FOTO - ARCHÍV
V roku 1704 začali v Amerike pravidelne vychádzať prvé noviny. Neboli to noviny v dnešnom slova zmysle - iba jeden list papiera potlačený z oboch strán dvoma stĺpcami hustého textu, bez titulkov. A o čerstvosti správ sa už vôbec nedalo hovoriť. Napriek tomu sa táto - podľa dobových svedkov - veľmi nezáživná tlačovina menom Boston News-Letter, stala prvým americkým periodikom. Po prvom čísle, ktoré vyšlo 24. apríla 1704, totiž nasledovali v týždenných intervaloch ďalšie "spravodaje" z dielne jediného redaktora a zároveň vydavateľa Johna Campbella.
Bostonský poštmajster Campbell bol lojálnym úradníkom, ktorého vymenovala koloniálna vláda podriadená Anglicku. Prvý Boston News-Letter teda logicky obsahoval väčšinu správ z "matičky Anglicka", ktoré boli pretlačené z novín London Flying Post a London Gazette z polovice decembra 1703.
Bohatí Bostončania, ktorí odoberali poštu, sa teda nedočkali čerstvých správ, ale mohli si napríklad vychutnať dlhý výňatok z pol roka starého prejavu anglickej kráľovnej Anny v parlamente, týkajúci sa Škótska.
Čerstvé správy vlastne Campbell nedodal nikdy. I tie najaktuálnejšie z blízkeho okolia mali aspoň štrnásťdenné oneskorenie a niektoré "novinky" z Európy dokonca celý rok. Miestni občania, ktorí sa čerstvé "klebety" dozvedeli skôr v krčme, News-Letter ironicky nazývali "ten náš úbohý spravodajca" alebo "starožitnosti".
Je preto jasné, že prvé americké noviny skôr živorili a dôveru čitateľov si nezískali. Poštár Campbell ani nemal v úmysle tlačiť nejakú "pravdivú a kvalitnú žurnalistiku", skôr si tým chcel uľahčiť svoje pracovné zaťaženie.
Jednou z jeho povinností poštmajstra totiž bolo ručné písanie listov s dôležitými informáciami (o obchode, lodiach, vládnych aktivitách) a tieto "news-letters" zasielal poštou úradom, obchodníkom a bohatým kolonistom. Správy sa odovzdávali ďalej, od predplatiteľov k ďalším klientom túžiacim po informáciách.
Klientov pribúdalo, Campbell nestíhal písať a skúsil správy tlačiť. Rýchlosť i možnosť ľahkého vyrobenia kópií listov mu vnukli nápad robiť "noviny". Vlastne na to mal jedinečné podmienky: prístup k informáciám a fungujúcej distribučnej ceste.
A pred sebou tiež vidinu zisku (hlavne z inzercie a od predplatiteľov). Inzerenti sa však nehrnuli a noviny zrejme nikdy nevychádzali vo väčšom náklade než 300 kusov.
Situácia sa ešte zhoršila v roku 1718, keď Campbella vystriedal vo funkcii bostonského poštmajstra William Brooker. Ten chcel vo vydávaní novín pokračovať, pretože to bral ako súčasť novej práce. Campbell sa však odmietol vzdať svojho titulu a 21. decembra 1719 vyšli prvýkrát Brookerove noviny Boston Gazette. V úvodníku News-Lettru ich úroveň v ten istý deň Campbell pohŕdavo okomentoval slovami: "Ľutujem ľudí, čo si kúpili nové noviny, nie je to práve veľmi na čítanie."
V roku 1722 kúpil Boston News-Letter od Campbella tlačiar Bartholomew Green a o štyri roky neskôr zmenil názov novín na Weekly News-Letter. V januári 1733 sa stal ich vydavateľom John Draper; jeho syn Richard noviny v roku 1762 opäť premenoval - na Massachusetts Gazette.
Campbellove noviny pod rôznymi názvami vychádzali až do roku 1776 (celkom na to obdobie výnimočných 72 rokov). Skončili až pre evakuáciu britských jednotiek a vydavateľky Margaret Draperovej z Bostonu.
V prípade bostonského News-Lettru vlastne nešlo o prvé noviny v kolóniách a ani v Bostone. Už 25. septembra 1690 tu Richard Pierce vytlačil noviny s dlhým názvom - Public Occurrences, Both Foreign and Domestick - ale tie neprežili prvé číslo.
Ešte oveľa skôr sa udržali pri živote noviny v Európe: od roku 1631 v Paríži Gazette de France a v Anglicku Public Inteligencer.
Autor: PAVEL POKORNÝ, čtk
