FOTO - ČTK
Časopis Time ho vybral za muža roku 1979. Vtedy poslal do exilu šacha Rézu Páhlavího. Muž so sivou bradou, čiernym turbanom, obutý v orientálnych črieviciach vedel ovládať davy a s rovnakou vášňou, s akou obhajoval islam, nenávidel "Veľkého satana" - Ameriku. Ajatolláh Chomejní sa stal symbolom islamistickej revolúcie, iránskej teokracie a náboženského fanatizmu. Za jeho kariérou šíitského učenca, ktorý sa vypracoval na absolútneho vládcu Iránu stojí radikálny výklad islamu, geopolitické chyby vyplývajúce zo studenej vojny, necitlivosť Západu k moslimom a magnetofónové kazety. Pred 15 rokmi Chomejní zomrel. Irán sa dodnes borí s jeho výkladom sveta a je nevypočítateľný ako za jeho čias.
Podľa uznávaného znalca islamu Bernarda Lewisa bola Chomejního revolúcia prvou modernou revolúciou elektronického veku. Ajatolláh, ktorý strávil dlhé roky v exile, sa svojím prívržencom prihováral prostredníctvom magnetofónových kaziet.
Do krajiny, kde vládla prísna šachova cenzúra, sa pašovali, tajne predávali na bazároch a potom prehrávali v mešitách. Hoci Západ nenávidel, jeho výdobytky vedel zužitkovať. To napokon robia islamistickí extrémisti dodnes: stačí surfovať po internete.
Chomejní, ktorý sa narodil v rodine šíitského učenca (údaje o roku jeho narodenia sa rôznia, narodil sa niekedy v rokoch 1900 až 1902), nebol sprvoti politicky aktívny. Absolvoval náboženské vzdelanie a venoval sa islamskému právu.
Z iránskeho mesta Kúm, kde študoval u miestneho ajatolláha, zdanlivo bez záujmu pozoroval, ako dynastia Páhláví mení Irán na sekulárny štát podľa vzoru Turecka. A to všetko za priamej asistencie Američanov, ktorí tolerovali šachove nedemokratické postupy: likvidáciu opozície, streľbu do demonštrantov a rozsiahlu korupciu.
Prielom nastal v 60. rokoch minulého storočia. Šach v roku 1963 predstavil takzvanú Bielu revolúciu - šesťbodový liberalizačný plán, ktorý mimochodom výrazne obmedzoval príjmy duchovných. Chomejní mu napísal odsudzujúci list.
4. novembra 1964 Chomejního zatklo špeciálne komando, ktoré ho vyhostilo do Turecka. Tam sa však dlho neohrial: aj preto, že v prísne sekulárnom štáte nemohol nosiť turban. Odišiel do irackého Nadžáfu. Rozširoval tam rady svojich stúpencov, nahrával kazety a chystal revolúciu.
To sa nepáčilo ani irackej vláde: posledné, čo potrebovala, bola revolta irackých šíitov. Pristúpila na žiadosť Iránu a v septembri 1978 šacha vyhostila. Bola to obrovská chyba. V Paríži, kam sa uchýlil, sa stal hviezdou západných médií. Liberálni novinári ho považovali za exotického mužíčka s nonkomfornými názormi.
V Iráne zatiaľ rástla nespokojnosť so šachom. Demonštrácie, na ktorých ľudia držali obrovské portréty ajatolláha, boli na dennom poriadku rovnako ako brutálne zásahy polície. Američania šachovi chorému na rakovinu odporučili, aby odcestoval "na liečenie". Dva týždne po jeho odchode, na konci januára 1979 sa špeciálnou linkou z Paríža do Teheránu dostavil Chomejní.
Vymenoval vlastnú vládu, začal so súdmi proti šachovým generálom, ale aj prostitútkam, homosexuálom či židovským obchodníkom. Na jar Iránci odsúhlasili v referende vznik islamskej republiky. Mala síce premiéra aj prezidenta, ale všetku moc v rukách mala Rada strážcov. Tak je to napriek reformným pokusom v Iráne dodnes.
Chomejní zmenil tvár Iránu: ženy sa museli maximálne zahaľovať, spálili tisícky kníh, uplatňovali sa tvrdé tresty podľa šaríje. Chomejní zakázal západnú hudbu: "Západná hudba ohlupuje, ľudia sú ako pod vplyvom drog," povedal v rozhovore s Orianou Fallaci. "A čo Bach, Verdi, Beethoven?" opýtala sa. "Tých mužov nepoznám."
V novembri 1979 obsadili fanatickí študenti americkú ambasádu v Teheráne. Doteraz sa nevie, či im to prikázal Chomejní - v každom prípade však z toho vyťažil. Výmenou za 52 Američanov požadovali návrat šacha, ktorého chceli súdiť. Američania nechceli ustúpiť a v apríli 1980 sa pokúsili o záchranu svojich rukojemníkov. Skončila sa fiaskom, keď záchranný tím havaroval v púšti. Prezidenta Cartera to stálo prezidentské kreslo. Rukojemníkov po 444 dňoch prepustili. Za ich slobodu Američania rozmrazili iránske kontá.
Potom v roku 1980 prišla invázia Iraku, ktorý sa spolu so Západom bál vývozu islamistickej revolúcie a osem rokov sa vlečúca vojna s miliónmi mŕtvych. Chomejní však prskal ďalej. Naposledy sa zviditeľnil fatwou prikazujúcou smrť pre Salmana Rushdieho za jeho Satanské verše. 3. júna 1989 zomrel na vnútorné krvácanie.
