FOTO - ARCHÍV
Odyseus objavil cestu domov, Krištof Kolumbus cestu do Ameriky a Karl Baedeker cestovateľský biznis. Pred poldruha storočím preň existovali všetky podmienky - dostatočne široká zámožná vrstva Európanov a dopravné prostriedky. Medzi kontinentmi premávali lode podľa cestovného poriadku a všetky dôležité mestá na kontinente spájala železnica. Po objaviteľských, diplomatických a obchodných cestách sa mohlo začať cestovanie, pri ktorom cieľom bola cesta sama. Baedeker na tieto účely vymyslel bedeker. Pred 145 rokmi Karl Baedeker zomrel.
Karl Baedeker bol synom kníhtlačiara a miloval cestovanie. Narodil sa v Essene a svoje prvé cesty podnikal v údolí Rýna. Riadil sa tým, že skutočný pôžitok z cesty môže mať len peší turista.
Nie je príliš známe, kedy a ako Karlovi Baedekerovi prišlo na um spojiť dve osudové okolnosti svojho života - tlačenie kníh a cestovateľskú vášeň. Známa je však história prvého bedekra.
V roku 1827 Baedeker založil vydavateľstvo a tlačil v ňom učebnice a vojenské a historické publikácie. Oveľa dôležitejšie bolo, keď kúpil konkurenčné vydavateľstvo a s ním aj práva na knihu profesora J. A. Kleina Cesta po Rýne - príručka pre cestovateľov, ktorí majú naponáhlo. Táto kniha vytvorila základy pre prvý bedeker, ale sama ním ešte nebola.
Kleinovu knihu vydal s mapou a podrobnou vkladačkou o miestnych obchodoch, hostincoch a pamätihodnostiach, no odkázal autorovi, že na skutočnú príručku je to ešte málo.
Keď profesor Klein zomrel, vydal Baedeker jeho knihu znovu, o polovicu ju však rozšíril. Prvý bedeker bol na svete. A napokon prvý bedeker s dodnes typickými vlastnosťami - červeným obalom, systematickým triedením, prehľadnou štruktúrou a presnými informáciami - vyšiel v roku 1939, v treťom vydaní pôvodnej Kleinovej Cesty po Rýne.
Baedeker sa sám vydával na cesty a písal o všetkom, čo sa mohlo cestovateľovi hodiť. Vedľa opisu historických budov, umeleckých pozoruhodností prinášal praktické informácie o cenách, ubytovaní, doprave či formalitách. "Králi a vlády sa môžu mýliť, ale nie Baedeker," bol jeho slogan.
Netrvalo dlho a Baedeker vymyslel systém hodnotenia miest, ktoré sa oplatí vidieť. V Príručke pre cestovateľa naprieč Nemeckom a Rakúskom z roku 1846 prvýkrát použil "bedekrove hviezdičky". Ich maximálny počet bol tri, no Baedeker neudeľoval viac ako dve. Mimochodom, o 96 rokov neskôr sa vo fašistickom Nemecku rozhodlo, že "trojhviezdičkové" miesta v Británii budú cieľom nemeckých bombardérov. V tom čase v Anglicku vzniklo spojenie "bedekrove nálety".
Po smrti Karla Baedekera si vydavateľstvo muselo počkať na ďalší impulz 13 rokov. Vtedy ho začal riadiť Karlov tretí syn Fritz. Firmu presťahoval do Lipska, podstatne rozšíril ponuku a do otcových farbistých a náladových opisov zaviedol profesionalitu a systém. Vytvoril "bedekrov štýl".
Do 1. svetovej vojny už v zozname vydaných bedekrov boli krajiny ako India, Severná Amerika či Palestína a vydavateľstvo si získalo celosvetové meno. Značka, na rozdiel od vydavateľstva, pretrvala dodnes.
Počas 2. svetovej vojny budovu vydavateľstva úplne zničili. Po vojne firma spravila niekoľko pokusov o oživenie, no sama to už nedokázala. Spojila sily s nemeckým vydavateľom Mairs Geographishen Verlag, ktoré stavilo na rýchlo rastúci automobilizmus. Vlastnilo cestné mapy a na získanie vodcovstva na trhu kartografie jej už chýbal len skúsený sprievodca ako bedeker.
Baedeker je súčasťou Mairsu dodnes. Medzičasom sa podstatne rozšírila jeho konkurencia. Na pultoch sú hneď vedľa "pravých" Baedekrov aj bedekre Marco Polo, Lonely Planet, Polyglot, Freytag&Berndt alebo Rough Guides.
