"Zahučte Vy lesy Šumavské i Krkonošské šumem velebným i dále po všem světě slovanském široširém rozneste věst žalostnou, že národu našemu lkáti jest nad rakví velikého Jana Evangelisty Purkyně, jednoho z nejvýtečnějších synů jeho!" Takto oznámil český časopis Světozor smrť prírodovedca a národného buditeľa Jana Evangelistu Purkyně. Purkyně zomrel pred 135 rokmi - 28. júla 1869. Jeho sláva bola vraj taká, že keď mu jeho kolegovia chceli poslať list, stačilo napísať: J. E. Purkyně, Európa.
Ešte dva roky pred smrťou učil na pražskej univerzite a stále mal ducha mladíka. Od vtedajších rakúskych úradov si možno aj preto vyslúžil prezývku Nepolepšiteľný starý muž.
Bol často pod policajným dohľadom, pretože si občas nedával pozor na jazyk. Po jednom verejnom prejave, prednesenom v roku 1852 v češtine zažil tvrdé policajné vyšetrovanie. V časoch Bachovho absolutizmu ani významní vedci nemohli rozprávať takou rečou, akou by chceli.
Purkyně, jeden čas dokonca aj poslanec Českého snemu (1861 - 66), však nevstúpil do dejín ako politik. Práca v laboratóriu ho priťahovala oveľa viac. Stal sa azda najvšestrannejším prírodovedcom svojej doby, najmä zdatným a novátorským experimentátorom. Bol členom všetkých vtedajších významných vedeckých inštitúcií vrátane najslávnejšej - londýnskej Kráľovskej spoločnosti.
Študoval mozog, preto sa určitý typ neurónov v mozočku volá Purkyněho bunky. Zaujímala ho činnosť srdca, a tak doteraz fyziológovia poznajú Purkyněho vlákna v srdcovej svalovine. Zaoberal sa embryológiou, nuž zárodočná časť vtáčieho vajíčka doteraz obsahuje Purkyněho váčok (neskôr sa ukázalo, že práve tento výskum bol prvým dôkazom, že živočíšna bunka má svoje jadro).
A Purkyněho obrazce? To je obraz ciev, ktoré prebiehajú v sietnici oka a za určitých okolností ich možno vidieť. Purkyněho fenomém zasa objasňuje zrakový klam, Purkyněho zákon závrate vysvetľuje, prečo je sídlom tejto nemilej udalosti hlava (napriek tomu, že tu sa mýlil, urobil kus priekopníckej práce).
Nebál sa nielen polície, ale mal dosť odvahy sám vyskúšať narkotické účinky ópia alebo kombinované účinky rôznych drog podaných krátko za sebou. Je považovaný za zakladateľa daktyloskopie.
Práve Purkyně spolu s nemeckým prírodovedcom Theodorom Schwannom prvý pochopil kľúčovú úlohu bunky v organizme ako najmenšej čiastočky, schopnej samostatného života. Český profesor na univerzite v pruskom Breslau (dnešnom poľskom Vroclave) so svojimi žiakmi od roku 1832 zhromaždil toľko nových vedomostí a podrobností o mikroskopickej stavbe tkanív živočíchov ako nik pred ním. V rokoch 1836 - 37 preskúmal bunky v mozgu a mieche stavovcov, opísal ich jadro a výbežky (práve to sú tie Purkyněho bunky).
Všetko prebiehalo v jeho vlastnom byte, z ktorého urobil fyziologické laboratórium. Možno práve v horúčkovitej práci hľadal útechu po tom, čo zažil veľkú bolesť: v roku 1832 zomreli na choleru dve jeho dcéry Hanka a Rozárka. O dva roky neskôr podľahla cholere aj jeho milovaná manželka Júlie, v tom istom roku zomrela aj jeho matka.
Dvoch synov vychovával sám a chcel z nich mať vedcov. Emanuel nakoniec skončil ako profesor v provinčnej lesníckej škole, Karel, napriek otcovej výchove a napriek jeho výslovnej nevôli, začal maľovať. Stal sa z neho významný český realistický maliar, diela ktorého sú dnes veľmi cenené.
V roku 1839 sa mohol Purkyně aj so svojimi študentmi konečne presťahovať do univerzitného fyziologického ústavu, ktorý vznikol najmä vďaka jeho úsiliu. Bol to vôbec prvý takýto ústav v strednej Európe.
Český "vševed" teda poznal bunku lepšie ako ktokoľvek z jeho súčasníkov. Pri rýchlosti a mnohostrannosti svojej práce nemal toľko síl, aby vytvoril aj novú bunkovú teóriu, aj keď sa o to pokúšal. Prvenstvo v jej sformulovaní od roku 1839 patrí Schwannovi.
Boli to však spoločne Schwann aj Purkyně, ktorí začali dlhú cestu prieniku do vzrušujúceho sveta bunky. Tá dnes pokračuje v laboratóriách najlepších svetových univerzít a v hlavách najinvenčnejších svetových vedcov. Genetici už dokázali zmapovať jadro bunky, prečítať jej dedičnú informáciu a nájsť prvé záchytné body pri liečbe rakoviny alebo najhorších mentálnych ochorení.
Napriek tomu veda tajomstvo bunky ešte neodhalila. Možno čaká, až sa narodí nový Purkyně.
Autor: MICHAL AČ
