V druhej polovici 19. storočia si Afriku, "svetadiel vymyslený Prozreteľnosťou, aby slúžil britskému ministerstvu zahraničných vecí," podmaňovali európske krajiny. Šampiónom sa stal Cecil Rhodes, ktorý britskej korune priniesol takmer jeden milión štvorcových míľ. Oficiálne zostávali Briti pri kolonizácii Afriky bokom a spoliehali sa na činorodých podnikateľov a dobrodruhov Rhodesových kvalít. Ten územia zabezpečoval prostredníctvom svojej Juhoafrickej britskej spoločnosti. Najznámejšia sa stala kolónia, ktorá dostala jeho meno - Rhodézia. Dnes ju poznáme ako Zimbabwe. Zajtra uplynie 115 rokov odvtedy, čo nad Rhodesovou kolóniou zaviala britská zástava.
V čom spočívala podstata britského impéria? V úžasnom sebavedomí a drzosti správať sa v cudzom dome ako vo vlastnom, píše historik Brian Moynahan. A Rhodes sa v Afrike, do ktorej sa ako sedemnásťročný presťahoval, aby uľavil svojim slabým pľúcam od sychravého počasia, skutočne ako doma cítil. A nielen tam.
Chcel, aby Britom patril celý svet - "a tiež Mesiac, ako som o tom často premýšľal". Rhodes podporoval nespravodlivé rasové zákony v južnej Afrike a bol presvedčený o nadradenosti belochov. Snažil sa kontrolovať každého a všetko, sebecky pre seba nahrabal, aby potom po sebe zanechal veľkorysé dedičstvo.
Syn vikára z Hertfordshiru spravil v južnej Afrike kariéru. V priebehu desiatich rokov sa z juhoafrickej farmy prepracoval na kráľa diamantových baní. Rýchlo pochopil, že úrodu pozbierajú iní. On sa zameral na zber diamantov, hoci sa spočiatku domnieval, že ide len o dočasnú módu a mladí muži budú zakrátko pri výbere snubných prsteňov uprednostňovať iné kamene.
Upozornil na seba, keď do Afriky prepravil najvýkonnejšiu pumpu, ktorá umožňovala ťažiť aj v období silných dažďov. V období sucha vraj vyrábala zmrzlinu. Ovládol bane v okolí Kimberley a popritom stihol získať titul z Oxfordu a poslanecké miesto v Kapskom parlamente.
Keď mal 35 rokov, ovládal 90 percent svetového obchodu s diamantami prostredníctvom spoločnosti De Beers. Jednoducho si kúpil všetkých "fossickerov" - čo bol starý anglický výraz pre ľudí s pochybnou povesťou, ktorí hľadali zlato a drahokamy. Do šeku uviedol najvyššiu sumu, aká bola dovtedy vypísaná - "iba" 5 388 658 libier.
Bol idealistom, na nočnom stolíku mal Marca Aurélia a zároveň neľútostným biznismanom, ktorý sa riadil princípom "každý človek má svoju cenu".
Sníval ďalej. Naplánoval výhradne britskú železničnú trať z Kapského Mesta do Káhiry.
Pri získavaní územia sa zameral na oblasť, ktorú ovládal matabelský kráľ Lobengula. Pôvodní obyvatelia si tam stavali dediny z blata a palmových listov. Belošská palebná sila mu umožnila získať kontrolu nad obrovským územím, ktoré sa rozkladalo od Limpopa k Zambezi. Tak vznikla kolónia pomenovaná po ňom. Južná Rodézia sa zhoduje s územím dnešného Zimbabwe, Severnú poznáme ako Zambiu.
Ovládala ju Britská juhoafrická spoločnosť. Mala vlastnú políciu, železnicu a pracovné skupiny, ktoré stavali cesty.
Rhodes sa správal ako koloniálny monarcha. V krajine však budoval infraštruktúru - na rozdiel od Belgičanov, ktorí kolónie využívali len na ťažbu surovín. Pomáhal rozvoju prosperujúcich fariem a inštitúcií, ktoré fungovali, kým sa v Zimbabwe nedostal k moci Robert Mugabe.
V roku 1890 Rhodes ovládal už aj prosperujúce Kapsko. Stal sa jedným z najväčších boháčov a najvplyvnejších ľudí na svete, radil sa medzi dôverníkov kráľovnej Viktórie a nemeckého cisára Wilhelma.
Jeho vždy chatrné zdravie sa potom zhoršovalo a on sa obával, že sa mu nepodarí získať nadvládu nad celou južnou Afrikou. Svoje miesto tam mal vtedy oranžský slobodný štát a republika Transvaal, v ktorej boli zlaté bane. Ovládali ich Búri.
Rhodes sa pokúsil vyvolať s Búrmi konflikt, ale uponáhľal to a jeho puč v Pretórii sa skončil fiaskom. Londýn ho prinútil vzdať sa funkcie premiéra Kapska a on venoval väčšinu času svojej milovanej Rodézii.
Búrskych vojen sa však dožil a prežil v roku 1899 aj štvormesačné obliehanie Kimberley, pri ktorom organizoval obranu mesta a zdvíhal obrancom morálku. Jeho zdraviu to neprospelo.
Zomrel v roku 1902 neďaleko Kapského Mesta. Mal len 49 rokov. V testamente odkázal väčšinu majetku svojej alma mater, Oxfordu. Univerzita udeľuje Rhodesovo štipendium dodnes. Pomohlo aj mladému americkému študentovi Billovi Clintonovi. Paradoxne sa americkým prezidentom neskôr stal aj vďaka veľkej popularite medzi Afroameričanmi.
