FOTO - ARCHÍV
Svet v týchto dňoch spomína na Winstona Churchilla, podľa Britov najvýznamnejšiu osobnosť 20. storočia. Od jeho smrti uplynulo 40 rokov. V ten istý deň, ale o sedemdesiat rokov skôr, skonal iný Churchill. Jeho otec Randolph. Významná osobnosť konzervatívnej strany, komplikovaný a nie veľmi obľúbený človek. Randolph svojmu synovi priveľmi nedôveroval, čo Winstona trápilo a nosil tento pocit dlho v sebe. Od smrti lorda Randolpha Churchilla uplynulo včera 110 rokov. Bez neho by svet nikdy nespoznal Winstona takého, akým bol.
"Od žiadneho z učiteľov či pedagógov, ktorí ťa postupne vyučovali, som ani raz nedostal skutočne priaznivú správu o výsledkoch tvojej práce. Vždy si v triede zaostával a nikdy si sa nezlepšil... Láskavo si zapamätaj, že ak tvoje správanie a konanie v Sandhurste bude rovnaké ako v predchádzajúcich ústavoch, kde sa do teba márne snažili vtĺcť aspoň nejaké vzdelanie, tak voči tebe prestanem pociťovať akúkoľvek povinnosť."
Zle naladený lord Randolph takto napísal Winstonovi v roku 1893. Mal pocit, že syn sa fláka a nič z neho nebude. Je pravda, že Winston sa v škole nepretrhol, možno aj preto, že bol v mnohom po otcovi. Na Oxford sa Randolph dostal so značnými problémami a pred štúdiom uprednostňoval spoločenský život a šport. Syn aj otec najviac milovali jazdu na koni.
List plný pochybností Winstona ranil, ale aj motivoval. Počas zvyšku života chcel otcovi dokázať, že sa mýli, keď mu nedôveruje. Pociťoval to aj dávno po jeho smrti.
Lord Randolph bol mladším synom siedmeho vojvodu Marlborougha. Jedna z najvplyvnejších rodín v krajine mala sídlo v Blenheime a množstvo pozemkov. Randolph ako mladší syn však nebol dedičom. Peniaze mu v roku 1874 prinieslo až manželstvo s Američankou Jennie Jeromeovou.
Šľachticov vtedy často zachraňovali neurodzené, ale bohaté dcérky z Nového sveta, ktorých veno dovolilo manželom pokračovať v nákladnom životnom štýle. Luxusný byt v Londýne, večierky, poľovačky, dostihy, hazardné hry a vydržiavanie si drahých mileniek. Presne takto to vyzeralo aj v rodine Randolpha Churchilla, ktorý bol nestriedmosťou v Londýne dobre známy. Ani jeho manželka nebola svätica.
Mal 25 rokov, keď sa oženil, dostal sa do parlamentu, narodil sa mu aj syn Winston - vraj predčasne. Nebola to však pravda. Winston prišiel na svet sedem a pol mesiaca po sobáši, bol však riadne donosený.
V parlamente sa lord Randolph preslávil ctižiadostivosťou. Konzervatívci vtedy boli v opozícii a neúnavný Randolph a jeho spojenci dostali prezývku "štvrtá strana", hoci okrem obštrukcií a nevyberanej kritiky liberálnej vlády nemali žiaden program. Stranu prebudili. Lord Randolph sa viac ako zásadovosťou riadil svojimi záujmami. Vôbec sa mu napríklad nepozdával návrh rozšíriť volebné právo. Názor zmenil, až keď bolo jasné, že bude potrebovať hlasy nových voličov.
Manželstvo, v ktorom on aj Jennie trávili viac času s milencami než spolu, nerozviedli len preto, že by to ohrozilo ich spoločenské a politické postavenie. Ďalej žili na vysokej nohe, stále zadlžení. Deti, o ktoré sa staralo služobníctvo, videli zriedka.
Randolph sa od roku 1882 stále častejšie liečil na syfilis, čo boli drastické kúry. Nakazil sa zrejme niekoľko týždňov po narodení Winstona od komornej v rodinnom sídle v Blenheime, píše Clive Ponting v biografii Winstona Churchilla.
Z jeho otca sa stával stále väčší grobian, uvedomoval si, že jeho život bude pravdepodobne krátky. O to viac sa snažil v politike. V roku 1886 bol už lídrom konzervatívcov v Dolnej snemovni a stal sa ministrom financií. Keď v decembri toho roku podal demisiu, mala prísť jeho najlepšia hodina. Predpokladal, že tak rozbije vládu, zostaví novú a stane sa ministerským predsedom. Opak bol pravda - neobľúbeného Randolpha Churchilla nikto nepodporil a predseda vlády lord Salisbury demisiu s radosťou prijal. Stratil aj miesto lídra Dolnej snemovne.
Zatrpknutý poslanec sa vrhol na dostihy a hazardné hry, čo sa skončilo obrovskými dlhmi. Zvyšok života ho trápili bolesti, v parlamente zabúdal o čom hovorí a stále viac času trávil v zahraničí. Mal len 45 rokov, keď zomrel vo veľkých bolestiach. O tom, ako na to zareagoval Winston, nie je nič známe.
Z Winstona sa však stával s pribúdajúcim časom stále väčší otcov obdivovateľ. Začal študovať jeho prejavy a rozhodol sa pre politiku, od ktorej ho Randolph odrádzal. Štyri roky písal jeho biografiu, ktorá vyšla v roku 1906. Winston Churchill v tisícstranovom diele svojho otca nekriticky predstavil ako veľkú osobnosť britskej politiky.
