Reykjavíku v októbri 1986 sa stal skutočným míľnikom v rámci prehlbovania dôvery medzi oboma stranami, ale aj v rámci kontroly zbrojenia a odzbrojovania. Reagan a Gorbačov na Islande rokovali o skutočne ambicióznych iniciatívach, vrátane zničenia všetkých medzikontinentálnych balistických striel či eliminácii jadrových zbraní. Gorbačov však nástojil na jednej podmienke, a to na obmedzení výskumu Strategickej obrannej iniciatívy do priestorov laboratórií po dobu desať rokov. Reagan však takéto obmedzenie odmietal. Gorbačovova podmienka by zásadne spomalila a ohrozila vývoj „hviezdnych vojen“. Reagan chcel za každú cenu dodržať sľub, ktorý dal americkým občanom 23. marca 1983. Samit v Reykjavíku napokon nepriniesol žiadnu dohodu, no po prvýkrát sa lídri oboch krajín otvorene rozprávali o zásadných otázkach v oblasti kontroly zbrojenia, ktoré boli neskôr premietnuté do medzinárodných zmlúv.

SkryťVypnúť reklamu

Zmluva INF

V roku 1987 Reagan a Gorbačov podpísali dôležitú Zmluvu o zákaze balistických striel stredného doletu (s doletom 550 –
5 500 km), ktoré boli rozmiestnené v Európe. Zmluva predstavovala mimoriadne dôležitý krok v uvoľnení napätia medzi NATO a Varšavskou zmluvou. Reaganovi patrí kredit aj za náročné vyjednávania v oblasti kontroly zbrojenia. Po Reykjavíku začali obe strany podstatne znižovať svoj jadrový arzenál. Toto dvojstranné úsilie vyústilo do podpísania zmluvy START o znížení strategických jadrových zbraní, ktorú za americkú stranu v roku 1991 podpisoval už prezident George Herbert Walker Bush.

Militarizácia vesmíru

Z medzinárodno-právneho hľadiska nie je rozmiestenie zbraňových systémov v kozmickom priestore, s výnimkou zbraní hromadného ničenia, zakázané. Zmluva OSN z roku 1967 ponecháva štátom priestor na rozmiestňovanie konvenčných zbraní vo vesmíre.

Keď v januári 1989 končil Reagan svoje druhé prezidentské obdobie, bola studená vojna vo svojej záverečnej etape. Vzťahy so ZSSR boli umiernené a bezpečnostné prostredie bolo do značnej miery stabilné. O niekoľko mesiacov neskôr padol Berlínsky múr, čo povzbudilo mnohé protikomunistické hnutia v sovietskych satelitných krajinách. V roku 1991 sa po rozpade Sovietskeho zväzu a Varšavskej zmluvy definitívne skončila studená vojna. Reaganov sen odvrátiť jadrovú vojnu sa splnil.

SkryťVypnúť reklamu

A čo sa dialo s hviezdnymi vojnami? Strategická obranná iniciatíva sa ako celok nezrealizovala, a to najmä z dôvodu enormnej vedecko-technickej, ako aj ekonomickej náročnosti. Poznatky a skúsenosti z výskumu a vývoja sa postupne premietli do rôznych iniciatív v rámci budovania národnej protiraketovej obrany USA. Technologický výskum dokonca pokročil do takej miery, že je možné zostrelenie balistických striel v zostupnej fáze letu vysokovýkonným chemickým laserom upevneným na vojenskom lietadle. Program protiraketovej obrany podporovali v rôznych formách všetci prezidenti USA, ktorí nasledovali po Ronaldovi Reaganovi, vrátane Baracka Obamu. Projekt protiraketovej obrany zaiste napomohol Reaganovi dosiahnuť obojstranne výhodné dohody v oblasti kontroly zbrojenia a odzbrojovania.

SkryťVypnúť reklamu

Technologická spojitosť medzi budovaním protiraketovej obrany a perspektívnym zbrojením vo vesmíre je zároveň natoľko silná, že práve protiraketová obrana vydláždila cestu k možným pretekom zbrojenia v kozme. Do dnešného dňa žiadna krajina nedeklarovala rozmiestnenie zbraní na obežnej dráhe Zeme. Opakované úsilie medzinárodnej komunity zakázať rozmiestňovanie zbraní vo vesmíre sa však nestretáva s podporou USA. Pripravujú sa USA predsa len na hviezdne vojny?

Názory vyjadrené v článku sú výlučne osobnými názormi autora a nereprezentujú stanoviská Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR.

SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie na Historická revue

Komerčné články

  1. Patria medzi svetovú elitu. Slováci zariskovali a predbehli dobu
  2. Bývanie vytesané do kameňa? V Kapadócii tak žijú po stáročia
  3. Za hranicami bytu: Ako si vybudovať dobré susedské vzťahy?
  4. Všetky divy sveta v privátnom lietadle dnes so zľavou 12 225 eur
  5. Prečo vymeniť plastové vchodové dvere za hliníkové?
  6. Wellness v prírode: máme tip, kde si na jar najlepšie oddýchnete
  7. Deväť dobrých: Jarný literárny výber v denníkoch SME a Korzár
  8. Slováci minuli za 4 dni na dovolenky 6,4 milióna eur
  1. Bývanie vytesané do kameňa? V Kapadócii tak žijú po stáročia
  2. E-recept, evolúcia v zdravotnej starostlivosti
  3. Leťte priamo z KOŠÍC a dovolenkujte na najkrajších plážach
  4. Za hranicami bytu: Ako si vybudovať dobré susedské vzťahy?
  5. Výlet 2 v 1: Jednou nohou na Slovensku, druhou v Rakúsku
  6. Ahoj, TABI! Kto je záhadný digitvor?
  7. Všetky divy sveta v privátnom lietadle dnes so zľavou 12 225 eur
  8. Prečo vymeniť plastové vchodové dvere za hliníkové?
  1. Deväť dobrých: Jarný literárny výber v denníkoch SME a Korzár 18 580
  2. Do utorka za vás uhradia polovicu exotickej dovolenky 16 551
  3. Slováci minuli za 4 dni na dovolenky 6,4 milióna eur 11 049
  4. Patria medzi svetovú elitu. Slováci zariskovali a predbehli dobu 10 825
  5. Fellner otvorene: Manželka mi vyčítala, že zo mňa nič nemá 10 592
  6. Prečo vymeniť plastové vchodové dvere za hliníkové? 10 591
  7. Všetky divy sveta v privátnom lietadle dnes so zľavou 12 225 eur 8 087
  8. Ako Japonci potopili ruské nádeje na Ďalekom východe 5 155
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Neprehliadnite tiež

Polostrov na tektonickom zlome záujmov.


a 1 ďalší

Krátka história betónu a jeho vynálezcovia.


a 1 ďalší

Maďarské pokusy o zblíženie s ľudáckym slovenským štátom v roku 1943.


a 1 ďalší

Rusko-japonská vojna v rokoch 1904 a 1905 bola globálnym zápasom o Ďaleký východ


SkryťZatvoriť reklamu