FOTO - ARCHÍV
Na život Tenzinga Norgaya sa podľa jeho životopisca Eda Douglasa dá pozerať tiež ako na klasický americký príbeh. Vďaka vlastnému úsiliu sa mu podarilo ako prvému v Ázii preraziť aj napriek "nižšiemu" pôvodu a presláviť sa na celom svete. V Južnej Ázii, kde kastovný systém takmer nikoho nepustí vyššie, prenikol nahor. Až na najvyššiu horu sveta, na Mount Everest a potom napríklad k britskej kráľovnej. Šerpovia majú vzácny dar - sú šikovní a podnikaví, ale zároveň z nich vyžaruje ľudské teplo a priateľstvo. A úcta k horám. To všetko a vysoké osobné ambície navyše mal i Tenzing Norgay, pre západný svet ten druhý za Edmundom Hillarym. V sobotu by sa dožil 90 rokov.
Keď v roku 1953 vystúpili s Hillarym ako prví na strechu sveta, Norgay si Ču-mu-lang-mu (Bohyňa matka zem) uctil položením obete, tak ako sa na šerpu, ktorý rešpektuje majestát Himalájí, patrí. Zároveň prežíval obrovskú radosť. "Natiahol som k nemu ruku a chcel som si s ním potriasť," spomínal Hillary pre National Geographic, "ale Tenzingovi to nestačilo, vrhol sa mi okolo krku a silno ma objal."
Kto z nich vystúpil na horu ako prvý? "Vrchol sme dosiahli ako tím," opakoval tisíckrát Tenzing a podobne odpovedá dodnes aj Hillary. Vždy o sebe hovorili s úctou a slávny Novozélanďan pýšiaci sa šľachtickým titulom má k šerpom dodnes vrelý vzťah.
Pred dobytím Everestu sa zúčastnil na každej významnejšej expedícii v Himalájach. Z pozície nosiča sa vďaka neúnavným nohám, výkonným pľúcam a šľachovitému telu rýchlo vypracoval na partnera - väčšinou britských horolezcov. Oceňovali jeho príjemnú a otvorenú osobnosť a nezištnosť, vo veľhorách cenné vlastnosti.
Keď sa Tenzing narodil, jeho matka bola na púti a smerovala na posvätné miesto Ghang Lha. Tam mu najvyšší láma pôvodné meno zmenil na Norgay (šťastný) a on svojmu šťastiu skutočne uveril. Namiesto chovu jakov si vybral horolezectvo a už ako 18-ročný sa vybral do Indie, aby mohol pomáhať zahraničným horolezeckým výpravám. Cudzinci v tom čase do Nepálu nesmeli.
Najvyššia hora, ktorú sa nikomu nedarilo zdolať, ho fascinovala. "Príťažlivosť Everestu je silnejšia než akákoľvek iná sila na svete." Douglas si myslí, že Tenzing si ako prvý zo šerpov uvedomil, že môže horolezectvom finančne zabezpečiť seba aj rodinu a stál aj o spoločenskú prestíž.
Nikto na svahoch Everestu do roku 1953 nestrávil toľko času ako on. Vrcholu sa stále približoval, len niekoľko mesiacov pred výstupom s Hillarym stúpal so švajčiarskou výpravou. Chýbalo mu okolo 200 metrov. Až do momentu, keď vystúpil na Everest, sa venoval len vysokohorským výpravám. Po úspechu v roku 1953 sa všetko zmenilo a svet Tenzinga Norgaya vnímal ako neoficiálneho veľvyslanca šerpov.
Jeho úspech v mnohom zmenil životy šerpov, ktorých žije v Nepále okolo 70-tisíc. Rozvoj turistického ruchu spravil z poľnohospodárov a chovateľov jakov šikovných hoteliérov či chatárov, ktorí klientom ponúkajú sprievodcovské služby. Z výprav do Himalájí sa stalo podnikanie a veľká šou, čo sa napríklad Hillarymu, časti šerpov a pionierom horolezectva príliš nepáči.
Norgayov úspech bol pre ľudí v Ázii dôležitý aj preto, že prišiel v päťdesiatych rokoch minulého storočia, v čase osamostatňovania a emancipácie ázijských národov. Pre ľudí v Ázii nebol Hillaryho sprievodcom, ale hrdým zástupcom ich kontinentu, ktorý sa dotkol nebies, písalo sa pateticky.
Obdobie po zdolaní Everestu, keď ho nadšene prijímali na celom svete, nebolo pre Tenzinga jednoduché. O obyčajného muža z hôr sa strhla bitka - koho je vlastne štátnym príslušníkom? Narodil sa na mieste, kde sa stretávali hranice a napokon sa rozhodol pre Indiu (premiér Nehrú sa s celou rodinou unúval navštíviť ho) a nie Nepál. Bolo z toho sklamanie, on sa však v komplikovanom svete politiky na rozdiel od Himalájí orientovať nevedel.
Keď Tenzing v roku 1986 zomrel, odprevadil ho obrovský sprievod. Zostala po ňom široká rodina. Jeho syn Džamling aj vnuk Taši sa rovnako ako on vyštverali na Everest, hoci ich od toho Tenzing Norgay vždy odhováral. "Načo tam polezieš? Ja som to už pre teba spravil," hovorieval Tenzing synovi.
Na svojho priateľa ani na šerpov nezabúda ani Hillary. Jeho charitatívna organizácia každoročne dáva 400-tisíc dolárov na rozvoj projektov v nepálskej oblasti Solu Khumbu. Postavili dve nemocnice, desiatku kliník, 27 škôl (Tenzing nevedel písať a svoje knihy o živote v horách musel nadiktovať), štartovacie dráhy, mosty a zreštauroval budhistické kláštory.
