FOTO - ARCHÍV
Nikto vám však mlieko nepredáva vo fľašiach, ktoré sú nielen praktické a zachovávajú chuť, ale aj pekné, estetické a originálne. Dnešné fľaše na mlieko sú nudné, lacné a často dokonca z plastu. Sú síce stále príjemnejšie ako vrecká či škatule, ale ani zďaleka nepripomínajú fľaše na mlieko z konca 19. storočia. Nevie sa presne, kto fľašu na mlieko vymyslel, hoci autorstvo sa najčastejšie priznáva Harveymu Thatcherovi. Vie sa však, kedy prvýkrát mlieko vo fľaši predali. S pýchou o tom informovali americké Farmárske noviny. Bolo to presne pred 125 rokmi.
Do vynálezu fľaše na mlieko sa mlieko prevážalo v obrovských kanviciach. Ľudia prišli na trh, odliali si, koľko potrebovali do vedier s pokrievkou a odniesli domov. Veľké hrnce a vedrá však nemohli dávať do vtedajších primitívnych chladničiek - teda nádob s ľadom a mlieko sa stále kazilo.
Prvá patentovaná fľaša na mlieko pochádza pravdepodobne z roku 1878 a vyrobili ju v továrni bratov Warrenovcov. Za otca fľaše na mlieko sa však považuje doktor Thatcher napriek tomu, že "svoju" fľašu patentoval o niekoľko rokov neskôr.
Práve on začal s výrobou fliaš, ktoré neboli hladké, ale mali drobnú reliéfnu výzdobu. Na skle sa objavili motívy zvieraťa - najčastejšie, samozrejme, kravy. Často však na nich boli aj domy, krajinky, ľudské postavičky či vlastenecké symboly.
Na rozdiel od Warrenovcov mal Newyorčan Thatcher zrejme lepšieho obchodného ducha a svoj prevratný výrobok, ktorý nazval Thatcherov chránič mlieka, vedel dobre spropagovať. Zachovali sa jeho reklamné texty s obrázkových magazínov: "Iba chránič mlieka poskytne zákazníkovi absolútne čisté mlieko, ktoré si niekoľko dní zachová sladkú chuť a je vždy po ruke. Pretože je mlieko zatvorené, nič nepokazí jeho prirodzenú vôňu aj keď bude v ,chladničke'."
Thatcher dlho určoval trend fliaš na mlieko. Vymyslel napríklad na dlhé roky jediný uzáver: drevenú zátku s "čiapočkou" zo silného voskovaného papiera. Experimentoval aj s farebnými fľašami. Mlieko predával v modrých aj zelených fľašiach, ale ľudia ich odmietali a žiadali klasické priehľadné.
Ako jeden z prvých tiež začal s mechanizovaným plnením fliaš. V roku 1904 sa mu podarilo získať licenciu na používanie Owennovho automatického stroja na plnenie fliaš. Zavedenie mechanizácie síce zvyšovalo výrobu a zisky, ale prispelo k tomu, že fľaše na mlieko začali byť čoraz viac štandardizované. Vytratili sa drobné ozdôbky, originálne uzávery.
Rozhodujúci úder fľašiam s reliéfom zasadil v roku 1930 vynález masovej výroby papierových farebných etikiet. Mliekarne namiesto vymýšľania ornamentov naskočili na vlnu lacných etikiet, ktoré sa tlačili na tisíce a rýchlo nalepovali na fľaše. Tieto fľaše už nemajú pre zberateľov tú správnu "atmosféru" a bez ich záujmu sa ešte povaľujú na staručkých amerických farmách. Za to na ich predchodkyniach si niektorí obchodníci so starožitnosťami postavili drahé vily a kúpili rýchle autá.
Súmrak sklenených fliaš na mlieko sa začal po druhej svetovej vojne. Nastala doba plastov a lacných, aj keď prírodu zaťažujúcich obalov. Mlieko sa začalo predávať v škatuliach a vrecúškach. Nahrávalo tomu, že sklo výrazne zdraželo. Mliekarne, ktoré naďalej mlieko "balili" do skla, zväčša nevydržali konkurenčný tlak a skrachovali alebo prešli na plasty a tetrapaky.
V posledných rokoch však majú sklenené fľaše opäť šancu sa vrátiť. Mnoho ľudí považuje za moderné byť "ekologickí" a sklenené fľaše si žiadajú: aj za vyššiu cenu a otravu s umývaním fliaš a nosením ich do zberne.
