FOTO - EICENTRUM
"Máme elektrinu. Len niekedy, ale aspoň to. Niekedy nám dokonca tečie voda. Kanalizácia nefunguje. Ale otvorili niekoľko kaderníctiev a nedávno začali fungovať mobilné telefóny. Zle, ale predsa. A nedávno zaviedli internet. Ide pomaly, ale ide." Madina (28) takto odpovedá na otázku, čo sa za posledných desať rokov v čečenskom hlavnom meste Groznyj zmenilo k lepšiemu. Práve pred desiatimi rokmi tam vypukla vojna. Dohadov a mýtov o pozadí najkrvavejšej vojny konca minulého storočia, ktorá sa preliala do súčasného storočia, je však viac ako overených skutočností. Jediná istota je, že na vojnu, ktorej koniec nikto nevidí, si všetci zvykli.
Oficiálne rusko-čečenská vojna vypukla skoro ráno, 11. decembra 1994. Vtedajší prezident Ruskej federácie Boris Jeľcin vydal pamätný výnos O opatreniach na zaistenie zákonnosti, poriadku a verejnej bezpečnosti na území Čečenskej republiky. Poriadok a bezpečnosť začala v teréne zavádzať ruská armáda.
Vtedajší ruský minister obrany generál Pavel Gračov povzbudzoval svojich vojakov s úsmevom: "Obsadíme Groznyj za jednu noc s jedným výsadkárskym plukom." Svojich podriadených samozrejme riadil z Moskvy, a tak nemohol vidieť to, čo už vtedy oni tušili: že Groznyj budú obsadzovať až do jari roku 1995, potom ho stratia a v roku 1996 budú musieť potupne z Čečenska odtiahnuť. A zase sa tam s tankmi a bombardérmi na jeseň 1999 vrátia.
Gračov je stále na slobode, hoci vstúpi do histórie ako jeden z najväčších vojnových zločincov, ktorý pochoval nielen tisícky nepriateľov, ale aj svojich vojakov. Všetko pre úplnú neschopnosť, tuposť a profesionálnu negramotnosť. V Rusku majú učebnice pre adeptov vojenského umenia, kde sú opisované najzaujímavejšie bitky čečenskej vojny. Vojenskí experti sa snažia žiakov poučiť z chýb, ktoré urobili ich predchodcovia. Gerilová vojna má špecifiká a Rusko by ju po desiatich rokoch boja malo ovládať najlepšie na svete.
Jeľcinov prezidentský výnos z decembra 1994 sa stále nedarí splniť. Vtedy to bol len jeden list papiera. Dnes predstavuje tragické rozhodnutie nezodpovedných politikov a asi 200-tisíc ľudských životov, ktoré si vojna vyžiadala. Oficiálne údaje o mŕtvych a ranených však neexistujú.
Sú to vojenské tajomstvá hoci väčšina obetí boli civilisti. Odhady o padlých ruských vojakoch sa podľa organizácie Memorial a hnutia Matky vojakov pohybujú okolo 25-tisíc. Tento údaj sa však denne mení.
Groznyj je opäť obsadený Rusmi, ale v horách vládnu partizáni podporovaní veľkou časťou miestneho obyvateľstva. Ruské letectvo bombarduje obce, partizáni vyhadzujú do povetria vojenské kolóny.
Podľa údajov ruskej Federálnej bezpečnostnej služby je v Čečensku asi 2500 partizánskych základní s podzemnými tunelmi a skladmi zbraní, chodbami dlhými desiatky metrov, dokonalým systémom zásobovania a spojenia. Čečensko má rozlohu 17-tisíc kilometrov štvorcových. Základne partizánov by tak mali byť takmer na každom kroku.
Podľa rovnakého zdroja kontroluje najslávnejší čečenský veliteľ Šamil Basajev 1500 až 13-tisíc mužov. Moskva sa desať rokov neúspešne snaží ustanoviť v Čečensku schopnú špionážnu sieť, a tak tieto údaje nemusia byť presné. Pravdivejší asi bude ten, podľa ktorého je 30 percent čečenských policajtov, čo slúži promoskovskej čečenskej vláde zapojených do partizánskeho hnutia. Cez deň sa tvária, že obnovujú ruské zákony, v noci vyhadzujú do povetria ruské vojenské stanovištia.
Ruský prezident Vladimir Putin v roku 2000 sľúbil, že Čečensko donúti k mieru akýmkoľvek spôsobom. Vyskúšal už všetko, čo ho naučila KGB. Ale čečenskí separatisti neustále prenikajú do Ruska, obsadzujú divadlá a školy a vyhadzujú do povetria lietadlá. Putin odpovedá rovnako, uplynulých desať rokov ho nepoučilo. Necháva unášať čečenských civilistov, vraždiť ich a mučiť, alebo zatvárať do väzenia bez súdu.
Putin nazýva súčasný stav v Čečensku normalizáciou, prechodom k mierovému životu a je rád, že sa o spôsoboch, ktoré používa, už dávno nepíše na prvých stránkach svetovej tlače. Desať rokov unaví aj najhúževnatejších novinárov. Tým skôr, že od roku 2001 majú vstup do Čečenska predstavitelia médií bez sprievodu ruských komisárov prísne zakázaný.
Autor: agentúra Epicentrum pre SME
