Komická postavička s modrými očami a žltými nohami oblečená v námorníckej košeli so štyrmi gombíkmi sa prvýkrát objavila v kinách v kreslenom filme Chytrá malá sliepka 9. júna 1934, presne pred sedemdesiatimi rokmi. Vzápätí z nej kresliar Carl Barks, ktorý začal pracovať pre spoločnosť Disney, urobil kultového hrdinu niekoľkých generácií, ktorého príbehy obišli už takmer celý svet.
"Oh, yeah?", "Nothin to it!" či "Oh, boy, oh boy, oh boy!" to sú v origináli, päťdesiat rokov bravúrne stvárňovanom iba hlasom jediného človeka, typické reakcie nezameniteľnej figúrky, ktorú dnes pozná celý svet ako Káčera Donalda. Typické vlastnosti jej vtlačil už spomínaný Carl Barks, ktorý Donalda pre Disneyho kreslil v rokoch 1935 až 1942.
Smoliarsky káčer s labilnou nervovou sústavou musí neustále bojovať so sokom Gustavom, jeho strýko má síce peňazí na niekoľko životov, ale nemieni sa o ne s nikým deliť (s vlastnou rodinou už vôbec nie), jeho podarení synovcovia ho dokážu prinútiť urobiť najhlúpejšie veci a sused mu pravidelne tiež dokáže poriadne spestriť život.
"Vždy som sa cítil byť podobným smoliarom ako Donald - obeť najrôznejších okolností. Vlastne robí rovnaké chyby ako my všetci, niekedy je darebák, ale väčšinou to myslí dobre, len to dopadne úplne inak. Zrejme aj preto si ho ľudia tak obľúbili," tvrdieval o svojom najslávnejšom hrdinovi Barks.
Svoj prvý vlastný film Donald získal až v roku 1937, stal sa však natoľko obľúbeným, že si ho požičalo ministerstvo financií na mobilizačnú kampaň za poriadne platenie daní. V roku 1940 Donaldova popularita dokonca prevýšila Mickey Mousa, na ktorého príbehy bolo v tom čase zvedavých menej návštevníkov amerických kín. Bolo to čiastočne spôsobené aj tým, že Mickey bol určený predovšetkým mladým divákov, kým Donaldove trampoty dokázali osloviť aj dospelejšie publikum.
Barksov rozchod s Disneym čiastočne spôsobila druhá svetová vojna, kedy sa štúdio dalo do služieb protivojnovej propagandy. V jednom z krátkych filmov nazvanom Der Fuehrer Face hrá Donald pracovníka v zbrojovke, ktorý zápasí s dlhým pracovným časom, malými prídelmi jedla, ktorý musí pravidelne vzhliadať ku obrazu Hitlera a pozdraviť ho. Potom sa prebudí a uvedomí si, že to bola len nočná mora. Na záver pozerá na Sochu slobody s americkou zástavou.
Podobné objednávky neboli celkom podľa Barksových predstáv. Rozhodol sa postaviť na vlastné nohy a Donalda do politiky plietol už len v komiksových zošitoch, kde ho nechával bojovať s rôznymi diktátormi či tyranmi.
Posledné roky pred odchodom na dôchodok už Barks nekreslil, ale stále písal nové príhody z Káčerova a vo svojom dome pomaľoval všetky steny svojimi najslávnejšími "káčerovskými" hrdinami. Muž, ktorého mnohí považujú za pravého otca jedného z neodmysliteľných symbolov americkej popkultúry sa dožil takmer sto rokov.
Pre väčšinu Slovákov sa postavička Donalda spája predovšetkým so sériou animovaných rozprávok, ktoré prišli na naše obrazovky krátko po novembri 1989. Málokto však vie, že nápad s kúzelným mestečkom Káčerovo, kde žijú strýko Držgroš a jeho vynaliezaví synovcovia Luey, Huey a Dewey, vznikol až po Barksovom odchode od Disneyho, keď začal kresliť komické seriály do amerických novín a ilustrovať knihy pre deti. Prvé diely patrili rodinným škriepkam, potom sa autor rozhodol svojich hrdinov vyslať do sveta.
