Hlavný konštruktér sovietskych diaľkových rakiet Sergej Koroľov počítal s vypustením ľudí do vesmíru. Už od roku 1947 na základni Kapustin Jar, ktorá leží východne od Stalingradu (dnes Volgograd), preto skúšal bojové a výškové rakety.
Samozrejme, Koroľov počítal s opatrným približovaním sa k tomuto cieľu. Najskôr skok človeka po balistickej dráhe, ktorý sa mal uskutočniť v polovici 60. rokov. Ešte skôr však bolo potrebné postaviť automatickú družicu Zenit pre vojakov, ktorá by bola schopná fotografovať zemský povrch.
Práce na tomto projekte sa začali 30. januára 1956. Aj Američania rátali s niekoľkými suborbitálnymi letmi ľudí, po ktorých by nasledovala výprava na dráhu okolo Zeme.
Na začiatku roka 1958 vládny Poradný výbor pre letectvo NACA (National Advisory Committee for Aeronautics) nariadil sformovať v Langleyho výskumnom stredisku v Hamptone (štát Virgínia) skupinu inžinierov, ktorá sa mala zaoberať vyslaním ľudí do vesmíru.
Už 9. apríla 1959 americká kozmická agentúra NASA predstavila prvých sedem mužov, určených pre let do vesmíru. Išlo o výber z 508 testovacích pilotov, ktorí sa prihlásili. Ešte koncom predchádzajúceho roka však NASA vyhlásila konkurz aj na výrobu kabíny Mercury. Zvíťazila firma McDonnell zo Saint Louis v štáte Missouri. Bola to zákazka na 12 kusov.
Gagarin cestou na rampu. (zdroj: TASR)Prednosť má človek
V decembri 1957 z výskumného ústavu NII-4 do NII-88 ku Koroľovi prestúpil aj tridsaťjedenročný inžinier Konstantin Feoktistov. Začal viesť skupinu pätnástich mladých sovietskych inžinierov. V apríli 1958 mu Koroľov nariadil: „Konstantin Petrovič, načrtnite projekt kabíny pre človeka k suborbitálnemu letu, ktorý by sa uskutočnil niekedy v rokoch 1964 – 1967.“
Už 1. júna 1958 však Koroľov hlásil do Kremľa: „Môžeme začať s projektovaním „lode-družice“ pre človeka.“ Lenže projektantom sa názov „loď-družica“ (korabľ-sputnik) nepáčil. Zhodli sa preto na termíne „kozmolet“. Ani ten im tak plne nesedel. Nakoniec prebrali termín z vedecko-fantastickej literatúry – „kozmická loď“ (kosmičeskij korabľ).
