FOTO - ARCHÍV
Keď železná lady Margaret Thatcherová podpísala v Pekingu s čínskym premiérom Čao C'-jangom spoločnú deklaráciu o odovzdaní Hongkongu pod čínsku správu, považovala to za jeden z najväčších úspechov svojej zahraničnej politiky. Po komplikovaných rokovaniach spečatila britská ministerská predsedníčka dohodu o malej "perle Orientu" v roku 1984. V nedeľu odvtedy uplynie 20 rokov.
Z dohody vyplývalo, že Hongkong sa stane v roku 1997 zvláštnou oblasťou pod správou Číny. Zaručila tiež na ďalších 50 rokov zachovanie hospodárskeho a politického systému, ktorý v Hongkongu zaviedol Londýn.
Po 156 rokoch britskej nadvlády 1. júla 1997 vystriedal guvernéra zastupujúceho kráľovnú Alžbetu II. hongkonský predstaviteľ schválený Čínou. V oslavujúcom Pekingu rachotili ohňostroje, v Hongkongu vládla pri sťahovaní britskej vlajky stiesnená atmosféra plná neistoty.
Čína po prevzatí Hongkong rešpektovala ako slobodný prístav a medzinárodné finančné centrum, od ktorého Peking nemá právo vymáhať dane. Horšie to bolo so zachovávaním demokratických princípov - hneď po prevzatí moci Čína zrušila všetky volené orgány miestnej správy a 25 zákonov a nariadení o občianskych právach a slobodách.
Thatcherová už v roku 1991 vyslovila pochybnosti o dokumente, ktorý o Hongkongu podpísala a povedala, že sa cíti vinná za jeho nedokonalosť. Takáto sebakritika bola pre ňu netypická, v prípade nedodržiavania ľudských práv sa jej obavy ukázali ako oprávnené. Jej ďalšia predpoveď, že po hospodárskych úspechoch Čína otvorí dvere aj demokracii, sa ešte nevyplnila.
Británia získala územie Hongkongu v 19. storočí a postupne z prístavu spravila miesto, kde sa darilo finančníkom, bankám, agentom s nehnuteľnosťami, priemyslu, aj preslávenej miestnej mafii - triádam.
Prvé časti vtedy neobývaného územia obsadili Briti v roku 1841 v priebehu prvej anglicko-čínskej ópiovej vojny. Po druhej ópiovej vojne si Briti v roku 1860 pripojili k ostrovu Hongkong aj polostrov Kchou-lun a v roku 1898 im Čína zmluvne prenajala na 99 rokov okolité ostrovy.
Hongkong ako britská kolónia predstavoval pre Čínu symbol poníženia tisícročnej civilizácie západnými barbarmi. Čína zmluvy uzavreté s Britmi v 19. storočí označovala za neplatné, pretože ich uzatvorila pod nátlakom.
Prvý formálny nárok na Hongkong vzniesla Čína pred Organizáciou Spojených národov v roku 1972. Priame britsko-čínske rozhovory sa začali v júli 1983 v Pekingu. K dohode viedlo mnoho stretnutí. Čína od začiatku trvala na čínskej zvrchovanosti nad celým územím, zatiaľ čo Veľká Británia sa snažila zachovať zvrchovanosť aspoň nad Hongkongom.
Zvíťazila čínska koncepcia, ktorá dohodu po prevzatí moci vo viacerých prípadoch interpretovala v neprospech demokratických zásad.
Navrátenie Hongkongu bolo srdcovou záležitosťou otca čínskych trhových reforiem Teng Siao-pchinga. Hneď po uzatvorení dohody o odovzdaní sa Čína v Hongkongu začala silno ekonomicky presadzovať.
Staršia hongkonská generácia návrat pod čínsku správu skôr vítala, mladší ľudia sa skôr obávali. Čo znamenajú slová čínskych predstaviteľov, že "hongkonský ľud bude mať úplnú slobodu prejavu, ale všetky slobody musia rešpektovať rámec platných zákonov"?
Veľké zdesenie v Hongkongu zavládlo v lete 1989, keď čínska armáda na pekinskom námestí Nebeského pokoja krvavo potlačila študentské prodemokratické hnutie. Len v tom roku opustilo Hongkong 42-tisíc ľudí a silná emigračná vlna spôsobená obavami z čínskej nadvlády pokračovala až do roku 1997. Čao C'-jang, ktorý podpisoval zmluvu o navrátení Hongkongu, ešte aj dnes sedí v domácom väzení za to, že prejavil sympatie k študentom.
Ani Briti si neželali, aby sa Hongkong oslaboval únikom kvalitných mozgov, vládnych úradníkov a bohatých ľudí. Rozhodli sa preto udeliť britské pasy 50-tisíc kľúčovým osobám zo štátneho a súkromného sektoru a ich rodinným príslušníkom v snahe presvedčiť ich, aby s takouto istotou vo vrecku v Hongkongu zostali.
Udelenie pasov nahnevalo Číňanov, a keď v Hongkongu od roku 1992 začal britský guvernér Chris Patten zavádzať demokratické reformy, Peking protestoval pravidelne. Briti chceli - hoci až na poslednú chvíľu - položiť v Hongkongu demokratické základy. Patten navrhol a v roku 1995 zorganizoval prvé aj posledné demokratické voľby do miestneho parlamentu.
Aký je Hongkong dnes? Hospodársky úspešný, bohatý, ale aj neslobodný, s parlamentom, ktorý z väčšej časti dosadzuje priamo Peking.
