|
FOTO - ARCHÍV |
Ale prišiel nečakaný palácový prevrat a stal sa vládcom. Nemal však šťastie na ženy. Jeho štvrtá manželka Agrippina sa rozhodla, že ukončí jeho život. Dala mu pripraviť jedlo z otrávených húb. Následkom jedu podľahol presne pred 1950 rokmi - 13. októbra v roku 54 zomrel Claudius.
Narodil sa v roku 10 pred naším letopočtom. Bol vnukom sestry cisára Augusta. Sudičky pri kolíske mu neboli veľmi naklonené. V detstve ho postihla obrna. Jej následkom kríval a pri reči sa zajakával. V starovekom Ríme sa tieto poruchy pokladali nielen za telesné defekty, ale aj za príznaky mentálnej choroby. Jeho rodina ho považovala za idiota, ktorého treba navždy utajiť pred zrakom verejnosti.
Mladého Claudia preto nikto neučil vojenským zručnostiam. Jeho hlavnou životnou náplňou bolo čítanie. Stal sa z neho učenec.
Pretoriánska cisárska garda však nebola spokojná s vládou jeho synovca Caligulu. Po troch rokoch panovania mali po krk jeho šialenstiev. Rozhodli sa s ním skoncovať a v januári roku 41 ho zavraždili v cisárskom paláci. Traduje sa, že za oponou našli skrývajúceho sa päťdesiatnika trasúceho sa od strachu. Keď sa o ňom dozvedeli, že je členom vládnucej dynastie, vyhlásili ho za prvého muža Ríma.
Senátori sa síce pokúsili vybrať za cisára niekoho zo svojich radov, narazili však na odpor armády. Claudius bol prvým vládcom Ríma vyvoleným cisárskou gardou. Ukázalo sa, že Augustova funkcia prvého občana nemá oporu v zákonoch, ktoré na tento účel prijal. Skutočným garantom cisárovej moci boli vojenské sily. Od Claudiovej voľby boli dni každého imperátora, proti ktorému sa postavila armáda, spočítané.
Claudius sa počas celej vlády mohol na svojich vojakov spoľahnúť. Senátu však na rozdiel od armády príliš nedôveroval. Funkcie vo svojej administratíve prideľoval zvyčajne oslobodeným gréckym otrokom. Nevôľu senátorov vzbudzovalo aj to, že medzi nich často dosadzoval ľudí z Galie, čo bol dovtedy v Ríme nevídaný jav. Mnohokrát nad nimi osobne vykonával úlohu sudcu. Odsudzoval ich za vymyslené delikty, 35 členov senátu dal popraviť.
V roku 43 nadviazal na Ceaserove výpravy do Británie, ostrov dobyl a definitívne pripojil k ríši. Neskôr obsadil aj Mauretániu v severnej Afrike, z ktorej vytvoril dve nové rímske provincie. Myslel však aj na obyvateľov Ríma, pre ktorých dal vybudovať nový akvadukt. Medzi ľudom bol populárny vďaka zákonom, ktoré ochraňovali chorých otrokov.
Slabinou nekompromisného politika boli ženy. Svoju tretiu manželku Messalinu zbožňoval, tá však jeho city vôbec neopätovala. Zo všetkého najradšej sa oddávala bujarým zábavám, na ktorých jej robili spoločnosť muži rôzneho pôvodu, často aj palácoví otroci. V roku 48 sa Rímom šírili zvesti, že plánuje s jedným zo svojich milencov Claudia zosadiť a sama sa chopiť vlády. To už bolo veľa aj na cisára. Prikázal gardám Messalinu aj s milencom zavraždiť.
Bez ženy Claudius vydržal rok. Mnoho významných rímskych rodín sa snažilo vydať svoje dcéry za cisára. Na prekvapenie všetkých sa však Claudius rozhodol pre svoju neter Agrippinu, sestru pokleslého Caligulu. Získala nad ním okamžite veľký vplyv.
Pre novú manželku odstavil na vedľajšiu koľaj svojho syna z predchádzajúceho manželstva Britannica. Nástupcom ustanovil verejne už v roku 51 Agrippinho syna Nera, hoci bol mladší ako Britannicus a mal iba trinásť rokov. Na potvrdenie tohto rozhodnutia ho v roku 53 oženil so svojou dcérou Octaviou.
Agrippina bola spokojná. To, čo chcela, jej už Claudius splnil. Viac ho nepotrebovala, rozhodla sa skoncovať s ním.
V októbri 54 mu pripravila jedlo z otrávených húb. Keď ho cisár zjedol, začal sa v bolestiach zvíjať na dlážke. Po chvíli sa však zdalo, že otrava prestáva účinkovať. Agrippina bola aj na takúto možnosť pripravená. Na svoju stranu získala aj Claudiovho osobného lekára, ktorý mu vložil do úst pero napustené jedom.
Claudius bol vzdelaný muž a úspešný vládca. História si ho však bude pamätať aj ako muža podliehajúceho manželkám. Nedokázal ani predvídať, aké zlo môže pre ríšu znamenať vláda nezrelého mladíka, ktorého uprednostnil pred svojím vlastným synom.
