FOTO - ČTK
V koncentračnom tábore Ravensbrück sa stretli dve ženy. Obe vyliečené komunistky, novinárky a členky odboja. Povedali si, že ak prežije len jedna z nich, napíše príbeh tej druhej. Napokon sa tak stalo a Margarette Buberová Neumannová napísala knihu Kafkova priateľka Milena (niekedy nesprávne prekladaná ako Kafkova milenka Milena). Z českej novinárky a hviezdy pražského židovského kruhu aj ľavicových kaviarenských povaľačov Mileny Jesenskej vytvorila legendu. Recenzenti tvrdia, že Jesenskú opísala ako najskvelejšieho človeka, aký kedy chodil po našej planéte. Milena Jesenská však ani zďaleka nebola ideálna, ale o to zaujímavejšia. Ktovie, čo by napísala o Buberovej Neumannovej, keby osud rozhodol inak a neukončil pred 60 rokmi jej život.
Jesenská by asi nebola nadšená tým, že je známa hlavne preto, že si dva roky dopisovala s Franzom Kafkom (volala ho Frank), niekoľkokrát sa s ním stretla a zrejme ho aj milovala. Aféru ukončil Kafka: nepáčilo sa mu, že Jesenská je vydatá a mal strach, že ich platonický vzťah by sa mohol zmeniť na vzťah milenecký. Kafka mal veľa fóbií a jednou z nich bol strach zo sexu. Jesenská bola, naopak, živočíšna a niektoré zdroje uvádzajú, že v láske nerozlišovala medzi mužmi a ženami.
Jej liberálny prístup k životu a vzťahom vyplýval z toho, že od 16 rokov, keď jej zomrela matka, bola samorast. Narodila sa 10. augusta 1896 v rodine uznávaného pražského zubára Jana Jesenského. Ortodoxný katolík a vášnivý antisemita si uvedomil, že dcéra sa mu vymkla z rúk, až keď mala 20 a zamilovala sa do Ernsta Pollaka. Vtedy už mala za sebou experimenty s liekmi proti bolesti a kokaínom.
Pollak bol o desať rokov starší a čo bola pre Jesenského potupa, bol Žid. Jesenská podľa svojej dcéry Jany Černej s Pollakom otehotnela, išla na potrat a otec ju dal zavrieť do sanatória pre duševne chorých.
S Pollakom napriek tomu zostala, zobrali sa a v roku 1918 odišli do Viedne. Milena tam bola nešťastná: nemala prácu a Pollak ju podvádzal. Zasa sa dala na kokaín, ale aj na žurnalistiku. Stala sa módnou korešpondentkou pre pražské noviny.
Do rúk sa jej dostali poviedky vtedy neznámeho Kafku. Ponúkla sa, že ich preloží do češtiny a majstra uvrhla do trýznivého zmätku. Hoci ich vzťah skrachoval, Kafka Jesenskej zveril svoje denníky.
Po rozchode s Kafkom opustila Jesenská aj Pollaka, na pár mesiacov odišla s novým milencom do Drážďan, vrátila sa do Prahy a stala sa editorkou rubriky Žena a domov v prestížnych Národných listoch.
Spoznala architekta Jaromíra Krejcara, rýchlo sa vydala a porodila mu dcéru Janu. Počas tehotenstva vážne ochorela. Z choroby vyviazla so zdevastovaným kolenom a až do smrti nápadne krívala. Proti bolestiam brala morfium, vybudovala si silnú závislosť, s ktorou skoncovala až v roku 1938.
Pod Krejcarovým vplyvom sa z nej stala komunistka a angažovaná novinárka. Neskôr rovnako vášnivo ako komunizmus obhajovala demokraciu a protitotalitné princípy. Z komunizmu vytriezvela v roku 1936 po monsterprocesoch v Moskve, ktoré často pripomínali Kafkov Proces.
Jej manžel však nepochopil a odišiel do komunistickej zasľúbenej zeme - Sovietskeho zväzu. Vrátil sa odtiaľ bez ilúzií a s novou láskou.
Lásky striedala aj Milena, vtedy už odvážna redaktorka Peroutkovej Přítomnosti. Počas svojej novinárskej kariéry napísala 900 článkov a od mondénnej kritičky najnovších strihov viedenských salónov sa vypracovala na angažovanú, bojovnú novinárku. O šatách aj potrebe vzdorovať Nemcom písala rovnako vášnivo.
Počas okupácie sa zapojila do odboja, pomohla mnohým Židom (Izrael jej udelil titul Spravodlivá medzi národmi) a na pašovanie tajných správ dokonca "používala" svoju malú dcéru Janu.
Bola však neopatrná a o svojej angažovanosti príliš rozprávala. V roku 1941 ju chytilo gestapo a poslalo do koncentráku v Ravensbrücku. Spoluväzni hovorili, že im bola oporou, hoci pomaly umierala na choré obličky. V roku 1944 jej jednu vyoperovali, druhá krátko na to tiež zlyhala. A tak mohla Margarette Buberová Neumannová napísať svoju knihu.
