FOTO - ACHÍV
Literát, diplomat, cestovateľ, filozof, znalec a milovník žien, podnikateľ, knihovník - to sú prívlastky Benátčana Giacoma Girolama Casanovu (1725 - 1798), vhodné aj do encyklopédií. Ale pokojne by sme mohli povedať, že bol aj podvodníkom, okultistom, špiónom, hazardným hráčom, zvodcom. Jednoducho, profesionálnym dobrodruhom.
Výnimočná cestovateľská vášeň nádherne rokokového človeka bola vedená túžbou po poznaní, v nejednom prípade však aj nevyhnutnosťou utekať z miesta činu či priamo z väzenia. Ťažko si vieme vymyslieť skutok, z ktorého by počas búrlivého života nebol obvinený: falšovanie zmeniek, defraudácie, podvody, špionáže, súboje, ba dokonca aj vykonanie potratu. Poznal sa s panovníkmi ako Katarína Veľká, filozofmi, vedcami a umelcami svojej doby. Mozartovi pri jeho krátkej návšteve Prahy vraj pomohol dopracovať aj libreto Dona Giovanniho. S témou mal bohaté skúsenosti, píše sa, že za svojho života spoznal 122 žien. Od jeho narodenia zajtra uplynie 280 rokov.
Casanova bol ako dieťa chorľavý, vychovávaný len babičkou, kým jeho rodičia kočovali s hereckou spoločnosťou. V Padove získal doktorát z civilného a kánonického práva, pokúšal sa aj o cirkevnú či vojenskú kariéru. Najčastejšie sa však živil ako kancelár bohatých šľachticov, diplomatov či cirkevných hodnostárov. Zarábal si však aj hrou na husle, chvíľu sa snažil živiť aj literatúrou, často však prijímal aj poslania diplomatov či špiónov, dokonca i pre inkvizíciu, ktorá ho pôvodne uvrhla do väzenia. S obľubou sa vydával aj za zázračného liečiteľa či znalca kabaly.
Povestným sa stal prípad neúspešnej "regenerácie" pani d'Urfé, od ktorej vymámil milióny. Liečil aj šľachtica Bragadina z mozgovej porážky, ten ho za odmenu "adoptoval" a dal mu prostriedky, z ktorých mohol žiť život plný pôžitkov celé tri roky.
Hoci oficiálne nebol šľachticom, žil tak, akoby ním bol. Na sklonku života dokonca tvrdil, že jeho skutočným otcom je šľachtic Grimani, majiteľ divadla, v ktorom jeho rodičia účinkovali. Spoločenskú prestíž mu zvýšil aj súboj s významným poľským šľachticom Xavierom Branickým. Nepohŕdal však ani podnikaním, slušne zarobil pri zakladaní francúzskej štátnej lotérie.
Meno Casanova vošlo do dejín predovšetkým ako synonymum zvodcu žien. Zoznam mileniek autora výroku, že manželstvo je hrobom lásky, bol úctyhodný. Pomer mal dokonca aj s dcérou svojej bývalej milenky Lukrécie, ktorá sa nakoniec ukázala byť jeho vlastnou. Nemal nič ani proti milostnému životu v trojici či vo štvorici, jeho vášeň sa nezastavovala ani pred bránami kláštorov. Bol krátko ženatý s herečkou Bellino, ktorá sa dovtedy vydávala za kastráta.
Azda najväčšou láskou jeho života bola dobrodružná Francúzka Henriette - vzťah trval viac ako pol roka. Henriette ho síce opustila, čo uňho vyvolalo pocit zhnusenia, po rokoch však svojmu milencovi pomohla. Sklamania nielen rozdával, ale sám aj spoznal - prostitútka Marianne ho obrala o značné peniaze i hrdosť.
Koniec jeho života bol smutný a nudný - v sociálnej núdzi sa stal knihovníkom u grófa Valdštejna na zámku Duchcov v Čechách, aj to len na základe jeho slobodomurárskych konexií. Frustráciu zo života v nepochopení a osamotení vložil do nikdy nedokončeného, nie veľmi dôveryhodného dvanásťzväzkového životopisu nazvaného Príbeh môjho života. Svoje životné osudy však skončil v roku 1774, na ďalšie roky už nemal chuť spomínať.
Dnes tak robia zaňho iní. Ukázalo sa, že najväčším dielom jeho života bol sám jeho život. Casanova je dnes už literárnou, priam cimrmanovskou postavou, ktorej historickú skutočnosť si niektorí ani nemusia uvedomovať. Jeho život sa stal predmetom mnohých literárnych či filmových spracovaní. Známy je Felliniho film z roku 1976, BBC v týchto dňoch uvádza film s Petrom O'Toolom a Davidom Tennantom v hlavnej úlohe.
"Vždy som tak miloval pravdu, až som sa často uchyľoval k lži ako prostriedku, ako ju vložiť do myslí tých, ktorí si jej krásu neuvedomovali." V tomto Casanova neklamal.
