Thurn und Taxis zaviedli poštu do celej Európy, dali názov taxíkom a dnes sú medzi najbohatšími ľuďmi planéty. Poštový systém v Európe vznikol pred 500 rokmi. Franz von Taxis získal 18. januára 1505 od cisára Maximiliána I. právo zabezpečiť poštové spojenie medzi vtedajšími európskymi dvormi Habsburgovcov - Svätou ríšou rímskou národa nemeckého, Španielskom a Holandskom.
Dvadsaťročný Albert II., ktorý stojí na čele známej nemeckej šľachtickej rodiny Thurn und Taxis, je s majetkom 2,1 miliardy dolárov najmladším na zozname miliardárov planéty časopisu Forbes. Slávu a rozprávkové bohatstvo Thurn Taxisovcom priniesli poštové služby.
Taxisovcov poveril poštovými službami cisár Maximilián I. Taxisovci sa úlohy ujali nečakane dobre a v krátkom čase vytvorili rozsiahlu sieť poštových liniek po celej Európe.
Poštové služby, tak ako ich poznáme dnes, pred 500 rokmi neexistovali. Poslíčkov či kuriérov vysielali len panovníci, a to len vtedy, keď to potrebovali. Panovníkov kuriér sám doručil list až k adresátovi, pričom kráľovský dekrét mu zaručoval ochranu a pohostinnosť poddaných.
Pošta Taxisovcov rozosielanie listov a dokumentov ponúkala ako nepretržitú službu. Mestá boli prepojené presne určenými poštovými trasami, na ktorých boli vo vzdialenostiach 15 až 30 kilometrov rozostavené stanice. Poštári chodili v pravidelných intervaloch len k najbližšej poštovej stanici. Zásielky prevzal ďalší doručovateľ, kone sa prepriahli. Na vtedajšie možnosti to bol efektívny, rýchly a vysoko ziskový spôsob doručovania.
Taxisovci pochádzali zo severného Talianska z obce Bergamo ležiacej pod horou Monte Tasso, podľa ktorej mala rodina aj meno de Tasso, čo v preklade znamená jazvečík. Časom, keď začali slúžiť pre Habsburgovcov, si meno ponemčili na Taxis a jazvečík sa stal súčasťou ich erbu. V 16. storočí pribudlo k ich menu priezvisko Thurn.
Poštovú sieť postupne rozšírili do ďalších miest - v roku 1506 do Viedne a Bruselu. O desať rokov neskôr pribudli aj talianske mestá Rím, Verona a Neapol. Do Čiech prišli v roku 1526 a na územie Slovenska v roku 1552.
Už v 16. storočí zamestnávali v Európe 20 000 poštárov, ktorí doručovali nielen listy, dokumenty, ale aj noviny, časopisy a prepravovali dokonca aj osoby - odtiaľ názov taxi. V čase vrcholného úspechu mali monopol na poštové služby od Baltického mora až po Gibraltár.
S rozvojom obchodu začali čoraz častejšie služby rodiny využívať aj obchodníci a podnikatelia a Taxisovci boli stále menej závislí od panovníka. Krédo Taxisovcov bolo Perpetua - Fide (Nepretržite a verne) - služby boli nepretržité a vždy boli verní panovníkovi, ktorému slúžili. Táto vlastnosť im zakrátko priniesla nielen slávu, šľachtické tituly, ale aj majetok.
Už v roku 1512 získala rodina šľachtický titul a v roku 1624 grófsky titul. Najvyšší titul dosiahol gróf Eugen Alexander Taxis, ktorému cisár Leopold I. v roku 1695 udelil titul kniežaťa a rodina získala do dedičného léna titul ríšskeho generálneho poštmajstra. V polovici 18. storočia Ferdinand Thurn Taxis získal hlas v ríšskej rade a s ním aj rozsiahly kaštieľ St. Emmeram v nemeckom Regensburgu, v ktorom sídlia dodnes.
V 19. storočí sa priestor na podnikanie Taxisovcov zužoval, keď sa poštové služby stali vecou vznikajúcich národných štátov. Siete sa popretŕhali aj pre vojny. V roku 1867, po prusko-rakúskej vojne, Taxisovci predali svoj súkromný poštový systém pruskému kráľovi, ale nevyšli z toho v žiadnom prípade zle. Ich majetok sa niekoľkonásobne zvýšil.
Aj keď sa rodina stáročiami rozrastala, všetky jej vetvy boli podriadené kniežacej správe v Regensburgu, a to preto, aby sa rodový majetok nedelil.
Dnes Thurn und Taxisovci patria medzi európsky uznávaný šľachtický rod a najbohatších ľudí planéty. Z niekdajšej poštovej slávy rodine dnes ostala len symbolická výsada, že môže niektoré služby nemeckej pošty využívať zadarmo.
