ŠTARTFOTO - PETER POSPÍŠIL
Ak sa človek rozhodne zo dňa na deň presedlať na iné povolanie, predchádzajú tomu hodiny rozhodovania sa. Milan Dvorščík (7. 3. 1970), rodák z Práznova, náš najúspešnejší cestný cyklista v histórii, tak urobil, hoci má ešte stále licenciu pre kategóriu Elite. Vicemajster sveta povedal áno, keď mu ponúkli, aby sa dal na rozhodcovstvo. Začal na Bratislava - Bradlo, na Seat Okolo Slovenska už sedel vedľa hlavného rozhodcu v Radiu Tour.
Symbolická bodka
Začal s cyklokrosom v Bojniciach a cez Pov. Bystricu a trénerov Kamenca a Rybárika sa dostal do strediska v Dubnici. Stadiaľ rukoval do Dukly Brno, prešiel do Dukly Trenčín a tam vydržal až po slávne preteky na MS 1994 na Sicílii, kde sa stal vicemajstrom sveta. Už vtedy uvažoval o budúcnosti a robil aj akéhosi manažéra, keď sa rozhodol skúsiť šťastie vo svete. Prešiel do tímu Gres de Nules (gres je dlažba, Nules mesto) v Španielsku a jazdil v Murcii v kantere - farme pre tím Kelme. Rok bol amatérom, potom jazdil v Avianca Telecom, ktorého kolumbijský šéf pracoval tiež pre Kelme. Do Trenčína sa vrátil po pobyte v tíme De Nardi Pasta Montegrappa. Na OH v Sydney 2000 bol na 84. mieste. V decembri 2000 išiel preteky Okolo Juhočínskeho mora. 30. 12. vyhral etapu a na druhý deň, na Silvestra, ukončil kariéru.
Sicília nad všetkým
Ešte stále šľachovito vyšportovanému mladému mužovi zaihrá v očiach, keď si spomína na úspechy. Je dvojnásobným majstrom bývalej federácie v časovke družstiev so Svoradom, Padrnosom, Liptákom, v časovke jednotlivcov i individuálnej súťaži. Na Okolo Slovenska 1990 bol druhý. S tesnými stratami bol druhý v časovke na MS juniorov 1988 a štvrtý 1987. Za zlatom zaostali o minútu, za bronzom o 15 s. Bol na OH 1996 - 50. miesto, na MS 1995 - 60. priečka. Predtým bola Sicília, Capo d‘Orlando a striebro pre Slovensko. „Najviac som bol spokojný s kariérou v juniorke. Jazdil som proti pretekárom ako Virenque, Rebellin, Casagrande, plece pri pleci. Vedel som ich aj zdolať,“ spomína Miňo.
Problémy pred vrcholom
„Každý športovec má mať motiváciu. Ja som mal veľkú v roku 1993. Ochorel som, bol som týždeň v nemocnici a odvtedy to išlo akoby dolu vodou. Možno som si mal dať poradiť, vyhol by som sa chybám. Bol som mladý, tvrdohlavý. Keby sa tie roky dali vrátiť. Keď som vzdal etapu na Okolo Slovenska, bolo zle. Vraj som preťažený. Každý lekár hovoril niečo iné. Ak by som po tej sezóne oznámil, že končím, nikto by ani nemihol okom. Ja som sa však v roku 1994 znovu narodil. Povedal som, že chcem obstáť na majstrovstvách sveta. Odvtedy som mal každý deň naprogramovaný na minútu. Tréning, strečing, joga, regenerácia. Na 24 hodín som bol profík. Výkonnosť stúpala, cítil som, že v nohách je sila.“
Cesta k striebru
Na štarte vyše 200 cyklistov. Horúčava ako vo vyhni, také niečo nezažil. Odštartoval úplne posledný, čo neprekážalo, veril si. Pomaly sa predieral dopredu.
Rýchlosť rástla. Posledný vlak pelotónu bol v 13-člennej skupinke, ktorú zachytil. Vydržať, hovoril si, aj 13. miesto je úspech. Potom sa zrodila 5-členná skupinka. Bol v nej.
„Cítil som, že medaila mi neujde. Ja som chcel zlato. Až ma striaslo pri pocite, že je tak blízko. Vpredu nikto nestriedal. Viezli sa za mnou. Kontroloval som situáciu na jednej strane, z druhej ma nečakane prekvapil nástup Dána Pedersena. Nezachytil som ho. Ak by som mal vysielačku, aké sa teraz používajú, titul by neušiel.“
ŠTARTFOTO - PETER POSPÍŠIL Nová situácia
V roku 1994 sa stal športovcom roka. Nastala nová situácia, s ktorou nerátal on ani okolie. Viete si predstaviť, ako by sa predalo striebro z cyklistiky v Taliansku či v Španielsku. U nás sa naň zabudlo. Nebolo tých, ktorí by striebro patrične zhodnotili. Aj strieborného jazdca. „Zdalo sa, že je to superbomba, ale v našich podmienkach to bol akoby menší omyl. Veľa podenkovej slávy. Preto som odišiel do Španielska. Mal tu byť manažér, ktorý by to zužitkoval. Nešlo o mňa, ale o striebro pre cyklistiku z MS,“ spomína.
Dnes majú manželka Andrea a trojročná Simonka doma rozhodcu. Cesty na bicykli pomohli. Vie po španielsky, nemecky, za striebro dostal zájazd do Kanady. Naučil sa po anglicky, vie aj po francúzsky. V de Nardi sa zhovárali po taliansky. Polyglot Dvorščík má pred sebou sľubnú kariéru. Možno raz slovenský rozhodca Dvorščík bude na svetovom šampionáte sledovať cestu iného Slováka v sedle za medailou. Prial by si to zažiť.
