Bola to štátna návšteva plná superlatívov. Najdlhšia, najdrahšia a politicky najcennejšia. Dvadsať rokov po skončení druhej svetovej vojny a štyri roky po stavbe Berlínskeho múra prišla do Nemecka britská kráľovná Alžbeta II. Nadšenie v Nemecku bolo citeľné. Príchod panovníka britského trónu bol symbolom zmierenia po druhej svetovej vojne a uznania západného Nemecka v čase, keď ho od jeho nedemokratickej časti oddeľoval nepreniknuteľný múr. Britská kráľovná Alžbeta II. prišla do Nemecka 18. mája 1965, pred 40 rokmi.
Stavba múru, ktorá rozdelila mesto, krajinu i svet na dva bloky, znamenala neúspech pre oba tábory. Komunisti vo východnom Nemecku museli priznať, že inak ako násilím svojich ľudí o socialistickom zázraku nepresvedčia. Západná časť krajiny i sveta bola zase prinútená uznať prehru v súboji o znovuzjednotenie Nemecka.
Vznikli dva štáty a každý po svojom bojoval o medzinárodné uznanie. Západné Nemecko sa na tejto ceste muselo vysporiadať aj so svojou hnedou minulosťou. V januári 1963 korunoval kancelár Konrad Adenauer svoje snahy o zmierenie s Francúzskom. Elyzejská zmluva urobila bodku za rivalitou oboch národov, ktorá trvala niekoľko storočí. Nepriateľstvo, ktoré viedlo k dvom svetovým vojnám, sa skončilo.
O niekoľko mesiacov neskôr zažilo Nemecko nezabudnuteľného Johna F. Kennedyho a jeho Ich bin ein Berliner. Teraz čakalo na návštevu zástupcu tretej víťaznej mocnosti - Veľkej Británie.
Návšteva britskej panovníčky mala veľkú politickú cenu. Kráľovná Alžbeta II. bola prvým britským monarchom od roku 1909, ktorý prišiel na oficiálnu návštevu Nemecka. A prišla 20 rokov po skončení druhej svetovej vojny, ktorú sama zažila.
Do Nemecka prichádzala so zmiešanými pocitmi. Tvrdí to aspoň vtedajší britský minister zahraničných vecí Michael Stewart, ktorý ju počas návštevy sprevádzal. Spomína si na Berlínčanov, ktorí kráľovnú privítali s nadšením a volali jej na slávu. Minister tvrdí, že kráľovná bola rozčúlená: "Myslím, že sa jej to zdalo príliš. Pripomínalo jej to ovácie, ktorými Nemci oslavovali svojich nacistických pohlavárov."
Nemci jej pripravili nadšené privítanie, všade kam prišla. Na letisku v Kolíne na jej počesť zaznelo 21 sálv. Vítali ju masy novinárov, stovky zástupcov diplomatického zboru. Prišiel prezident Heinrich Lübke a celá nemecká vláda vrátane ministra zahraničných vecí Willyho Brandta. Prezident Lübke v privítacom prejave na zámku Brühl povedal: "Sme veľmi šťastní, že ste tu. Vašu návštevu, Vaša výsosť, chápeme ako znak narastajúcej dôvery k nášmu ľudu." Na príjazdových uliciach k hradu kráľovnú vítali dve tisícky Nemcov.
Bola to najdlhšia návšteva, akú povojnové Nemecko zažilo. Kráľovná Alžbeta II. ostala 11 dní a prešla naprieč krajinou. "Moja cesta povedie z južného konca Nemecka až k jeho severu, pozdĺž Rýna až do Berlína. Teším sa, že spoznám ľudí zo všetkých častí krajiny," povedala kráľovná.
Viac ako o minulosti, ktorá obe krajiny rozdeľovala, sa hovorilo o tom, čo ich spája. Médiá dokola pripomínali, že kráľovský pár má nemeckých predkov. Manžel kráľovnej princ Filip II. strávil ako školák istý čas v Nemecku a všetky jeho štyri sestry sa vydali za Nemcov a žijú v Nemecku.
Bola to aj najdrahšia návšteva. Na vtedajšie pomery stála neuveriteľných pol milióna nemeckých mariek. Obe strany však tvrdili, že to bola výhodná investícia. Britsko-nemecké vzťahy získali kráľovský lesk, v ktorom sa jedenásť dní hriali nemeckí politici od prezidenta až po starostov mestečiek a dediniek, ktoré kráľovná navštívila.
Dokonca kráľovský dvorný poet po skončení cesty napísal: "Dlhý, predlhý týždeň neustálej námahy končí. Nadpozemská moc žehná tých, ktorí žehnajú. Po noci vidieť slnečný lúč úspechu. Národy si odpustili a uzavreli priateľstvo."
Trvalo ďalšie roky, kým to tak obe strany skutočne cítili, ale návšteva v roku 1965 bola začiatkom zmeny.
