"Bolo počuť nárek žien, plač detí a výkriky mužov. Niektorí sa báli smrti tak veľmi, že sa modlili, aby prišla. Mnohí sa upínali k bohom, ale ešte viac bolo tých, čo boli presvedčení, že bohov už niet a táto noc je poslednou nocou sveta." Očitý svedok Plínius Mladší takto opísal po rokoch katastrofu Pompejí. Výbuch blízkej sopky Vezuv pochoval toto mesto pod vrstvu lávy a vulkanického kamenia. Zo zemského povrchu zmizli aj menšie mestá Herkulaneum a prístav Stabiae. Stalo sa to pred 1925 rokmi, 24. augusta 79 nášho letopočtu.
Už v časoch Rímskej ríše bola oblasť pri Neapolskom zálive známa svojou krásou a vľúdnym podnebím. Bohatí Rimania si v Pompejach, asi dvadsať kilometrov od Neapolu, stavali letné vily. 20-tisícové Pompeje prosperovali z obchodu s vínom, olivovým olejom a rybami. Preslávili sa výrobou mlynských kameňov, parfumov a oblečenia. Medzi obyvateľmi boli bohatí vlastníci pôdy, obchodníci, remeselníci a umelci. Vezuv prinášal úrodnú pôdu, vďaka ktorej sa obilie rodilo tri razy do roka. Nakoniec však priniesol mestu skazu.
Výbuch z roku 79 nebol prvou pohromou Pompejí. Sedemnásť rokov predtým zasiahlo mesto zemetrasenie, ktoré zničilo veľa stavieb. Mnohé z nich ešte rekonštruovali. Otrasy pôdy neboli výnimočné, obyvatelia boli na ne zvyknutí. Keď sa zem znovu zatriasla 20. augusta, nikto nevedel, akú katastrofu predznamenáva.
Skaza sa začala 24. augusta popoludní. Na oblohe sa objavil obrovský nezvyčajný oblak. Vychádzal z vrcholu Vezuvu a postupne sa rozvetvoval. Plínius ho opísal ako oblak v tvare borovice. Úplne zatienil slnko, takže nastalo šero. Bol to sopečný dym, ktorý prinášal úlomky vulkanických hornín a popol. Dážď padal niekoľko hodín. Keďže vietor fúkal zo severovýchodu, dopadal smerom na juhozápad na Pompeje. Neapol bol ušetrený.
Sopečný dážď ešte skazu miest nespôsobil. Za obeť mu padlo niekoľko striech. Medzi ľuďmi sa šírila panika, ale nikto netušil, že ešte len príde k výbuchu, ktorý vyvrhne na zemský povrch magmu z útrob sopky. Záchranu hľadali tam, kde sa cítili najbezpečnejšie - vo svojich domovoch. Dnes už máme aj dôkazy o tom, že mnohí sa po pokuse o útek do svojich príbytkov vrátili.
Definitívne zničenie prišlo krátko po polnoci. V záverečnej fáze už sopka strácala energiu, a tak namiesto chrlenia kameňov do vzduchu sa láva vyliala von. Lavína horúceho kamenia a roztavených hornín sa zosúvala po svahoch Vezuvu rýchlosťou približne 100 kilometrov za hodinu. Po štyroch minútach zasiahla Herkulaneum na úpätí hory. Obyvatelia utiekli na blízku pláž, kde plánovali prečkať noc. Zadusil ich horúci vzduch naplnený sírou.
V Pompejách sa láva zastavila na severnom múre mestských hradieb. Ten však dlho neodolal, lávy bolo po chvíli toľko, že sa preliala cez hradby a mesto pochovala. Vnútri hradieb zomrelo asi 2-tisíc ľudí, ďalšie tisíce zahynuli pri zúfalom pokuse o útek. Spolu s dvoma menšími mestami pochoval Vezuv približne 16-tisíc obyvateľov ríše.
Plínius Mladší opísal vo svojich listoch historikovi Tacitovi činy svojho strýka, rímskeho spisovateľa Plínia Staršieho. Ten bol úradníkom a veliteľom flotily v blízkej Misene. Popoludní 24. augusta sa vydal loďou na pomoc ohrozeným mestám. Flotila stihla odviezť z Pompejí množstvo ľudí. Plínia priviedli okolnosti do Stabií. Tu plánoval nalodiť niekoľko občanov. Pri schádzaní do prístavu si chránili hlavy pred sopečným dažďom vankúšmi. Na mori sa však už vtedy vzdúvali obrovské vlny - plavba bola nemožná. Vrátili sa do mesta. Plínius chcel ľudí upokojiť, preto si prvý ľahol spať v nádeji, že do rána sa všetko skončí. V noci ich však všetkých našla smrť.
Katastrofa bola darom pre archeológov. Láva mesto dokonale zakonzervovala, takže sa takmer kompletne zachovalo v stave z roku 79. Odhaľovanie Pompejí sa začalo už v 16. storočí, systematický výskum od roku 1806. Pred svetom sa tak opäť zjavili paláce s nádhernými freskami, chrámy, amfiteáter pre 20-tisíc divákov, obchody, ulice a námestia. Mesto malo prepracovaný akvadukt, pitná voda prichádzala do fontán a mestskému patriciátu aj priamo do jeho palácov. Našli sa aj odtlačky ľudských tiel zrkadliace posledné okamihy života niektorých obyvateľov. Pompeje sú dnes zrejme najnavštevovanejšou archeologickou lokalitou na svete.
