FOTO - ARCHÍV
Ľudia A udalosti "S pomocou a milosťou Božou budem raz v technike Lisztom a v komponovaní Mozartom," zapísal si v polovici 19. storočia do denníka mladík z českého mesta Litomyšl. Ak by však Bedřich Smetana tvoril len podľa cudzích vzorov, nemal by miesto v dejinách hudby. Kým spočiatku musel často bojovať s kritikmi, ktorí ho považovali za "Novonemca", ešte počas života sa stal umelcom väčšiny českého národa. Populárny skladateľ, ktorého diela pravidelne znejú na koncertných pódiách a pri slávnostných príležitostiach, zomrel presne pred stodvadsiatimi rokmi, 12. mája 1884.
Keď v roku 1824 vznikla prvá česká opera Drotár Františka Škroupa, Bedřich Smetana bol na svete len čosi vyše dvadsať mesiacov. Škroupovi sú však Česi vďačnejší za pieseň Kde domov můj, prvou skutočne národnou masovou úspešnou operou, ktorá vyšla z tieňa nemeckej a francúzskej hudby, sa stala Smetanova Predaná nevesta (1866).
"Božská hudba všetku moju silu a celý čas pre seba zabrala," stojí v jeho denníku. Tieto slová s romantickým pátosom vystihujú Smetanov život. Odmalička ho fascinoval klavír, vďaka hudbe si našiel veľkú lásku Kateřinu Kolářovú, s ktorou sa oženil, za hudbou sa ako devätnásťročný presťahoval do Prahy, zvuky a tóny ho neopustili ani vtedy, keď ohluchol.
Hoci však bol veľmi nadaný, spočiatku sa musel živiť hodinami klavíra v bohatých rodinách.
Jeho ambície boli vyššie, no brzdila ich zložitá doba. V Čechách sa začalo voľnejšie dýchať až v roku 1860, keď s takzvaným Októbrovým diplomom prišiel začiatok konca habsburskej monarchie. Krátko predtým skladateľ napísal svoju jedinú symfóniu, pri príležitosti svadby cisára Františka Jozefa. Použitie melódie rakúskej hymny muselo pôsobiť na českých vlastencov dosť čudne, no odpustili mu. Zrejme to čiastočne súviselo aj s tým, že Smetana po smrti svojej nadanej dcéry Bedřišky (jej pamiatke venoval sugestívne Klavírne trio G mol) a márnej snahe o spoločenské i profesionálne uznanie musel stráviť päť rokov v Göteborgu, kde mu ponúkli dobre platené miesto.
"Mám tu skvelú príležitosť pôsobiť na pokrok a vkus ľudí, čo by som v Prahe nikdy nedosiahol," napísal nadšene zo Švédska Lisztovi. So slávnym skladateľom si vymieňal listy, niekoľkokrát sa stretli osobne a Lisztove diela a myšlienky mali na Smetanu silný vplyv. Škandinávska idylka však netrvala dlho, správy o zmene politických pomerov v rodnej krajine ho pritiahli do Prahy.
Stal sa veľkým vlastencom - začal sa stýkať s českou elitou, písal do Národných listov, bol zvolený za predsedu hudobného odboru Umeleckej besedy, ktorá vznikla s cieľom prezentovať českú kultúru. Centrom českého národného života sa stala opera. Keď sa Smetana v roku 1866 stal kapelníkom "Prozatimního divadla", už mal za sebou operný debut Braniboři v Čechách a rýchlo dokončil Predanú nevestu, ktorá sa stala národným pokladom. S obrovským úspechom u publika prišlo aj vytúžené skladateľské uznanie.
Hoci o "českosti" jeho ďalších opier sa rozvírili diskusie, o sebavedomí skladateľa svedčia nasledovné slová adresované kritikom: "Ja nekopírujem skladateľa slovutného žiadneho, ja len obdivujem ich veľkosť a všetko prijímam pre seba, čo uznám za dobré a krásne v umení a predovšetkým pravdivé ... myslia si, že zavádzam wagnerizmus!!! Mám dosť čo robiť zo smetanizmom!"
Obrat k lepšiemu v Smetanovom živote však poznačilo niekoľko ťažkých osobných úderov. Po milovanej dcére mu zomrela aj prvá manželka, sama vynikajúca hudobníčka, s ktorou si veľmi rozumel. V jeseni 1874 stratil sluch a musel sa vzdať miesta v divadle. Ani ťažká strata ho nezlomila a v jeho hlave sa stále rojili tóny. Stiahol sa z verejného hudobného života, mohol sa však venovať len komponovaniu. U dcéry v Jabkoniciach utvoril obe sláčikové kvartetá, tri ďalšie opery a hlavne svoje kľúčové dielo, majestátny cyklus symfonických básní Má vlast.
Verejnosť sa od Smetanu neodvrátila - reprízy Predanej nevesty boli vypredané a stala sa najhrávanejšou českou operou, prvé súborné predvedenie cyklu Má vlast bolo masovou manifestáciou a na slávnostnom otvorení Národného divadla v roku 1881 mala premiéru jeho opera Libuše. Posledné roky života mu však skomplikovala duševná choroba a slávny skladateľ opustil svet v pražskom ústave pre choromyseľných.
