predlohy sa toho až toľko nevie. Ian Fleming, muž ktorý stvoril jeden z najväčších popkultúrnych fenoménov 20. storočia, zomrel presne pred štyridsiatimi rokmi, 12. augusta 1964.
"Volám sa Bond. James Bond." Týmito slovami sa zvyčajne predstavuje slávna postava Iana Fleminga.
Skutočný človek menom James Bond naozaj existoval. Bol to však britský vedec, ktorý sledoval život vtákov v Karibiku. Visačku 007, ktorá agenta Bonda oprávňuje zabíjať, si zase Fleming vypožičal z histórie - pod rovnakým číslom bol údajne vedený istý špión kráľovnej Alžbety I. Osudy svojho slávneho hrdinu však mohol spriadať na základe vlastného životopisu. S trochou irónie možno povedať, že v bondovskej sérii zrecykloval takmer všetko, čo sám zažil.
Narodil sa v zámožnej britskej rodine v roku 1908. Dedo bol bankárom, otec plukovníkom a rodinné tradície skĺbil práve on. Študoval na vojenskej akadémii, potom niekoľko mesiacov strávil vo Švajčiarsku a v Mníchove, kde sa naučil hovoriť plynule po francúzsky, nemecky a dokonca aj po rusky. Po návrate do Anglicka niekoľko rokov pracoval pre agentúru Reuters, no krátko pred druhou svetovou vojnou si z novinárskej stoličky presadol do lukratívneho kresla bankového makléra.
V blížiacej sa hrozbe, ktorú pre európske krajiny predstavovalo rozpínajúce sa hitlerovské Nemecko, sa armáde bystrý mladík dobrodružnej povahy veľmi hodil. Vybral si ho admirál John Godfrey a naverboval ho do tajnej služby "mariňákov". Fleming sa však nevzdal miesta v banke a stále tam trávil dopoludnia, vojne naplno venoval len zvyšok dňa.
Ťažko povedať, či armáda tak zle platila, alebo išlo o zachovanie maximálnej diskrétnosti v atmosfére hroziacej nemeckej invázie. V každom prípade talentovaný vojak čoskoro získal hodnosť fregatného kapitána a poslali ho na výcvik do jedného z najlepších špionážnych stredísk pri kanadskom jazere Ontário.
Do vojnových udalostí sa zapojil založením malého špionážneho komanda, ktorému sa po tvrdej príprave podarilo dosiahnuť významný úspech. V novembri 1942 sa potajomky vylodilo na pobreží Afriky a vďaka ukradnutým plánom obrany Sicílie zo štábu nepriateľa stálo následné vylodenie Spojencov na ostrove menej strát na životoch i materiálu. Misie komanda boli tajné, takže toto je len jedna z mála akcií, ktoré presiakli na verejnosť.
Po skončení druhej svetovej vojny údernú jednotku rozpustili, čo akciechtivý Fleming niesol dosť ťažko. Vrátil sa k žurnalistike, aby sa ako vedúci zahraničného oddelenia novín Kemsley Newspapers mohol presťahovať na Jamajku, kde si postavil vilu s názvom Goldeneye. Práve tam svoje zážitky zapriahol do služieb fantázie. Zrodila sa literárna postava charizmatického agenta bojujúceho s rôznymi nástrahami zla po celom svete.
V roku 1952 sa James Bond prvýkrát objavil na verejnosti. Casino Royale, príbeh na pokračovanie v novinách, dostal podobu rovnomennej knihy, ktorá sa, podobne ako neskôr jedenásť ďalších s rovnakou hlavnou postavou, stala bestselerom.
O desať rokov neskôr vznikla prvá filmová bondovka Dr. No. Geniálny nápad dať titulnú úlohu Seanovi Connerymu (neskôr hral ešte v piatich ďalších dieloch) spravil z Jamesa Bonda úspešnú značku, ktorá funguje dodnes, a z jej autora milionára. Mimochodom, keď vznikol životopisný film o Flemingovi, hlavnú úlohu si v ňom strihol, hádajte kto? Connery.
O masovej popularite bondovských príbehov najlepšie svedčí fakt, že do roku 1964 sa ich len v knižnej podobe predalo vyše tridsať miliónov kusov. V lete toho istého roku však Flemingova nepravidelná životospráva v kombinácii s intenzívnym fajčením skončila ťažkým infarktom. Zomrel však štýlovo, pri korektúrach poslednej bondovky Muž so zlatou zbraňou.
"Môj príspevok k umeniu písania trilerov bol pokusom o totálnu stimuláciu čitateľa všetkými možnými spôsobmi," napísal krátko predtým, ako Jamesa Bonda nechal žiť vlastným životom.
