Solúnski bratia Konštantín a Metod ovplyvnili dianie na Veľkej Morave možno viac ako panovníci Rastislav a Svätopluk. Každodennou prácou vychovali desiatky ľudí, ktorí vzdelanie šírili ďalej a mali tak zásluhu na tom, že sa Veľká Morava ani po zániku nestratila v prepadlisku dejín. Jej stopy môžeme pozorovať až do súčasnosti. Starší z bratov - Metod - na Morave pôsobil dlhšie ako jeho brat. Zomrel 6. apríla roku 885 v ranných hodinách - pred 1120 rokmi.
Metoda pochovali v metropolitnom chráme, zasvätenom Matke Božej, ktorého miesto dodnes nie je známe. Jeho žiaci vykonali pohrebné obrady v troch liturgiách v troch rečiach - po latinsky, grécky a sloviensky.
Dôležitejšia ako miesto Metodovho hrobu je práca, ktorú spolu s bratom Konštantínom (Cyrilom) vykonal pre mladý a v počiatkoch nie veľmi stabilný štát. Dnes je ťažké historicky zdokumentovať Metodov život, hoci sa o to snažia rozsiahle diela, napríklad Životopis Metodov a iné, z jednoduchého dôvodu - vtedajšie životopisy nie sú pokusmi o presnú rekonštrukciu života, ale majú oslavný charakter. Idealizujú a sú v nich neoverené fakty. Historická veda až do dnešných čias podlieha určitému zveličovaniu v snahe nájsť pre národy Veľkej Moravy, ale najmä Slovensko, veľkolepé dejiny.
Dokumenty aj archeologický výskum však ukazujú, že Veľká Morava bola v 9. storočí veľkým štátom a hrala v Európe politicky významnú úlohu. Uvedomovali si to pápež, franskí panovníci, ale aj byzantský cisár a snažili sa ovplyvňovať dianie v nej. Rodiace sa kresťanské štáty náboženstvo posilňovali pri tvorbe štátneho aparátu aj pri ovládaní obyvateľstva. Šírenie kresťanstva z franskej strany znamenalo aj šírenie franskej politickej nadvlády a keď rímsky pápež na jeho žiadosť neodpovedal, aby si nepohneval franského panovníka, rozhodol sa knieža Rastislav požiadať o vierozvestcov v Byzancii. Cisár Byzancie (druhého Ríma) poslal Konštantína a Metoda, ktorí mali nižšie cirkevné vysvätenie.
Ich príchod na Veľkú Moravu v roku 863 sa pokladá za zásadnú kultúrnu zmenu. Bratia boli skúsení v diplomacii, ich postavenie upevnila misijná cesta k Chazarom, kde objavili pozostatky pápeža sv. Klimenta, ktoré im neskôr otvorili cestu do Ríma. Na Veľkej Morave rýchlo pochopili, že písmo a liturgia v slovienskom jazyku im pomôžu upevňovať kresťanstvo oveľa lepšie ako miestnym nezrozumiteľná latinčina. Vznik hlaholiky a neskôr cyriliky bol tichým protestom proti tlaku franských kňazov, ale aj vystihnutím potreby Veľkej Moravy. Spor, ktorý vyvolali, ovplyvnil vývoj Moravy, ale aj ich životy.
V roku 867 po ceste do Benátok a obhajobe slovienskej liturgie sa bratom dostalo najväčšej pocty - prijal ich pápež Hadrián II. Diplomatická hra okolo Bulharov a Byzancie nakrátko ustúpila a pápež schválil právo hlásať slovo Božie v slovienskom jazyku. Hoci bol Cyril mladší, jeho život sa v Ríme končí. Metod - vraj aj na prosbu brata - sa vracia na Veľkú Moravu - teraz už vysvätený a povýšený na arcibiskupa - aby dokončil svoju misiu. Nesie aj list pápeža, ako potvrdenie svojej úlohy. Návrat cez Koceľovo panstvo v roku 869 mal vplyv aj na upevnenie liturgie v Blatnohrade.
Keď Metod prišiel na Veľkú Moravu, zistil, že pomery sa zmenili. Nový panovník Svätopluk mal iné strategické plány ako jeho strýko Rastislav - bol lepším taktikom a dokonca vojensky zvíťazil nad Frankami v roku 871. Frankovia sa však roku 872 na Moravu vrátili a keď nerešpektujúc príkazy z Ríma Metoda zajali, Svätopluk mu nebol naklonený. Metoda odvliekli do Bavorska a užil si ponižovania od panovníka Ľudovíta Nemca a biskupa Hermanaricha. Postavili ho pred súd a vyčítali mu "učíš v našej eparchii". Na otázku, prečo sa potí, odpovedal podľa známej bájky: ,,S hrubými ľuďmi som sa prel."
Odsúdili ho na doživotie a dva a pol roka väznili. Nátlaku nepodľahol a svoje právo šíriť vo Veľkej Morave kresťanstvo nepoprel. Až na zásah z Ríma ho prepustili a bavorský biskup ho uviedol do úradu. Svätopluk ho slávnostne prijal a jeho snaha o nezávislosť od Frankov Metodovi priala. Svätopluk však východný obrad a písmo nepovažoval za také dôležité ako spojenie s Frankmi. Rozkol dozrieval a keď sa k nemu pridal spor Ríma s Carihradom, Metod sa stal obeťou. Neuvedomoval si tieto hry - vychovával nástupcov, najmä Gorazda, ako právnik pomáhal utvoriť svetský zákonník.
Osud Veľkej Moravy sa Svätoplukovou smrťou končí. Jej posolstvo však poznáme dodnes, čo svedčí o dokonalosti diela, ktoré bolo poctivo odvedené.
