Pre jeho úspech bolo najdôležitejšie jeho buldodžie odhodlanie uspieť, prekonať prekážky a poraziť nepriaznivý osud. Franklin Delano Roosevelt zomrel pred 60 rokmi,
12. apríla 1945, keď už len štyri týždne delili spojencov od víťazstva nad nacistickým Nemeckom.
Narodil sa v januári 1882 v mestečku Hyde Park v štáte New York. Zázemie rodiny s holandskými a anglickými koreňmi mu umožnilo vyštudovať prestížnu súkromnú strednú školu, po ktorej nasledovala história na Harvarde a právnická fakulta Kolumbijskej univerzity.
Na Harvarde sa zoznámil so svojou vzdialenou príbuznou Eleanor Rooseveltovou, s ktorou sa v roku 1905 zosobášil. Mali spolu 6 detí. Eleanor prišla ako 10-ročná o oboch rodičov, takže ju k oltáru priviedol strýko, vtedajší republikánsky prezident Theodore Roosevelt. Sympatie Franklina však patrili Demokratickej strane.
Po ukončení štúdia pracoval Roosevelt tri roky ako advokátsky koncipient. Už v roku 1910 sa začala jeho politická kariéra. Za demokratov ho zvolili do senátu štátu New York. O tri roky neskôr sa stal zástupcom ministra námorníctva v administratíve prezidenta Woodrowa Wilsona.
Úspechy a popularita, ktorú si tu získal, mu v roku 1920 priniesli nomináciu na post viceprezidenta. Demokrati však mali malú šancu na úspech. Američania boli unavení z vojny v Európe a zvolili si republikána Warrena Hardinga.
Politickú porážku nasledovala osobná kríza. V nasledujúcom roku ochorel počas dovolenky na obrnu. Od pása dole trvalo ochrnul, problém mu robilo udržať sa vzpriamený na lôžku. Nevzdal sa však, presťahoval sa do kúpeľov Warm Springs v Georgii. Nezlomnou vôľou a vďaka podpore manželky dokázal onedlho riadiť špeciálne upravené auto.
V roku 1928 už mohol s pomocou palíc a výstuží vstať. Priatelia ho presvedčili, aby sa vrátil do politiky. Zvolili ho za guvernéra štátu New York.
V roku 1932 sa stal v čase vrcholiacej najväčšej hospodárskej krízy 20. storočia prezidentským kandidátom. Bez práce bolo 13 miliónov ľudí. Amerika si želala nový smer - nový údel, ako jej to sľuboval Roosevelt. Prezidenta Herberta Hoovera porazil o 7 miliónov hlasov.
Obklopený tímom odborníkov z Kolumbijskej univerzity začal hneď po inaugurácii svoj nový údel uskutočňovať. V priebehu troch mesiacov schválil Kongres množstvo opatrení, ktoré mali postaviť zlomenú Ameriku na nohy. Peňažníctvo a bankový systém začali podliehať zákonom, ktoré uľahčili prístup k úverom. Budovali sa obrovské vodné diela, cesty, nezamestnaní hrabali lístie alebo kopali priekopy.
Sociálne poistenie sa zaviedlo na celom území, bohatí platili niekoľkonásobne vyššie dane. Farmári dostali za úrodu zaplatené, ak ju na poli zaorali alebo nechali zhniť v skladoch. Vláda mala prácu aj pre mladých spisovateľov, ako bol Saul Bellow. Písali turistických sprievodcov.
Američanom dodal nový údel odvahu a presvedčenie, že sa ich krajina uberá správnym smerom. Vo voľbách v roku 1936 Roosevelt presvedčivo zvíťazil, keď okrem dvoch získal väčšinu vo všetkých štátoch.
Po vypuknutí vojny v Európe materiálne a finančne podporoval Britániu v boji s Nemeckom. Mohutná produkcia zbrojoviek definitívne ukončila krízu, Spojené štáty sa stali "arzenálom demokracií". Po porážke Francúzska ho v roku 1940 zvolili ako prvého a doteraz posledného prezidenta po tretí raz. Priamu vojenskú pomoc Británii však neplánoval. Všetko sa zmenilo 7. decembra 1941 po japonskom útoku na Pearl Harbor.
Rooseveltovým prvoradým cieľom sa stalo poraziť Nemecko, v ktorom videl aj pod vplyvom informácií od Alberta Einsteina o nemeckom jadrovom výskume najväčšiu hrozbu pre USA. V roku 1944 nebolo vhodné meniť najvyššieho veliteľa, a tak ho zvolili aj štvrtý raz.
Víťazstva sa však nedožil. Po Jaltskej konferencii, na ktorej urobil vyčerpaný veľké ústupky Stalinovi, si chcel odpočinúť v obľúbenom Warm Springs. Pri príprave prejavu tu dostal krvácanie do mozgu a umrel.
Rooseveltovou smrťou odišiel muž, ktorý Američanom vrátil vieru v ich vlastné schopnosti. Prezidentskému úradu vybudoval ohromnú prestíž. Amerika sa pod jeho vedením vydala na dráhu jednej z dvoch svetových superveľmocí.
