FOTO- ARCHÍV
V lete roku 1817 sa trinásťročný Benjamin Disraeli stal anglikánom. Vďačil za to svojmu otcovi Isaacovi, ktorý sa tak rozhádal s londýnskou synagógou Bevis Marks, že ho nechal pokrstiť. Aby totálne rozzúril židovskú obec urobil to, keď mal chlapec 13 rokov - teda vtedy, keď židovskí chlapci prvýkrát verejne čítajú Tóru v synagóge. Krstom navyše synovi umožnil vstúpiť do politiky. Židia v Británii sa totiž až do roku 1858 nemohli uchádzať o miesto poslanca. Disraeli to dotiahol až na ministerského predsedu. Bol najobľúbenejším premiérom kráľovnej Viktórie, nekritickým obdivovateľom rodiny Rothchildovcov a napriek krstu pyšným Židom. "Kým vaši predkovia, ctení džentlmeni, boli divosi na neznámom ostrove, moji boli kňazmi v Šalamúnovom chráme," povedal v jednej z parlamentných rozpráv. Ľudia ho pre jeho nadutosť a nadradenosť nemali príliš radi, rešpektovali však jeho literárny a politický talent. Benjamim Disraeli, lord Beanconsfield, sa narodil pred 200 rokmi.
Celý život sa obliekal ako dandy. Nosil zelené nohavice zo zamatu a kanárikovožltú vestu. Vyštudoval právo a ako dvadsaťročný skrachoval na špekuláciách s akciami juhoafrických baní. Hoci sa neskôr výhodne oženil, dlhy splácal až do stredného veku.
V roku 1825 zakladá denník The Representative, ale po niekoľkých mesiacoch ohlási bankrot. Vrhne sa na literatúru ako jeho otec. Satirický román, v ktorom zosmiešnil svojho spoločníka Vivien Grey, je trhák. Rovnako ako všetky ďalšie.
Peniaze Disraeli nepoužije na splatenie dlhov, ale na cestu po Oriente. Je okúzlený Jeruzalemom a židovskými obchodníkmi v Sýrii. Z ciest si okrem inšpirácií pre romány o židovských supermanoch, priniesol aj pohlavnú chorobu. Neliečil sa a nikdy nemal deti.
V roku 1831 sa rozhodol, že pôjde do politiky. Niekoľkokrát mu to nevyšlo. Poslancom Dolnej snemovne za toryovcov (konzervatívcov) sa stal v roku 1837. Jeho prvá reč bola fiasko: vypískali ho. Vtedy si povedal, že im ešte ukáže. Podarilo sa mu to hneď v druhej reči a odvtedy ho považovali za majstrovského rečníka.
Šarmantným prejavom si získal aj srdce veľmi bohatej, o 12 rokov staršej vdovy pani Lewisovej. Klebetilo sa, že si ju zobral len pre peniaze. Pravdou však je, že spolu žili viac ako tridsať rokov a jej smrť ho skutočne zlomila. Nedá sa však vylúčiť ani to, že ho trápilo, že celý jej majetok pripadol jej pokrvným príbuzným.
Keď sa v roku 1841 stal premiérom konzervatívec Robert Peel, Disraeli sa ponúkol do jeho vlády. Peel ho odmietol, a to nemal urobiť. Od toho momentu sa Disraeli rozhodol znepríjemňovať mu život. Spojil sa so skupinou mladých aristokratov Nové Anglicko a kritizoval Peela, kde sa dalo. O päť rokov neskôr sa postaral o jeho pád a začal hovoriť o novom konzervativizme.
Do vlády sa dostal počas vlády premiéra lorda Derbyho. Derby zostavoval tri vlády a Disraeli vždy držal kľúče od štátnej pokladnice. V roku 1868 sa konečne stal predsedom vlády. Ale len na necelý rok: voľby vyhrali liberáli a premiérom sa stal William Gladstone.
Súboj týchto dvoch mužov o moc poznačil britskú politiku ako máločo predtým. Disraelimu sa podarila veľká vec, Gladstonovi ukradol tému. Ako vodca konzervatívnej opozície navrhol reformu volebného zákona a rozšíril volebné právo pre 2 milióny britských mužov, zväčša robotníkov.
Rok 1874 sa stal rokom triumfálneho víťazstva konzervatívcov vo voľbách. Už ako 70-ročný a vážne chorý Disraeli sa stáva druhý raz premiérom. Jeho vláda presadila niekoľko zákonov zlepšujúcich postavenie robotníkov a odborov.
Úspechy zaznamenal aj v zahraničnej politike. Rovnako ako kráľovná Viktória bol presvedčený, že Británia by mala byť najmocnejšou krajinou sveta. Viktóriu naviedol, aby prijala titul kráľovnej Indie a za pomoci Rothchildovcov získal pre Britániu významný balík akcií spoločnosti spravujúcej Suezský prieplav.
Na Berlínskom kongrese vybojoval pre Britániu Cyprus a výrazne obmedzil vplyv Ruska na Balkáne.
V roku 1876 mu kráľovná udelila šľachtický titul. O štyri roky neskôr voľby vyhral Gladstone, Disraeli ohlásil odchod z politiky a v roku 1881 zomrel.
