"Litovská SSR od dnešného dňa neexistuje. Nový názov znie Litovská republika," oznámila agentúra ČTK 11. marca 1990 potom, čo litovský parlament vyhlásil nezávislosť. Litva spustila lavínu, ktorá načala rozpad Sovietskeho zväzu. Nikto nečakal, že to pôjde tak rýchlo. Stalo sa to pred 15 rokmi.
Na konci osemdesiatych rokov nevrcholilo úsilie o koniec komunizmu len v strednej Európe, ale aj v pobaltských štátoch, ktoré patrili pod Sovietsky zväz. Pod vplyvom Gorbačovovej perestrojky a glasnosti sa začali uvoľňovať ľady aj v Litve, Lotyšsku a Estónsku.
Monopol komunistickej nomenklatúry vo všetkých troch krajinách narušil vznik ľudových frontov. V Litve sa na čelo hnutia Sajudis dostal profesor muzikológie a hrdina neskorších revolučných dní - Vytautas Landsbergis.
Už v marci 1988 sa tešil z víťazstva vo voľbách do Najvyššieho sovietu ZSSR. Prvýkrát umožnili kandidátky aj iným stranám a vo všetkých troch republikách zvíťazili ľudové fronty.
Spočiatku bolo najodvážnejšie Estónsko. Miestny soviet v novembri 1989 vyhlásil suverenitu s tým, že sovietske zákony najskôr musí potvrdiť samotné Estónsko. Na jar a v lete 1989 sa pridala už aj Litva a Lotyšsko. Moskva ich postup označila za nelegálny. Proces dezintegrácie bol však nezvratný.
Pobaltské krajiny sa po silnej rusifikácii vrátili k svojim jazykom a pôvodným zástavám. V decembri 1989 sa väčšinové krídlo litovskej komunistickej strany odtrhlo od sovietskej. Keď v januári 1990 navštívil Litvu Gorbačov, dočkal sa desaťtisícových demonštrácií.
"Gorbačov sa raz spýtal davu, či chcú nezávislosť. Všetci jednohlasne kričali: Áno! Gorbačov sčervenel a vzápätí sfialovel v tvári," spomína si bývalá hovorkyňa parlamentu Rita Dapkusová.
O mesiac na to v parlamentných voľbách jednoznačne zvíťazil Sajudis. Vzápätí Litva ako vôbec prvá sovietska republika vyhlásila nezávislosť. Prezident Landsbergis však mal pred sebou ešte niekoľko komplikovaných mesiacov, kým nezávislosť získala reálnu podobu.
Gorbačov bol v šoku. Moskva reagovala ekonomickou blokádou a vyslaním vojakov ministerstva vnútra. Najmä prerušením dodávok ropy a zemného plynu si vynútila dočasné stodňové moratórium vyhlásenia nezávislosti.
"Väčšina spoločnosti bola pripravená bojovať za nezávislosť," povedal Petras Zapolskas, diplomat z litovskej ambasády v Moskve, ktorý v tom období študoval na univerzite vo Vilniuse. "Mentalitou sme nikdy neboli súčasťou Sovietskeho zväzu."
Napätie vyvrcholilo krátko po polnoci 13. januára 1991. Sovietska armáda obsadila strategické budovy vo Vilniuse. Správy o 14 mŕtvych po prestrelke pod televíznou vežou obleteli svet.
Podľa Landsbergisa musel Gorbačov ako hlava ozbrojených síl vedieť, čo sa vtedy vo Vilniuse dialo. "Ak však rozkaz nedal on, mali byť potrestaní vinníci. To sa nikdy nestalo," povedal Landsbergis baltickým novinám City Paper.
Výsledkom násilnej odpovede Moskvy bola ešte väčšia podpora Európy. Československý prezident Václav Havel ako jeden z prvých odsúdil sovietsku agresiu a vyzval Gorbačova, aby zabránil ďalšiemu násiliu. Krátko na to uznal Island ako prvá krajina Litvu za nezávislý štát.
Jarné referendá vo všetkých pobaltských krajinách sa skončili jednoznačne v prospech odchodu zo Sovietskeho zväzu. Pri účasti 84,7 percenta sa v Litve za nezávislosť vyslovilo 90,47 percenta voličov. Naopak, referendum o uchovaní moderného Sovietskeho zväzu absolútne ignorovali. V Litve naň prišlo necelých 19 percent voličov.
Čakalo sa na odpoveď z Moskvy. Do leta sa Kremeľ nevzdával a na hraniciach podnikol niekoľko provokačných útokov. Politika teroru vyvrcholila 31. júla zabitím siedmich colníkov na litovskom priechode Medininkai.
Po nezdarenom augustovom puči, ktorý viedol ruský viceprezident Gennadij Janajev, západný svet a aj Moskva litovskú nezávislosť v septembri uznali.
Pobaltská trojka sa 18. septembra 1991 stala súčasťou OSN. Sovietsky zväz sa definitívne rozpadol. O jeho prekvapivo rýchlom konci podľa ČTK svedčí aj to, že ho nebol schopný predpovedať ani jeden z renomovaných sovietológov.
Autor: MIREK TÓDA
