Francisco Solano López. FOTO - ARCHÍV
Na začiatku 19. storočia získali juhoamerické kolónie nezávislosť od Španielska a Portugalska. Sen o veľkých spoločných štátoch oslobodených národov sa však rýchlo rozplynul v dodnes trvajúcej sérii vojen, ktoré často motivovali skôr otázky prestíže, ako reálne záujmy. Aj vďaka temperamentu zúčastnených pritom išlo o nemilosrdné konflikty. Nebolo zriedkavosťou, keď víťaz po boji popravil zajatých vojakov porazenej armády. Aj medzi týmito konfliktmi však čo do nemilosrdnosti vynikla Vojna trojdohody medzi Paraguajom na jednej a Brazíliou, Argentínou a Uruguajom na druhej strane. Najkrvavejšia vojna v dejinách kontinentu sa skončila 1. marca 1870, pred 135 rokmi.
Paraguaj vyhlásil nezávislosť v roku 1813. Oblasť po oboch stranách rieky La Plata sa postupne rozpadla na štyri štáty: Argentínu, Bolíviu, Paraguaj a Uruguaj. Posledné dve slúžili aj ako nárazníkové štáty medzi regionálnymi veľmocami Argentínou a Brazíliou.
Podobne ako väčšinu nových štátov aj Paraguaj okamžite ovládli diktátori, nazývaní caudillo (vodcovia). Boli to samozvaní lídri nejakej oblasti, prípadne štátu, väčšinou z radov majiteľov veľkostatkov. Tí si na svojich panstvách zvykli na absolútnu poslušnosť prakticky bezprávnych podriadených a podobne pristupovali aj k štátu, čo riadili.
Moc v Paraguaji prevzal v roku 1841 Carlos Antonio López. Bol v celku osvieteným diktátorom, zavádzal reformy, rozvíjal železnice a snažil sa krajinu dostať z medzinárodnej izolácie. Dohodami so susedmi krajine zabezpečil voľnosť plavby po veľkých riekach, hlavných dopravných tepnách kontinentu, zabezpečujúcich navyše spojenie vnútrozemia s morom.
Antoniov syn a nástupca Francisco Solano López však mal aj dobyvateľské plány. Paraguaj sa snažil pretvoriť na militaristický štát podľa pruského vzoru, ktorý by zjednotil väčšinu kontinentu.
Najprv sa rozhodol získať priamy prístup k moru. V novembri 1864 preto vyhlásil vojnu Brazílii. Keďže Argentína odmietla Lópezov mimoriadne arogantný list, v ktorom žiadal o voľný prechod svojich vojsk cez argentínske územie, napadol v marci 1865 aj ju.
Lópezovi sa nechcene podaril zázrak. Dokázal prinútiť zúrivých protivníkov Brazíliu a Argentínu k uzavretiu spojenectva, do ktorého pribrali aj Uruguaj. Vznikla Trojdohoda, proti ktorej Paraguaj nemohol uspieť.
Jedinou šancou krajiny by bolo opevniť sa na svojom ťažko prístupnom území a protivníkov postupne vyčerpať. López sa však stále pokúšal o výpady na územie nepriateľa, ktoré sa aj vďaka jeho neschopnosti pravidelne končili porážkami paraguajských vojsk.
Vojna sa z hľadiska Paraguaja stále viac menila v agóniu. Ukončila ju až Lópezova smrť v bitke pri Cerro Corá 1. marca 1870.
Krajina zaplatila za jeho ambície obrovskú cenu. Stratila dve tretiny územia a niekoľko rokov bolo otázne, či vôbec zostane samostatným štátom. Paraguaj tiež stratil dve tretiny obyvateľov a až 90 percent mužov. Rozdeleniu Paraguaja zabránilo iba obnovené nepriateľstvo medzi Argentínou a Brazíliou.
Krajina si svoje územné straty čiastočne kompenzovala v ďalšom konflikte, pre zmenu s Bolíviou. Oba štáty vybojovali v rokoch 1932 až 1935 takzvanú vojnu o Gran Chaco. Paraguaj v nej získal dve tretiny spornej oblasti s rozlohou asi 250-tisíc štvorcových kilometrov, bohatej na nerastné suroviny vrátane ropy. Práve pre ňu sa vojna občas interpretuje ako boj v zastúpení medzi americkým koncernom Standart Oil, podporujúcim Bolíviu a britským Royal Dutch Shell na strane Paraguaja.
Mužská populácia Paraguaja však opäť značne preriedla. Krajina dosiahla počet obyvateľov, aký mala v roku 1865, opäť až po druhej svetovej vojne.
Latinská Amerika sa v každom prípade nepoučila. Poslednou regulárnou vojnou medzi jej štátmi bol konflikt medzi Ekvádorom a Peru v roku 1995. Bojovali o niekoľko desiatok kilometrov hranice v ťažko prístupnej džungli na strmých svahoch pohoria Condor, ležiacich až za koncom sveta.
