Jedna z najvýznamnejších postáv v dejinách európskej hudby, Georg Friedrich Händel, žil a tvoril na prelome dvoch epoch - baroka a klasicizmu. Hoci bol pôvodom Nemec, najlepšie sa cítil v Anglicku. Od mladosti totiž túžil po umeleckej nezávislosti, ktorej obetoval všetko. Beethoven, ktorý inak poklonami veľmi nehýril, o ňom napísal: "Händel je nedostižný majster. Učte sa, ako jednoduchými prostriedkami dosiahnuť takého veľkého účinku." Tieto slová platia aj dnes, presne 245 rokov od majestátneho pohrebu veľkého skladateľa.
Takmer päťdesiat opier, vyše tridsať oratórií, sto kantát, cyklus dvanástich sláčikových koncertov, dvadsať koncertov pre organ a celkovo vyše šesťsto skladieb - to je viac než úctyhodná (dnes nemysliteľná) bilancia na jediného autora. Händel to stihol, hoci ako skladateľ debutoval až v dvadsiatke a posledných sedem rokov života bol slepý.
"Rád rozprával anekdoty, pričom voľne miešal jazyk anglický, francúzsky, taliansky a nemecký. Bol večne nepokojný, vybuchoval a hovoril, čo mu slina na jazyk priniesla. Skladby písal horúčkovito a pracoval na niekoľkých naraz. K interpretom bol hrubý, pretože nestačili jeho géniovi. Často im nabrýzgal. Keď sa začala chvieť jeho parochňa, hudobníci sa triasli strachom. Ak si všimol, že zboristi sú nepozorní, dokázal ich okríknuť hrozným hlasom aj počas verejného vystúpenia. Jeho spory však často vyústili do komiky, pretože dobre neovládal angličtinu," napísal o Händlovi znalec jeho diela a autor monografie, český muzikológ Rudolf Pečman.
Syn zámožného mešťana a dcéry luteránskeho pastora sa narodil v Halle 23. februára 1685, o mesiac skôr než Johann Sebastian Bach. Dvaja géniovia barokovej hudby sa nikdy nestretli, hoci pochádzali z rovnakej krajiny a poznali svoje skladby. Kým Bach celý život prežil iba medzi niekoľkými nemeckými mestami, Händel bol svetobežníkom.
Ako uvádza Pečman, Händlovi predkovia pochádzali z oblasti strednej a východnej Európy, z čoho môže prameniť skladateľova "slovanská hudobnosť". Jeho životnú dráhu vyriešil istý umeniamilovný vojvoda, ktorý počul nadaného osemročného mladíka hrať a odporučil jeho otcovi, aby mu zabezpečil hudobné vzdelanie.
V osemnástich rokoch Händel odišiel do Hamburgu, kde sa zdržiavali veľkí nemeckí majstri organovej hry. Vďaka náhode spôsobenej nezáujmom istého skladateľa napísal svoje prvé dielo. Uvedenie opery Almira sa skončilo úspechom a začínajúci autor sa vydal do Talianska, mekky európskej hudby. Tam poctivo študoval diela veľkých majstrov a stýkal sa s významnými hudobníkmi.
V roku 1713 sa definitívne usadil v Anglicku. Tamojšie prostredie mu vyhovovalo z niekoľkých príčin: ako protestant si cenil v čase silného katolicizmu náboženskú toleranciu, na tróne sa ocitol kráľ Juraj I., ktorý pochádzal z Nemecka a miloval hudbu. Keď v roku 1719 vznikla Kráľovská hudobná akadémia, ktorá mala kultivovať taliansku operu, Händel prebral jej umelecké vedenie a napísal niekoľko nových diel.
Silne ovplyvnil vývoj organovej a čembalovej techniky, vo veľkej miere sa pričinil o vznik neskorších foriem klasickej hudby. Vo svojich dielach sa snažil o syntézu rôznych národných štýlov. V roku 1742 dokončil jedno zo svojich najdokonalejších diel, oratórium Mesiáš.
Poslucháčov nielen vychovával, ale aj bavil. Mal rád hudobné paródie a pre koncert na Temži napísal Vodnú hudbu, ktorú muzikanti hrali na lodi plávajúcej vedľa bárky s kráľom na palube. Užíval si najmä gastronomické radosti života. Dva pokusy o svadbu stroskotali na nevraživosti rodiny jednej z dám a žiadosti druhej, aby zanechal dráhu hudobníka.
Hoci v Anglicku sa tešil veľkému uznaniu, často musel bojovať s intrigami, finančnými dlhmi a na sklonku života aj so zdravotnými problémami. Roku 1737 dostal mŕtvicu. Po dlhšom zotavovaní sa však vrátil k aktívnemu koncertnému životu a aj napriek rýchlo postupujúcej slepote neprestal pracovať až do posledných dní svojho života.
Angličania Händla prijali za svojho národného skladateľa, preto nevyhoveli jeho prianiu o súkromný pohreb. Smútočnú bohoslužbu vo Westminsterskom opátstve celebroval biskup a na poslednej ceste ho sprevádzalo vyše tritisíc ľudí.
