FOTO - ARCHÍV
V júli 1799 našli pri oprave múrov pevnosti el-Rašíd (Francúzmi nazývanej Rosetta) - 48 kilometrov od egyptskej Alexandrie - čiernu kamennú dosku s tromi nápismi. Obsahovala staroegyptský text v hieroglyfickom a démotickom písme a jeho grécky preklad. Spolu s dlhoročným úsilím francúzskeho vedca Champolliona otvorila bránu k tajomstvám egyptského staroveku - pomohla rozlúštiť hieroglyfické písmo. Od nálezu uplynulo 205 rokov.
Pri zrode modernej egyptológie stáli traja muži. Jeden vojak (generál a neskôr cisár) - Napoleon Bonaparte, jeden maliar a zberateľ - Dominique Vivant Denon a jeden filológ - Jean Francois Champollion.
Napoleon sa na výprave do Eygpta obklopil okrem vojakov i vedcami a maliarmi, ktorí dokumentovali výpravu. Keď sa jeho armáda dávala na pochod, velil vraj: "Somáre a vedci do stredu." Chrániť expedíciu sa naozaj oplatilo - okrem iného objavila Rosettskú dosku.
Tabuľa z čierneho čadiča je vysoká 114 cm, široká 71 cm a pochádza z obdobia vlády Ptolemaia V. Epifana z roku 196 pred naším letopočtom. Ide vlastne o "kópiu" dekrétu, ktorým synoda zahrnula panovníka poctami v 9. roku jeho panovania.
V tom čase bola už úradným jazykom v Egypte gréčtina a práve presný preklad jazyka "staviteľov pyramíd" do nám známeho jazyka umožnil porozumieť ich písmu. Porovnanie zápisov v troch písmach mohlo o egyptskom staroveku povedať oveľa viac než pyramídy a archeologické nálezy.
Egyptské obrázkové písmo bolo síce známe, ale pre súčasníka koncom 18. a začiatkom 19. storočia nečitateľné. Hoci sa znaky opakovali, mnohí vedci tvrdili, že nejde o písmo, ale naozaj len o kresby.
Prvé kroky pri lúštení urobil lekár a fyzik Thomas Young. Zistil, ako vyzerajú zápisy mien "Ptolemaios" a "Bereniké", ale hieroglyfy sa nedali čítať ako vývojovo novšie démotické písmo. Odolávali akýmkoľvek pokusom o rozlúštenie, samotný tisícročný jazyk zasa prežíval len vo svojej najpokročilejšej forme - v koptčine.
Pre poznanie staroveku urobila Napoleonova expedícia skutočné zázraky, najväčší sa však podaril Champollionovi. Už v detstve vraj pri návštevách egyptských zbierok v múzeu o hieroglyfoch budúci vedec povedal: "Ja to prečítam o niekoľko rokov. Keď budem veľký." Výrok zaznamenal jeho učiteľ. Po viac než dvadsaťročnom úsilí mŕtve písmená (kresby a znaky) prehovorili a Champollion správnosť svojho výroku potvrdil.
Zázračné dieťa lingvistiky dospelo k záveru, že hieroglyfy nie sú len idiografickými znakmi, ale majú aj inú funkciu. Pochopil, že Egypťania niekde znak používali ako symbol pre slovo a niekde znak znamenal hlásku či skupinu hlások. Kľúčom k riešeniu boli známe mená kráľov, v texte umiestnené do typických kartuší.
Ani iní bádatelia nelenili, Champollionova vytrvalosť a talent však ostatných predčili. Rozlúštil písmo ako celok, nielen jednotlivé znaky. Keď išiel v bádaní nesprávnym smerom, do denníka si zapísal: "Táto možnosť je vyskúšaná a vyčerpaná. Nemusím sa k nej vracať." Potom pokračoval inou cestou. Práca ho natoľko vyčerpala, že obhajobu svojej teórie musel zveriť priateľovi, ale slovo z detstva dodržal. Pri svojej výprave do Egypta už hieroglyfické nápisy plynulo čítal.
Rosettská doska obsahuje dovedna 166 rozličných znakov. Napriek tomu, že je poškodená práve v časti s hieroglyfmi, text pomohol Champollionovi začať so zostavovaním celej egyptskej abecedy, gramatiky a slovníka v hieroglyfickom písme. Ich vydania sa však vedec nedožil. Zomrel na suchoty z nesmierneho vyčerpania. V diele pokračovali jeho žiaci a egyptológia sa stala vedným odborom.
Doska neostala vo Francúzsku, jej osud tiež ovplyvnili dejiny. Po prehranej námornej bitke pri Abukíre ju museli Francúzi odovzdať Angličanom. Nedostala sa teda do Louvru, ale v roku 1802 putovala do Londýna, kde je dodnes v Britskom múzeu.
Egypťania dosku považujú za súčasť národného bohatstva a chceli by ju získať späť. Zberateľstvo z 19. storočia by sa dnes hodnotilo ako krádež, medzinárodné právo však vtedajšie nálezy už chráni ako majetok ich dnešných držiteľov. Krajina, kde doska vznikla, sa zrejme bude musieť navždy uspokojiť s kópiou či krátkodobými pobytmi "Rosetty" v Egypte, keď sa doska aspoň na čas vráti "domov".
Champollion nikdy originál dosky nevidel - študoval kópiu, ktorú zhotovili kresliči.
