"Páni, šetrite francúzskou krvou," povedal na smrť chorý René Descartes štokholmským lekárom, ktorí sa mu práve chystali otvoriť žilu. Posledné Descartove slová po tomto úkone patrili jeho duši: "Je čas sa rozísť." Demonštroval tak svoje presvedčenie, že človek je zložený z dvoch nezávislých častí, smrteľného tela a nesmrteľnej duše. Tá jeho bola naozaj nesmrteľná. Francúzsky filozof, matematik a prírodovedec, pokladaný za prvého systematického mysliteľa novoveku, zomrel na zápal pľúc pred 355 rokmi, 11. februára 1650. Mal 54 rokov.
Na skone Reného Descarta, ktorého väčšina z nás pozná podľa jeho optimistického výroku "Myslím, teda som", mala svoj podiel aj švédska kráľovná Kristína. Táto mocná a vzdelaná, ale nestála žena ho pozvala na svoj dvor, aby ju vyučoval vedám a filozofii. Najskôr mu nevenovala pozornosť, potom mu však umožnila, aby ju vzdelával trikrát do týždňa. Určila však veľmi nezvyčajný čas, od piatej ráno. Teplomilný Francúz s nie práve pevným zdravím pri ceste na jednu z ranných kráľovských lekcií prechladol.
Zrejme malou útechou pre francúzskeho mysliteľa mohlo byť, že kráľovná si ponechala jeho hlavu. Vraj si ju dala na pracovný stôl, aby ju mala neustále na očiach (alebo aby myslela za ňu?).
Cirkev uznávaného filozofa síce neprenasledovala, po jeho smrti však dlho bránila v publikovaní jeho prác. Pritom Descartes sa snažil byť pre náboženstvo užitočný a vo svojich spisoch dokazoval existenciu Boha.
V roku 1628 odišiel Descartes do protestantského Holandska. Aj keď nevieme presne prečo, zrejme tam očakával väčšiu slobodu bádania. Možno predsa len mal s Bohom nejaké vnútorné problémy. Možno dokonca bol proti svojej vlastnej vôli materialistom.
Správam o procese s Galileom (1633) neunikol ani v Holandsku. Vydesili ho natoľko, že takmer spálil všetky svoje spisy. Podľa vlastných slov si nevedel predstaviť, že "Galileo, Talian a pápežov obľúbenec, mohol byť vyhlásený za zločinca len preto, že chcel ustanoviť pohyb Zeme".
Pre obavy z hnevu cirkvi Descartes zoškrtal svoj spis Svet (Le Monde). Bola to prvá kniha rozsiahleho projektu, časťami ktorého sú slávna Rozprava o metóde a nemenej slávne Princípy filozofie.
Descartes, hľadajúci matematicky presnú cestu od pochybností k istote, žil v Európe, ničenej náboženskou neznášanlivosťou a tridsaťročnou vojnou (1618 - 1648). Sám do nej síce akosi mimochodom krátko po ukončení štúdií v Poitiers zasiahol (podľa nepotvrdených dobových zdrojov bojoval na strane žoldnierov aj na Bielej hore), vojenský život ho však neoslovil. Na to, aby sa snažil po svojom vysvetliť beh sveta a života, armádu nepotreboval.
Už pred emigráciou do Holandska Descartes pilne pracoval. Vymyslel novú algebraickú symboliku, vytvoril základy analytickej geometrie a objavil zákon lomu svetla. Ako prvý začal zapisovať známe matematické veličiny písmenami a, b, c..., a neznáme veličiny x, y, z. Odlíšil záporné čísla znamienkom mínus od kladných, začal písať mocniny tak, ako ich poznáme dnes.
V Holandsku pracoval na teórii pohybu, priestoru a zrážok telies, študoval tvary šošoviek, fyziológiu oka, meteorológiu, anatómiu. Predbehol svojich súčasníkov v pochopení mechanizmov tela, snažil sa prepojiť dva svety, ktoré dovtedy zostávali oddelené: svet fyzikálny a svet živej prírody.
Bol presvedčený, že vedomie a telo, aj keď sú nezávislé, vzájomne sa ovplyvňujú. Uvažoval o súvislostiach vzťahu človeka a stroja, čím inšpiroval dnešných tvorcov mysliacich robotov a počítačov.
Descartov redukcionizmus (rozklad zložitých vecí na najjednoduchšie prvky, ktoré sú ešte pre ľudskú intuíciu pochopiteľné) sa časom dostal do paľby kritiky tých, ktorí túžia po spojení všetkých vied, aj tých, ktorým je tŕňom v oku celá moderná veda. Bez redukcionizmu by naozaj neexistovala ani fyzika, ani biológia, ani informatika v tej podobe, v akej ju poznáme dnes. To, že sa dnes jednotlivé vedy tak veľmi od seba vzdialili, však určite nie je problém, ktorý splodil Descartes.
Jedna z jeho obľúbených myšlienok bola: "Snažiť sa zvíťaziť radšej nad sebou ako nad šťastenou, radšej meniť svoje túžby než poriadok sveta a zvykať si na presvedčenie, že nič nie je tak úplne v našej moci okrem našich myšlienok."
Autor: MICHAL AČ
