Parkinsonovu chorobu má aj slávny boxer Muhammad Ali. FOTO - REUTERS
Parkinsonovu chorobu má pápež, trpí ňou azda najlepší boxer všetkých čias Muhammad Ali aj vynikajúci herec Michael J. Fox. Patrí k najznámejším a najobávanejším strašiakom pokročilého veku. Vedci v celom svete o nej každý mesiac napíšu desiatky článkov. Hľadajú jej príčiny, snažia sa zlepšiť liečbu, rozmýšľajú, ako by sa jej dalo predísť. Táto choroba je svojím spôsobom slávna. Muž, ktorého meno nesie, však počas svojho života slávny nebol. V archívoch sa nezachovala jediná jeho podobizeň. James Parkinson zomrel v Londýne pred 180 rokmi, 21. decembra 1824.
"V Anglicku sa narodil a v Anglicku vyrástol. Angličania však naňho zabudli, a zabudol naňho aj celý svet," napísal jeden americký lekár v roku 1912, teda 95 rokov po tom, čo Parkinson publikoval svoju originálnu prácu o "trasľavej obrne", kde presne opísal jej príznaky.
Dôvod, prečo londýnsky lekár nezožal zaslúžené ocenenia už počas svojho života, bol prostý. Rovnako ako Nemec Alzheimer sa zaoberal chorobou, ktorá postihuje najmä starších ľudí. Tých vtedy žilo oveľa menej ako dnes. A okrem toho Parkinson "svoju" chorobu opísal akosi mimochodom, v záplave iných aktivít, medicíne na hony vzdialených.
Narodil sa v roku 1755 v rodine lekárnika a chirurga. Keď mal dvadsaťdeväť rokov, sám sa stal chirurgom. Po francúzskej revolúcii bol horlivým propagátorom jej myšlienok. Žiadal zlepšenie podmienok života duševne chorých a chudobných ľudí. Pod pseudonymom Starý Hubert písal do novín články, v ktorých volal po radikálnych sociálnych reformách.
V roku 1794 sa dokonca zaplietol do údajného pokusu o atentát na kráľa Juraja III. a musel vypovedať pod prísahou pred utajeným súdom. Našťastie preňho však vtedajšia anglická justícia zrejme mala črty dnešnej slovenskej, a tak sa na incident podozrivo rýchlo zabudlo.
Okrem politiky a svojej ženy Mary (mal s ňou šesť detí) Parkinson miloval geológiu a paleontológiu. S deťmi a priateľmi rád chodieval na výlety, pri ktorých zbierali a skúmali skameneliny rastlín a zvierat. Pretože však pri ich štúdiu narážali na nedostatok odbornej literatúry, Parkinson sa rozhodol, že tento nedostatok napraví. Písal o geológii a paleontológii a vôbec to neboli práce amatéra. V roku 1822 ako prvý použil názov Megalosaurus pri opise čeľuste neznámej fosílie, nájdenej v 17. storočí v jurských usadeninách v grófstve Oxfordshire.
Zanechal výraznú stopu aj v geológii. Od konca 18. storočia sa stretával s vtedajšími známymi anglickými vedcami (sir Humhprey Davy, vynálezca bezpečnej baníckej lampy, Arthur Aikin, chemik, mineralóg a botanik). Tí spolu s ďalšími v roku 1807 založili Londýnsku geologickú spoločnosť, ktorá má dnes 9-tisíc členov.
Vráťme sa však k chorobe, ktorá môže nepríjemne prekvapiť každého z nás. Jej začiatky sú často nenápadné (zvýšená únava, kŕče, ťažké končatiny, zhoršená chôdza); ľudia aj lekári si ich môžu pomýliť s menej zákernými chorobami. Vzniká poškodením neurónových okruhov, ktoré riadia automatické pohyby, svalové napätie a koordináciu pohybov.
Jej presné príčiny nepoznáme. Okrem genetických daností, ktoré však majú na svedomí iba malé percento prípadov, sa čoraz viac hovorí o zhubnej kombinácii niekoľkých druhov pesticídov, používaných na poliach pri hubení škodcov. Do lúštenia tejto záhady sa nedávno zapojil aj kalifornský guvernér Schwarzenegger, ktorý podporil založenie najväčšieho registra parkinsonikov na svete.
Napriek pokroku v terapii sa Parkinsonova choroba stále ráta medzi nevyliečiteľné. Radikálne budúce riešenie možno naozaj spočíva v náhrade chýbajúcich neurónov metódou liečebného klonovania. Cirkev, napriek pápežovej chorobe, sa k tejto možnosti stavia jednoznačne odmietavo. James Parkinson, súdiac z toho, ako veľmi mal rád všetko nové, by ju však nepochybne podporil.
Autor: MICHAL AČ
