Bola to osada, ktorú na mesto povýšila ctižiadostivosť jednej cisárovnej. A ctižiadostivosť pomáhala mestu prekonávať jedno storočie za druhým. Jeho obyvatelia si zvykli na blahobyt a nikdy sa ho nevzdali, či už to bol stredovek alebo priemyselná revolúcia. Prežili Francúzov, Prusov, Nemeckú ríšu i bombardovanie spojencov počas II. svetovej vojny. A od rímskych čias si vraj zachovali výrok: Kto nevidel Kolín, nevie čo je Nemecko. Kolín nad Rýnom založil cisár Claudius presne pred 1955 rokmi.
Na začiatku nebol nikto bezvýznamnejší než rímsky cisár Gaius Julius Ceasar. Ten sa v roku 58 pred naším letopočtom rozhodol dobyť celú Galíciu. Vojenskú výpravu viedol cez Porýnie, kde vtedy žil keltsko-germánsky kmeň Eburónov. Tí sa najprv podvolili, ale neskôr proti Ceasarovi povstali a zabili asi deväťtisíc jeho mužov. Ceasar bol zúrivý a vrátil sa s desiatimi légiami. Eburónov vymazal z histórie. Porýnie ostalo po tejto trestnej výprave takmer vyľudnené.
Zmeniť sa to rozhodol v roku 38 pred naším letopočtom Marcus Vipsanius Agrippa, miestodržiteľ celej Galície. Začal s výstavbou toho, čomu sa dnes hovorí infraštruktúra: vyklčovali lesy, budovali cesty a pevnosti. Na rímske vojsko to ale bolo príliš. Potrebovali ľudí, ktorí by miesto ďalej zveľaďovali a bránili. Našli ich na druhej strane rieky Rýn. Boli to Rímu naklonení Ubieri. Osada pomenovaná ako Oppidum Ubiorum sa rýchlo rozrastala. Tu sa v roku 15 nášho letopočtu narodila vnučka Marcusa Vipsaniusa Agrippu a neskoršia cisárovná Julia Agrippina mladšia, na ktorú dodnes Kolínčania s vďakou spomínajú.
Agrippinu vydali do Ríma už ako 13-ročnú. Prežila svojich dvoch zámožných manželov i vyhnanstvo, aby sa z nej v 24 rokoch stala bohatá, atraktívna a ctižiadostivá vdova, ktorá sa vydala za svojho strýka cisára Claudia. Práve pre túto svadbu museli dokonca zmeniť rímske manželské zákony.
Ako cisárovná požadovala Julia pre seba adekvátne mocenské postavenie. Aby demonštrovala svoju moc, žiadala od manžela, aby jej rodnú osadu povýšil na rímske mesto. Stalo sa a mesto dostalo názov Colonia Claudia Ara Agrippinensium. Ešte dlho po zániku Rímskej ríše sa mu hovorilo Agrippinenser. Meno Colonia, dnešný Kolín, sa presadilo až v 9. storočí.
Nové mesto prežívalo hospodársky rozmach. Okrem miestnych sa tu začali usídľovať aj Rimania z najrozličnejších vrstiev: penzionovaní vojaci, obchodníci, úradníci, dôstojníci. Okolo mesta postavili osem metrov vysoký a takmer tri metre hrubý múr, ktorý mal odradiť nepriateľských Germánov od útoku a zároveň demonštrovať moc rímskeho impéria. Vydržal až do stredoveku. Za jeho múrmi sa budovali kúpele, divadlá, chrámy, ale aj kanalizácia, či vodovod. Miestni si rýchlo zvykli na prepych, ktorý Kolínu nebol nikdy cudzí.
Od 12. do 15. storočia to bolo najľudnatejšie a najmajetnejšie mesto v nemecky hovoriacom priestore. Plné obchodníkov, pútnikov i zvedavcov. Neskôr pribudli učenci prvej mestskej univerzity, ktorú obyvatelia mesta založili v roku 1388.
Rozmach ale vystriedal úpadok a s hospodárskym leskom strácalo mesto postupne aj svoju moc. V roku 1794 obsadili mesto francúzske jednotky a Kolín prišiel o titul svätý, ktorý popri Jeruzaleme, Byzancii a Ríme mohol nosiť od 12. storočia. Znovuzrodenie prišlo v čase priemyselnej revolúcie. Vďaka premyslenej komunálnej politike odolalo Prusom a neskôr Nemeckej ríši a zažívalo rozmach, ktorý trvá dodnes.
Kolín sa dokázal pozviechať aj po druhej svetovej vojne. Bombardéry spojencov vtedy zničili 90 percent mesta a počet obyvateľov klesol z 800-tisíc na 40-tisíc.
Dnes Kolín uspokojí všetkých. Milovníkom umenia ponúka desiatky múzeí a stovku galérií, turistom Gotickú katedrálu - Dóm, ktorú stavali 632 rokov, obchodníkom svetoznáme veľtrhy a mladým "každý deň jednu party". Aspoň to tvrdí reportáž v ekonomickom týždenníku, ktorý Kolín nad Rýnom korunoval na mesto Singles. Žijú tu ľudia všetkých farieb a presvedčení. Žijú a nechajú žiť. Cisárovná Julia Agrippina by bola so svojím mestom spokojná.
