FOTO - ČTK/AP
upadol do kómy. Bývalý profesionálny boxer, ktorý dovtedy trávil dôchodok vo fitnescentre, sa z nej už neprebral a o mesiac neskôr po 24 rokoch vo vyhnanstve zomrel. Idiho Amina vyhnali z Ugandy pred 25 rokmi - 13. apríla 1979.
Amin, ktorý vďaka neporiadku v koloniálnej administratíve nepoznal presný dátum svojho narodenia, sa pred britskými úradmi v Ugande zviditeľnil, keď počas druhej svetovej vojny vstúpil do armády ako pešiak. Povýšili ho až v polovici päťdesiatych rokov po potlačení krvavého povstania Mau Mau v Keni, ktoré ho nepochybne inšpirovalo. Prvý ugandský prezident Milton Obote Amina po vyhlásení nezávislosti v roku 1962 povýšil znovu. A opäť za lojalitu armáde. Amin ako jej vrchný veliteľ do všetkých divízií - za Oboteho chrbtom - naverboval tisíce dobrovoľníkov zo svojho vlastného kmeňa Kwakve.
Keď mu v januári 1971 hrozilo zatknutie v súvislosti s korupčnou aférou, Oboteho, ktorý bol vtedy na oficiálnej návšteve Singapuru (predĺžila sa na osem rokov), jednoducho zvrhol. Nasledovali masakre kmeňov, ktoré údajne ostali verné Obotemu. Civilné súdy v Ugande nahradili vojenské tribunály.
Po ozbrojencoch si Amin podal aj nepriateľsky naladených civilistov a intelektuálov. Ich telá nechal hádzať do riek krokodílom, ktoré ich v takých množstvách nestačili požierať. Ľudské pozostatky tak v sedemdesiatych rokoch bežne upchávali turbíny ugandských hydroelektrární. Konečný súčet zavraždených a nezvestných sa priblížil k 400-tisícom.
V roku 1972 sa Amin neslávne pokúsil "afrikanizovať" dovtedy relatívne prosperujúce ugandské hospodárstvo. Sedemdesiatim tisícom tamojších aziatov, ktorých do Ugandy sto rokov predtým priviezli Briti, nariadil, aby do troch mesiacov opustili krajinu. Ich majetok znárodnil, aby vzápätí skončil v rukách pohlavárov režimu.
Diktátor sa popri ekonomike preslávil aj zahraničnou politikou. Ešte predtým ako sa vyhlásil za "dobyvateľa britského impéria v Afrike" a - na zlosť Angličanov - za "škótskeho kráľa", prerušil diplomatické styky s nenávidenou Britániou.
Legendárnymi sa stali aj Aminove aforizmy, ktoré boli, bohužiaľ, myslené vážne. Jedinou chybou Adolfa Hitlera bolo podľa neho to, že prehral druhú svetovú vojnu. Americkému prezidentovi Richardovi Nixonovi počas aféry Watergate poslal telegram, v ktorom mu poradil, aby dal uväzniť politickú opozíciu.
Aj napriek tomu bol Amin pre zahraničie - a najmä pre východný blok prijateľnejší ako napríklad belošské režimy v Rodézii a v Južnej Afrike. Jeho krutovláda vyvrcholila v chaose, ktorý nasledoval po Aminovej invázii do susednej Tanzánie v roku 1979. Z Ugandy ho vyhnal jeho starý nepriateľ Obote. Politický azyl mu súčasne ponúkli v Líbyi a v Saudskej Arábii.
Idi Amin, ktorý do dejín postkoloniálnej Afriky vstúpil ako "africký mäsiar" a ktorý sa nikdy neohradil proti obvineniam z kanibalizmu, napokon zomrel v exkluzívnej saudskoarabskej nemocnici. Ugandu rozdeľoval aj na smrteľnej posteli. Bude sa tam môcť vrátiť? Exdiktátorova najobľúbenejšia zo štyroch manželiek apelovala na ugandskú vládu, aby Aminovi dovolila skonať v jeho rodnom meste, alebo mu tam aspoň povolila pohreb. Za exdiktátorov návrat lobovala aj väčšina jeho rozsiahleho príbuzenstva vrátane jeho 43 detí. Mnohí z Aminových potomkov dlhodobo žijú v Ugande.
Na ich stranu sa postavili aj niektorí miestni politici. "Amin Uganďanov vyslobodil z hospodárskeho otroctva Aziatov," zdôraznila jednu z jeho zásluh poslankyňa Anima Angupaleová. Britská indická komunita, ktorej časť má korene v Ugande, neverila vlastným ušiam.
Za Amina sa nečakane prihovoril aj jeho najúhlavnejší nepriateľ - dvojnásobný ugandský exprezident Milton Obote, ktorý od roku 1986, keď definitívne prišiel o moc, žije v exile v Zambii. "Uganďania by Aminovi mali ukázať svoju veľkodušnosť tým, že mu dovolia vrátiť sa do rodnej krajiny aspoň posmrtne," vyhlásil. Zbytočne. Idi Amin sa do Ugandy nevrátil ani živý, ani mŕtvy.
Autor: Roman Lipták, Pretória pre SME
